Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/452/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209079 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111209079.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, proti odporcom: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, 2. V. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XX, C., odporkyňa 2. zastúpená splnomocnencom: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o vypratanie bytu, o odvolaní odporkyne 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06. septembra 2012, č. k. 27C/68/2011-184, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcom uložil vypratať byt č. X, ktorý sa nachádza na prvom podlaží bytového domu na N. ulici č. XX v C., vchod č. XX, súpisné č. XXXX, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXXX Správou katastra Trnava, postavený na parc. č. 8399/122, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 228 m2, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX Správou katastra Trnava, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcom uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 393,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku splnomocnencovi navrhovateľa. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 34, § 35 ods. 1 a 3, § 39, § 44 ods. 1, § 663, § 685 ods. 1 a § 686 ods. 1, ako aj § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. V predmetnej veci mal súd preukázané, že uvedený byt bol daný do užívania odporcom obchodnou spoločnosťou TAZ, a. s. v likvidácii, zast. Správou mestského majetku Trnava dňa 15.11.2002, teda nie jeho vlastníkom. Odporcovia neplatili navrhovateľovi za užívanie predmetného bytu, ani za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu od počiatku, t.j. od 01.04.2009 (od kedy po ukončení sporov medzi navrhovateľom s JUDr. Pohovejom navrhovateľ eviduje prijaté platby od užívateľov bytov). Prvú platbu realizovali až 30.03.2010, aj to vo výške 550,- eur a ostával im nedoplatok vo výške 636,01 eur. Navrhovateľ popieral vznik nájmu, z obrany odporcov vyplynulo, že svoje právo užívať predmetný byt od samého počiatku odvodzujú zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 15.11.2002, ktorá je neplatná, ako už súd konštatoval vyššie. K uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom by však mohlo dôjsť len za predpokladu, že obaja účastníci konania urobili zhodné prejavy vôle smerujúce k jej uzavretiu (ponuka a prijatie dohody) a zhoda by sa musela týkať všetkých podstatných náležitostí nájomnej zmluvy k bytu. Navrhovateľ popieral, že by urobil akýkoľvek prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy s odporcami a odporcovia ani netvrdili, že nájom k predmetnému bytu vznikol konkludentne. Navyše prejav vôle odporcov smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu by musel v prvom rade vychádzať z vedomosti o novouzatváranej zmluve s navrhovateľom a logicky tiež z ich vedomosti o neplatnosti predchádzajúcej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 15.11.2002. za týchto okolností nemohlo dôjsť ani k uzavretiu zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom, nakoľko nebolo preukázané, že by existovala vôľa zmluvných strán k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu nebol ani žiadnym z účastníkov uskutočnený, v prípade odporcov títo neplatili preddavky za poskytnuté služby a nájomné, hoci vedeli, v akej výške ich majú vlastníkovi bytu. Nakoľko súd ustálil, že nedošlo k platnému vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, nemohlo dôjsť ani k účinnej výpovedi z nájmu bytu, ktorý nájom predmetného bytu neexistoval. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia vôle účastníkov konania k uzavretiu zmluvy o nájme predmetného bytu (ústne alebo konkludentne), t.j. nedošlo k vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu, a preto odporcom od samotného začiatku nesvedčil ani platný právny dôvod užívania bytu. Medzi účastníkmi neexistovala platná zmluva o nájme predmetného bytu v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd požiadavku navrhovateľa na poskytnutie ochrany v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za dôvodnú a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odporcom z tohto dôvodu nevzniklo právo na bytovú náhradu, a preto súd zároveň uložil odporcom povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 2., ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Uviedla, že predložila prvostupňovému súdu dôkaz o nadobudnutí predmetného bytu, a to rozhodnutie o pridelení bytu právnemu predchodcovi odporcov M. C. zo dňa 28.03.1977 od TAZ, n.p. Trnava, pričom odporcovia žili s právnym predchodcom v spoločnej domácnosti od 05.06.1994 až do jeho smrti - do dňa XX.XX.XXXX. V zmysle ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa odporcovia stali spoločnými nájomcami, nakoľko sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu M. C., pretože s ním žili v spoločnej domácnosti viac ako 3 roky pred jeho smrťou a nemali vlastný byt. Poukázala tiež na to, že navrhovateľ sa na súde v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedomáhal určenia, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda mala za to, že z dôvodu právnej istoty medzi účastníkmi konania, a nakoľko navrhovateľ nevyužil svoje právo domáhať sa, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, prechod nájmu bytu na odporcov je nezvratný a nie je možné ho spochybniť, pretože odporcovia si splnili svoje povinnosti, a to platby za užívanie bytu. Nemôže byť na ťarchu odporcov, že títo platili za užívanie bytu iným prenajímateľom, nakoľko navrhovateľ sa dovtedy voči ním nedomáhal žiadnym spôsobom, že majú platby za byt platiť navrhovateľovi. V roku 2002 došlo k výmene bytu medzi odporcami a p. S., ktorý sa nachádzal v tom istom vchode a na tom istom poschodí. S poukazom na uvedené nie je pravdou konštatovanie prvostupňového súdu, že odporcovia užívajú byt bez právneho dôvodu, nakoľko podľa súdu nájomný vzťah medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcami ako nájomcami, neexistoval. Nájomný vzťah medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcami ako nájomcami existoval, nakoľko byt bol pridelený ich právnemu predchodcovi M. C. a následne došlo k prechodu bytu na nich v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyslovila názor, že v prípade, kde bol daný aj dôvod výpovede z nájmu bytu, tak v zmysle § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka majú odporcovia právo na bytovú náhradu, pretože neužívali byt bez právneho dôvodu, ale boli jeho riadnymi nájomcami, pričom sa starajú o svoje tri maloleté deti, ktoré sú členmi ich domácnosti. Keď tieto pomery navrhovateľa umožňujú, navrhli, aby bol navrhovateľ zaviazaný na poskytnutie namiesto náhradného ubytovania náhradného bytu. K odvolaniu odporkyne 2. sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/68/2011 je vypratanie v návrhu na začatie konania označeného bytu odporcami. