Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/98/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200617 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200617.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Mgr. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. A. C. XX, XXX XX R., právne zast: Bardač s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanej: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Námestie Jozefa Herdu 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 078 913, právne zast.: JUDr. Róbert Spál, advokát, so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.24/2012 zo dňa 24.9.2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave č. 24/2012 zo dňa 24. septembra 2012 a rozhodnutie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie Trnava č. 17/2012 zo dňa 20. augusta 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 740,30 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne Bardač s.r.o., č. účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2012 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 24/2012 zo dňa 24. septembra 2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie dekanky Fakulty masmediálnej komunikácie Trnava č. 17/2012 zo dňa 20. augusta 2012. Žalovaná vo svojom rozhodnutí potvrdila prvostupňové rozhodnutie dekanky Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorým táto ako prvostupňový správny orgán neprijala žalobkyňu na dennú formu doktorandského študijného programu masmediálna komunikácia v študijnom odbore 3.2.3. masmediálne štúdia. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec, keď dôvodom na neprijatie žalobkyne na zvolený študijný program bol výlučne nedostatok miesta a žalobkyňa teda splnila všetky požiadavky na prijatie na štúdium. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď z rozhodnutia dekanky a následne ani z rozhodnutia žalovanej nijako nevyplýva objasnenie toho na ktorom mieste sa v poradí všetkých uchádzačov žalobkyňa umiestnila. Rektor Univerzity sv.Cyrila a Metoda v Trnave sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekanky, čo znamená, že žalovaná riadne svoje rozhodnutie nezdôvodnila. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.1.2013 vyplýva, že žalovaná považuje svoj postup v súvislosti s prijímacím konaním za zákonný. Žalovaná poukazuje na to, že vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie a v rámci tohto práva im patrí aj právo určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní. Prijímacie konanie je osobitným druhom konania, ktoré sa spravuje vnútornými predpismi, v súlade so zákonom o vysokých školách, bez pôsobnosti všeobecného predpisu o správnom konaní. Pokiaľ ide o preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, žalovaná poukázala, že rozhodnutie je v súlade s § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách, keďže bolo vyhotovené písomne v stanovenej lehote a obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Zároveň poukázala na ust. § 58 ods.11 zákona o vysokých školách, podľa ktorého uchádzač ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania. Z prvostupňového rozhodnutia č.17/2012 zo dňa 20. augusta 2012 krajský súd zistil, že dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave neprijala žalobkyňu na dennú formu doktorandského študijného programu masmediálna komunikácia napriek tomu, že žalovaná splnila požiadavky na prijatie na doktorandský stupeň štúdia, ale pre nedostatok miesta nebola prijatá. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 11.9.2012 žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, v ktorom namietala v podstate rovnaké okolnosti aké boli uvedené v žalobe. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 24/2012 zo dňa 24. septembra 2012 potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 17/2012 zo dňa 20. augusta 2012 s odôvodnením, že preskúmaním rozhodnutia bolo zistené, že postup dekanky Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave bol v súlade so zákonom a internými predpismi univerzity. Krajský súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014, pričom zistil, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 55 ods. 7 zákona č.131/2002 Z.z. (7) Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. (1) Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10. Podľa § 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z. (8) Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu. Podľa § 58 ods. 11 zákona č. 131/2002 Z.z. (11) Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné, pretože nespĺňajú parametre preskúmateľnosti. Pokiaľ žalovaná uvádzala dôvody pre ktoré nebola žalobkyňa prijatá na doktorandské štúdium len vo svojich vyjadreniach, je táto skutočnosť nepostačujúca, pretože tieto dôvody mali byť obsahom rozhodnutia žalovanej. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na § 11 Prijímacieho poriadku, podľa ktorého má každý účastník právo nahliadať do pokladov prijímacieho konania, čo mohla spraviť aj žalobkyňa. Z týchto podkladov by zistila dôvody pre ktoré nebola prijatá na doktorandské štúdium. Súčasťou týchto dokladov je aj zápisnica prijímacej komisie, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa sa ocitla z počtu 19 uchádzačov až na 11. mieste, teda nebola prijatá z tohto dôvodu. Uviedol, že univerzita určuje počet uchádzačov a podmienky prijatia na doktorandské štúdium. