Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/68/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010245 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2113010245.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. I. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.c/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.05.2013, sp.zn. 2T/17/2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písm.d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 3/ a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v celom rozsahu. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný N. I., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom U., K.. K. XX, za skutky uvedené v bodoch 1/,2/ napadnutého rozsudku o d s u d z u j e : Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/34/2011 zo dňa 02.10.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava sp.zn. 3To/26/2013 zo dňa 09.04.2013 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 285 písm.c/ Trestného poriadku sa obžalovaný N. I., nar. XX.XX.XXXX v U., bytom U., K.. K. XX, o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora v Trnave zo dňa 15.02.2013 zo skutku v bode 3/, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 04.10.2012 v čase asi o 05.00 hod. na železničnej stanici Trnava v čakárni spodného vestubulu obvinený odcudzil B. I. mobilný telefón zn. Timemobile, čiernej farby, nez. IMEI s rumunskou SIM kartou operátora Vodafone tak, že mu ho v čakárni vytrhol z ruky, následne z čakárne odišiel, pričom poškodený tohto nasledoval, dostihol ho pri bistre Albatros na stanici, žiadal od neho mobilný telefón späť, ktorý mu obvinený chcel vrátiť pod podmienkou vydania 30 Eur, čo poškodený odmietol, čím poškodenému B. I., nar. XX.XX.XXXX v I.. U., trvale bytom G. H. /X. H./ N.. U. XXX, M., takto spôsobil škodu vo výške 80 Eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 0T/207/2012 zo dňa 21.08.2012, s právoplatnosťou dňa 21.08.2012, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.f/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, čím mal spáchať prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.c/, odsek 3 písm.b/ Trestného zákona. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. I. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.f/ Trestného zákona a v bode 3/ rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm.c/, odsek 3 písm.b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 22. apríla 2012 v čase od 06,00 h do 10,45 h v železničnej stanici Trnava v reštauračnom zariadení Rýchlik Bualla odcudzil poškodenému I. C., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., L. V. H. XX, z bočného vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe, peňaženku s obsahom občiansky preukaz, vodičský preukaz, technický preukaz od vozidla Fiat Stilo ev.č. U všetko na meno poškodeného a finančnú hotovosť 120,- €, čím mu tak spôsobil celkovú škodu krádežou vo výše 150 Eur, 2/ dňa 14. augusta 2012 v čase o 14,53 h v Trnave na Ul. gen. Goliana 17/B v služobných priestoroch jedálne Slovenská kuchyňa z police na príbor zobral tam položený mobilný telefón zn. Nokia E52, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a následne z týchto priestorov odišiel, čím spôsobil škodu Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. XXX/X, a skutku sa dopustil hoci mu bola dňa 26.10.2011 príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Trnava uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 30 Eur, číslo bloku A0425091, za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, 3/ dňa 04. októbra 2012 v čase asi o 05,00 h na železničnej stanici Trnava v čakárni spodného vestibulu obvinený odcudzil B. I. mobilný telefón zn. Timemobile, čiernej farby, nez. IMEI s rumunskou SIM kartou operátora Vodafone tak, že mu ho v čakárni vytrhol z ruky, následne z čakárne odišiel, pričom poškodený tohto nasledoval, dostihol ho pri bistre Albatros na stanici, žiadal od neho mobilný telefón späť, ktorý mu obvinený chcel vrátiť pod podmienkou vydania 30 Eur, čo poškodený odmietol, čím poškodenému B. I., nar. XX.XX.XXXX v I.. U., trvale bytom G. H. /X. H./ N.. U. XXX, M., takto spôsobil škodu vo výške 80 Eur, a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 0T/207/2012 zo dňa 21.08.2012, s právoplatnosťou dňa 21.08.2012, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, Za túto trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona (správne malo byť § 48 odsek 2 Trestného zákona) súd zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/34/2011 zo dňa 02.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/26/2013 zo dňa 09.07.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodení I. C. a B. I. odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa založil na dokazovaní, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, keď v odôvodnení svojho rozsudku poukázal nielen na výpovede poškodených ale aj výpovede ostatných svedkov, na zápisnice o konfrontácii a rekognícii osoby s použitím fotoalbumu, a listiny o vyčíslení škody. Konanie obžalovaného posúdil ako trojnásobný prečin krádeže. Obranu obžalovaného, ktorý popieral spáchanie jednotlivých skutkov vyhodnotil ako účelovú, nelogickú a nepotvrdenú vykonanými dôkazmi. Výpovede svedkov považoval za vierohodné. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný. Odvolaním okresného prokurátora bol napadnutý len výrok o treste rozsudku. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudok vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/17/2003 bol vyhlásený dňa 02.10.2012 a teda vzhľadom na skutok v bode 3/ rozsudku bolo vylúčené uloženie súhrnného trestu. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste postupom podľa § 321 odsek 1 písm.d/ Trestného poriadku a následne, za skutky v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, uložiť obžalovanému súhrnný trest podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona v trvaní minimálne 12 mesiacov, na výkon ktorého by bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušiť výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/34/2011 zo dňa 02.10.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava sp.zn. 3To/26/2013, ako aj výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/207/2012 zo dňa 21.08.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Za skutok v bode 3/ rozsudku navrhol obžalovanému podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona uložiť samostatný trest odňatia slobody v trvaní minimálne 16 mesiacov a rovnako ho na výkon tohto trestu podľa § 58 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný v dôvodoch odvolania namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste, popieral spáchanie žalovanej trestnej činnosti, keď spochybňoval hodnovernosť svedeckých výpovedí a výpovedí poškodených a poukazoval na rozpory v ich výpovediach. Čo sa týka skutku v bode 3/ rozsudku namietal, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie prečítaním výpovede poškodeného B. I. z prípravného konania podľa § 263 odsek 3 Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené podmienky. Výsluch tohto poškodeného bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 132 odsek 1 Trestného poriadku, § 138 Trestného poriadku s poukazom na § 124 odsek 1 Trestného poriadku. Pred výsluchom tohto poškodeného nemal zvoleného ani ustanoveného obhajcu, o vykonaní jeho výsluchu nebol upovedomený tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 263 odsek 3 písm.a/ Trestného poriadku hoci existoval predpoklad, že poškodený, ako občan Rumunska, nebude môcť byť na hlavnom pojednávaní vypočutý. Z uvedeného dôvodu dôkaz vykonaný prečítaním výpovede poškodeného B. I. z prípravného konania považuje za nezákonný a vykonaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Zároveň poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného B. I. v porovnaní s výpoveďami vypočutých svedkov - príslušníkov Železničnej polície - N. H. a I. H.. Z výpovedí týchto svedkov navyše vyplýva, že poškodenému mali ukázať iba jednu fotografiu, na ktorej bol obžalovaný. Pokiaľ bola neskôr vykonaná rekognícia podľa fotografií nešlo o úkon, ktorého cieľom bolo zistiť totožnosť osoby ale o úkon, ktorého cieľom bolo zakryť nezákonný postup identifikácie osoby. Rekognícia podľa fotografie je teda nezákonne získaným dôkazom, ktorý nie je možné proti nemu použiť. Z uvedených dôvodov navrhol podľa § 321 odsek 1 písm.a/, písm.b/, písm.c/, písm.d/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 285 písm.c/ Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodiť zo skutkov bodoch 1/,2/ rozsudku a zo skutku v bode 3/ rozsudku ho oslobodiť podľa § 285 písm.a/ Trestného poriadku. Krajský súd potom, ako zistil, že odvolanie bolo podané včas a osobami oprávnenými, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne zistil skutkový stav ohľadom skutkov v bodoch 1/, 2/ rozsudku a jeho skutkové a právne závery v plnej miere zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný sa uvedených skutkov dopustil tak, ako je uvedené v bodoch 1, 2/ výrokovej časti rozsudku. Vinu obžalovaného mal v tomto smere preukázanú vykonaným dokazovaním, ktoré v odôvodnení rozsudku podrobne rozobral aj súd I. stupňa. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje aj v podrobnostiach na ne poukazuje. V prípade uznania viny obžalovaného za skutok uvedený v bode 3/ rozsudku možno považovať za dôvodné aj odvolanie okresného prokurátora ktorým sa domáhal za tento skutok uloženia samostatného trestu, nakoľko sa tohto skutku mal obžalovaný dopustiť až po vyhlásení rozsudku vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/34/2011. Na druhej strane však je potrebné poukázať na to, že aj odvolanie obžalovaného ohľadom skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku bolo potrebné považovať za dôvodné. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že za skutok v bode 3/ bolo obžalovanému vznesené obvinenie podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku dňa 04.10.2012. V tento deň o 11.30 hod. bola obmedzená osobná sloboda obžalovaného, a v čase od 11.30 hod. do 15.15 hod. mal byť vypočutý k predmetnému skutku v procesnom postavení podozrivého. Podľa zápisnice o výsluchu obvineného na čl. 72 až 75 výsluch v procesnom postavení obvineného bol uskutočnený v čase od 15.20 hod. do 15.55 hod. dňa 04.10.2012. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného na č.l. 107 až 111 vyplýva, že poškodený B. I. bol vypočutý dňa 04.10.2012 v čase od 16.00 hod. do 16.30 hod. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že poškodený 04.10.2012 v skorých ranných hodinách pricestoval z Rumunska do Trnavy. Mal ísť pracovať do Samsungu cez agentúru Max, ktorá mu v Trnave vybavila ubytovanie na ubytovni Trnavan. Na základe návrhu okresného prokurátora zo dňa 05.10.2012, sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava svojim uznesením zo dňa 07.10.2012 sp.zn. Tp/77/2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 18.10.2012 sp.zn. 3Tpo/46/2012 z dôvodov § 71 od. 1 písm.c/ Trestného poriadku vzal obvineného do väzby s tým, že táto sa mu započítala od 04.10.2012 od 11.30 hod. Obhajca bol obvinenému ustanovený dňa 07.10.2012 a uznesenie o vznesení obvinenia bolo obhajcovi za skutok v bode 3/ rozsudku doručené dňa 10.10.2012 (viď č.l. 19 pv). Podľa zápisnice o rekognícii osoby na č.l. 160 až 170 spisu odvolací súd zistil, že táto rekognícia sa uskutočnila dňa 04.10.2012 v čase od 11.50 hod. do 12.10 hod. Z uvedeného vyplýva, že tak výsluch poškodeného B. I., ako aj rekognícia dňa 04.10.2012, boli uskutočnené skôr, ako bol N. I. vypočutý v procesnom postavení obvineného, a tiež skôr, ako mu bol ustanovený obhajca, hoci jeho osobná sloboda bola obmedzená. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 14.05.2013 (č.l. 296 až 297), okresný súd na tomto hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prečítaním výpovede poškodeného B. I. podľa § 263 odsek 3 písm.a/ Trestného poriadku potom, ako zistil, že poškodený žije v cudzine. Podľa § 263 odsek 3 písm.a/ Trestného poriadku, zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa prečíta na návrh prokurátora alebo obžalovaného aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tohto zákona a takáto osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu aj jeho obhajca. Cieľom vyššie citovanej zákonnej úpravy je zabezpečiť rovnosť strán v konaní pred súdom v zmysle § 2 odsek 14 Trestného poriadku. Kontradiktórny charakter hlavného pojednávania bude zachovaný pri prečítaní zápisnice o výpovedi svedka len vtedy, ak táto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní t.j. ak výsluch takéhoto svedka bol uskutočnený za prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu alebo ak prítomnosť pri tomto úkone im bola reálne umožnená. V zmysle § 213 odsek 1 Trestného poriadku, policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Podľa § 213 odsek 2 Trestného poriadku, obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkony nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí. V prejednávanej veci je zrejmé, že výsluch poškodeného v prípravnom konaní nebol vykonaný kontradiktórne, o tomto výsluchu nebol obžalovaný upovedomený a nemohol sa ho zúčastniť. Rovnako sa ho nemohol zúčastniť ani jeho obhajca, nakoľko v čase tohto úkonu obhajcu obžalovaný ešte ustanoveného nemal. Napriek tomu, že poškodený je cudzím štátnym príslušníkom, jeho výsluch nebol neodkladným ani neopakovateľným úkonom, pretože, ako vyplýva z obsahu spisu, poškodený v čase skutku len pricestoval na územie Slovenskej republiky, kde sa chcel zamestnať, a bol predpoklad, že sa tu aj zdrží. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o cudzieho štátneho príslušníka, bol tu však dôvodný predpoklad, že jeho výsluch nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Pochybením v postupe orgánov prípravného konania tak došlo k situácii, že dôkazy zabezpečené výsluchom poškodeného B. I. a rekognícia zo dňa 04.10.2012 sú dôkazy neupotrebiteľné v konaní pred súdom. Súd I. stupňa tak nemal splnené podmienky na prečítanie tejto svedeckej výpovede podľa § 263 odsek 3 písm.a/ Trestného zákona a na túto výpoveď nemohol pri svojom rozhodovaní ani odvolací súd prihliadať. Vyššie uvedené pochybenia súdu I. stupňa a tzv. dôkazná núdza, boli dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písm.d/, odsek 3 Trestného poriadku, keď odvolací súd následne podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému trest len za skutky uvedené v bodoch 1/, 2/ napadnutého rozsudku, pričom konštatoval prevahu priťažujúcich okolností zhodne ako súd I. stupňa. Zhodne ako súd I .stupňa dospel k záveru, že za tieto skutky náleží uložiť obžalovanému súhrnný trest vzhľadom na odsúdenie uložené mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/34/2011 zo dňa 02.10.2012 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trnava sp.zn. 3To/26/2013. Pretože obžalovaný nebol za posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, bol na výkon tohto trestu v zmysle § 48 odsek 1 písm.a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Čo sa týka skutku v bode 3/ tohto odvolací súd v zmysle § 285 písm.c/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby keď mal za to, že zákonnými dôkazmi nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.