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu vyhovené a odporcom bolo uložené vypratať byt č. X, ktorý sa nachádza na prvom podlaží bytového domu na N. ulici č. XX v C., vchod č. XX, súpisné č. XXXX, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXXX Správou katastra Trnava, postavený na parc. č. 8399/122, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 228 m2, k. ú. C., zapísaný na LV č. XXXX Správou katastra Trnava, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcom uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 393,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku splnomocnencovi navrhovateľa. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal ako predbežnou otázkou tým, kto bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu, ako aj tým, či medzi účastníkmi nevznikol iný právny vzťah ako čisto faktický. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008 - 767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010 - 19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007 - 653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že žalobca (v tejto veci domnelý prenajímateľ bytu - TAZ, a.s.) neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2007 - 767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, preto platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporné byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a iba tento subjekt bol po celý čas vlastníkom sporných nehnuteľností. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať, okrem úpravy nájmu bytu. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia vôle účastníkov konania k uzavretiu zmluvy o nájme predmetného bytu (ústne alebo konkludentne), t.j. nedošlo k vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu a odporcovia od samého začiatku neosvedčili ani platný právny dôvod užívania predmetného bytu. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozhodnutím TAZ, š.p., Trnava, zo dňa 28.03.1977 bolo M. C. pridelený byt č. X na N. ulici č. XX, pričom v tomto byte s menovaným žili v spoločnej domácnosti od 05.06.1994 až do jeho smrti dňa XX.XX.XXXX odporcovia, ktorí sa podľa ich vyjadrení mali starať o spoločnú domácnosť zomrelého a nemali vlastný byt. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň 3 roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Na základe uvedeného odporcovia dovodzovali, že sa stali spoločnými nájomcami vyššie označeného bytu, pričom títo dňa 30.10.2002 uzatvorili dohodu o výmene ich bytu s bytom č. X, ktorý sa nachádzal na rovnakom podlaží bytového domu (predmetný byt) a s výmenou bytov vyjadrila súhlas Správa mestského majetku Trnava, príspevková organizácia. Následne došlo k podpísaniu zmluvy o nájme predmetného bytu medzi odporcami ako nájomcami a TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, ako prenajímateľom. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ dal odporcom výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodu uvedeného v § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorá výpoveď bola odporcom doručená dňa 29.03.2011, pričom z obsahu spisu nevyplýva, či predmetnú výpoveď odporcovia napadli na súde. Podľa názoru odvolacieho súdu je záver súdu prvého stupňa, že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, predčasný. Je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal obranou odporcov, ktorí odvodzovali svoje užívacie právo k predmetnému bytu od právneho predchodcu M. C. ktorý bol nájomcom susedného bytu, pričom na odporcov mal prejsť nájom k uvedenému bytu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou pôvodného nájomcu a následne malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o výmene bytov, a to bytu, ktorého bol pôvodne nájomcom M. C. a bytu, ktorého vypratanie je predmetom konania, pričom s výmenou bytov vyjadril súhlas TAZ, a.s., v likvidácii, ktorého odporcovia, ale i pôvodná nájomníčka predmetného bytu, považovali za prenajímateľa. Nebolo možné tiež ponechať bez povšimnutia, že po vyriešení otázky vlastníctva bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádzal, navrhovateľ pristupoval k odporcom ako k nájomcom, ich postavenie žiadnym spôsobom nespochybnil, v prípade hradenia platieb súvisiacich s nájmom bytu zo strany odporcov (aj keď nepravidelne) tieto platby prijímal, a pričom aj z jeho vystupovania bola zjavná vôľa, aby byt užívali za odplatu (neboli im doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, ich užívacie právo nebolo spochybňované a v dôsledku riadneho nehradenia nájomného a platieb súvisiacich s nájmom bytu odporcom bola zo strany navrhovateľa doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkonu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluvy medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet navrhovateľa. To, že podľa tvrdení navrhovateľa tento nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy, pretože o tomto nemohli mať odporcovia vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu. S prihliadnutím na vyššie uvedené však bude potrebné, aby sa prvostupňový súd zaoberal vyššie spomenutou výpoveďou navrhovateľa z nájmu predmetného bytu danej odporcom, teda či išlo o platný úkon, či zo strany odporcov bola platnosť výpovede uplatnená na súde a v prípade, že dospeje k záveru, že išlo o platnú výpoveď, nie napadnutú v zákonnej lehote na súde, bude potrebné zaoberať sa tým, či a aké právo na bytovú náhradu odporcom vzniklo. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd v zmysle vyššie uvedeného vec neposudzoval, pričom odporcovia v rámci svojej obrany na uvedené skutočnosti poukazovali, no súd prvého stupňa k nim nezaujal žiadne stanovisko, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vec posúdi v zmysle vyššie uvedeného, v prípade potreby doplní dokazovanie a vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne o trovách tak prvostupňového, ako aj tohto odvolacieho konania. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.