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Krajský súd v Trnave pri preskúmaní rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil, že v prvostupňovom rozhodnutí je odôvodnenie neprijatia žalobkyne uvedené stručným textom doslova: “na základe výsledkov výberového konania a na základe predložených dokladov uchádzačka splnila požiadavky na prijatie na doktorandský stupeň štúdia, ale pre nedostatok miesta nebola prijatá“. Žalovaná ako druhostupňový správny orgán rozhodovala o odvolaní žalobkyne tak, že vo svojom rozhodnutí vôbec nereagovala na námietky vznesené žalobkyňou v písomnej žiadosti o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 11.2.2012, keď z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu. Preskúmaním bolo zistené, že postup dekanky Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave bol v súlade so zákonom a internými predpismi Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej treba pokladať za individuálny správny akt vydaný ako dôsledok aplikácie rozhodovacej právomoci na konkrétny prípad, ktorým dochádza k zásahu do osobnej sféry fyzickej osoby. V rozhodovaní došlo k právne aplikačnému procesu, v ktorom orgán školskej správy rozhodoval o žiadosti fyzickej osoby, ktorá sa uchádzala o prijatie na doktorandskú formu štúdia. Keďže rozhodnutie žalovanej treba chápať ako akt aplikácie práva zasahujúci do práv fyzickej osoby, tento logicky podlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 244 O.s.p. a teda logicky musí obsahovať skutočnosti, na základe ktorých musí byť súdom preskúmavaná správnosť záveru, ku ktorým v procese aplikácie práva vysoká škola zastúpená svojim štatutárnym zástupcom dospela. V opačnom prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné a je v rozpore so základnými zásadami slovenského právneho poriadku vrátane zákonnosti práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Napriek tomu, že ust. § 108 zák.č.131/2002 Z.z. o vysokých školách vylučuje pri prijímacích pohovoroch aplikáciu všeobecného právneho predpisu o správnom konaní, treba uviesť, že rozhodnutie vydané podľa zákona č. 131/2002 Z.z. musí byť okrem zákonom stanovených náležitostí uvedených v § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách aj preskúmateľné. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa síce splnila podmienky na prijatie na doktorandskú formu štúdia, ale pre nedostatok miesta prijatá nebola. Krajský súd v Trnave poukazuje, že takto zdôvodnené rozhodnutie pôsobí arbitrárne a je nepreskúmateľné, keď prvostupňový správny orgán bližšie nešpecifikuje vo svojom rozhodnutí aké okolnosti ho viedli k tomu, že iní uchádzači, ktorí rovnako splnili podmienky prijímacieho konania, boli na doktorandské štúdium prijatí a prečo žalobkyňa prijatá nebola. Tým, že žalobkyňa splnila požiadavky na doktorandský stupeň štúdia a prijatá na toto štúdium nebola pre nedostatok miesta, vymedzuje povinnosť žalovanej ako druhostupňového správneho orgánu rozhodujúceho s konečnou platnosťou riadne vo svojom rozhodnutí vysvetliť, podľa akých kritérií rozhodoval, ktorý z úspešných uchádzačov prijatý bude a ktorý nie, aby toto rozhodnutie nebolo prejavom svojvôle správneho orgánu. Argumenty žalovanej, že podľa § 58 ods. 11 zákona o vysokých školách je len neúspešný uchádzač oprávnený oboznámiť sa s výsledkami prijímacieho konania tým, že môže nahliadať do dokumentácie prijímacieho konania sú nepostačujúce, pretože rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa zasahuje do práv fyzickej osoby musí byť zrozumiteľné, určité a riadne zdôvodnené a musí presvedčiť účastníka správneho konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ako bolo vyššie uvedené, na konanie vo veciach študijných práv a povinností študenta sa nevzťahuje zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko toto konanie je upravené zákonom č.131/2002 Z.z. o vysokých školách. Citovaný vnútorný predpis formuluje náležitosti rozhodnutia vo veciach študijných práv a povinností študenta všeobecne. Na druhej strane však nemožno neprihliadať na skutočnosť, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému. Preto treba, aby aj vnútorný predpis, ktorý zakotvuje pravidlá a zásady vo veciach študijných práv a povinností bol v praxi interpretovaný v duchu európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva v súlade s princípmi dobrej správy. Princípy dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách článku 2 ods. 2 Ústavy SR a aj s princípmi dobrej správy. Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, príp. zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady ak nie je zrejmé či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia je tiež, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. S ohľadom na túto vadu rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť, odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 740,30 Eur, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 4 právne úkony (prevzatie a príprava obhajoby - 127,16 Eur, spísanie žaloby - 127,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 27.2.2014 - 33,50 Eur, účasť na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014 - 134,- Eur, náhrada za stratu času za deň 27.2.2014 a 15.5.2014 2x 53,60 Eur, cestovné 27.2.2014 - 27,59 Eur, cestovné za deň 15.5.2014 - 27,62 Eur, 2x režijný paušál 7,63 Eur a 2x režijný paušál 8,04 Eur, celkovo 615,57 Eur plus DPH, spolu celkom 740,30 Eur. Žalobkyni neboli priznané trovy právneho zastúpenia uplatnené jej právnym zástupcom za úkon - podanie na súd zo dňa 21.2.2014 - 134,- Eur, 1x režijný paušál 8,04 Eur a z tejto sumy DPH, keďže tento úkon nebol potrebný na účelné bránenie práva žalobkyne a súd ho vyhodnotil ako nedôvodný. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.