Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200470 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200470.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: A NIMRÓD, s.r.o., Žabia ulica 1178/50, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 36 228 338, zastúpeného spoločnosťou Legal Cases, s.r.o., Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/162232/2013 zo dňa 5.4.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 2.7.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/162232/2013 zo dňa 5.4.2013, ktorým ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/2308834/2012/Sche zo dňa 23.8.2012, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov) v nadväznosti na ust. § 165 ods. 2, ods. 5 zákona o správe daní (daňový poriadok) žalobcovi nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 v sume 12 028,13 eur a bola určená vlastná daňová povinnosť vo výške 17 994,04 eur. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Mal za to, že žalovaný na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodol nesprávne, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasil s konštatovaním správcu dane o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti spoločnosťou HVH MIKRO, s.r.o. z prijatej platby na budúce dodanie - prestavbu halových objektov nachádzajúcich sa na parc.č. 1197/4 a parc.č. 1197/5, zapísaných na LV č. XXXX v obci U. R. od dodávateľa HVH MICRO, s.r.o. na základe dodávateľskej faktúry č. 1100364 zo dňa 27.5.2011 v sume 22 000 eur. Právny záver žalovaného o nepreukázaní vzniku daňovej povinnosti spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. z prijatej platby na budúce dodanie považoval za nesprávny, nakoľko pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet dane a vznik daňovej povinnosti dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o. nebolo potrebné vydanie stavebného povolenia, taktiež nebolo potrebné vykonať akékoľvek stavebné práce v čase vystavenia faktúry, keďže sa jednalo o zálohu na budúcu stavbu, pričom objekt bol presne identifikovaný v zmluve o dielo a ani faktúra nebola v rozpore s touto skutočnosťou. Taktiež nesúhlasil so záverom žalovaného, že názov stavby je označený „Rekonštrukcia skladu Trhová Hradská“, čo nekorešponduje s predloženou faktúrou ani zmluvou o dielo, považoval ho za nesprávny, keďže názov stavby nie je v rozpore ani so zmluvou o dielo ani s faktúrou, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani neuviedol na základe akého právneho základu nevydanie stavebného povolenia, nevykonanie stavebných prác v čase vystavenia faktúry majú vplyv na posúdenie nároku žalobcu na odpočet dane, resp. vznik daňovej povinnosti dodávateľa stavby. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. C. D., ktorý uviedol, že spoločnosť v danom prípade prijala zálohu od žalobcu na budúci výkon prác, čo potvrdil svedeckou výpoveďou aj súčasný konateľ spoločnosti. Okrem toho v priebehu správneho konania predložil žalobca správcovi dane potvrdenie projektanta na vypracovanie projektovej dokumentácie a vybavenie stavebného povolenia, pričom samotné chybné označenie parciel č. 1197/5 a 1197/6, nezakladá pochybnosť o realizácii diela na parc.č. 1197/4 (vyplýva to z potvrdenia obce Trhová Hradská ako stavebného úradu), pričom k uvedenému chybnému označeniu došlo z dôvodu, že uvedené parcely tvoria jednotnú súčasť a sú spoločne zapísané na LV č. XXXX. Ďalej poukázal na to, že Zmluva o dielo je doposiaľ platná, záloha v zmysle zmluvy bola prijatá, ktorú skutočnosť nikto nespochybnil a po zaobstaraní stavebného povolenia pristúpi zhotoviteľ k realizácii diela. V prípade, že zhotoviteľ alebo objednávateľ (žalobca) od zmluvy odstúpi má žalobca nárok na vrátenie poskytnutého plnenia a povinnosť odvodu prijatého DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý ani tou skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými transakciami. Pokiaľ ide o druhú posudzovanú vec, tak nepovažoval za správne konštatovanie správcu dane, že nebolo preukázané, že spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. vykonala dokončovacie práce exteriérov a interiérov podľa dohody v sume 7 960 eur, o čom správcovi dane predložila daňové doklady preukazujúce úhradu fakturovanej sumy z faktúry č. 1100324 zo dňa 29.4.2011. Z predložených dokladov je zrejmé, že stavebné práce vykonával na viacerých stavbách prostredníctvom dodávateľskej firmy HVH MIKRO, s.r.o. pre I. R. - TESMUR a keďže tieto práce pre žalobcu vykonával subdodávateľ HVH MIKRO, s.r.o. oprávnene mu vznikol nárok voči žalobcovi na zaplatenie za tieto práce, ktoré žalobca riadne zaplatil a následne tieto práce vyfakturoval objednávateľovi - I. R. - TESMUR. Vzhľadom k tomu, že bývalý konateľ žalobcu C. D. v čase výpovede už nebol konateľom dodávateľa, nemal žiadne účtovné a ostatné doklady k uvedeným zákazkám, tak sa presne nevedel vyjadriť k týmto skutočnostiam. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.8.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že tvrdenia žalobcu neboli v procese daňovej kontroly a ani v odvolacom správnom konaní bezpochyby preukázané, čo vyplýva z výpovede svedka - bývalého konateľa žalobcu C. D.. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že tento síce potvrdil, že predmetnú faktúru vystavil, že prijal zálohu, avšak na otázku správcu dane o aké stavebné práce malo ísť uviedol, že sa mala stavať nová budova, pričom toto jeho tvrdenie je v rozpore s obsahom predmetnej faktúry ako aj s obsahom Zmluvy o dielo, nakoľko malo ísť o poskytnutie zálohy na prestavbu halových objektov v obci Trhová Hradská. K cenovej kalkulácii uviedol len to, že bola stanovená v cene zálohy, bola určená podľa predbežných prepočtov, bez konkretizovania skutočností, ktoré boli podkladom pre uvedené predbežné prepočty a za tohto stavu preto nebolo možné z výpovede svedka zistiť, o aké konkrétne stavebné práce malo ísť a v akom rozsahu. Poukázal na to, že tento ako vykonávateľa stavebných prác uviedol „Dodávateľské subjekty ako napr. N. Y. staviteľ“, bez jeho bližšej identifikácie, v dôsledku čoho nebolo možné tvrdenú skutočnosť správcom dane preveriť. Ďalej uviedol, že do dňa spísania zápisnice o ústnom pojednávaní, t.j. do 28.1.2013 nebolo vydané stavebné povolenie a na predmetnom objekte neboli daňovým subjektom vykonané žiadne stavebné práce. Pokiaľ ide o druhý posudzovaný prípad (faktúra č. 1100324 zo dňa 29.4.2011 za dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa dohody), tak uviedol, že predmetnú faktúru vystavil, práce boli vykonané. Nevedel však presne uviesť, kde boli práce vykonané, avšak uviedol, že materiál a práce vykonal N. Y. staviteľ. Poukázal ďalej na to, že v procese správ vydaní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že tento je povinný preukázať vierohodnosť svojich tvrdení, v danom prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je špeciálnou zákonnou úpravou, ktorá z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určila pre dokazovanie prísnejšie podmienky. Tieto podmienky je nutné dodržať, pretože v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt. Vzhľadom k tomu, že ide o hmotnoprávne podmienky, k splneniu podmienok na odpočítanie dane nestačí len existencia faktúry, ale je potrebné, aby údaje uvedené na faktúrach odrážali skutočnosť, ktorá aj nastala. Pokiaľ ide o predmetnú Zmluvu o dielo, tak z obsahu tejto zmluvy je zrejmá len výška zálohy (132 000 eur), avšak nie je zrejmá celková dohodnutá cena diela, v dôsledku čoho nie je zrejmý ani rozsah diela. Za nezrovnalosti považoval tiež to, že výška zálohovej platby 132 000 eur bola stanovená v predmetnej Zmluve o dielo uzatvorenej dňa 1.6.2011, pričom faktúra č. 1100364 zo dňa 27.5.2011 ako záloha na prestavbu halových objektov v celkovej fakturovanej sume 132 000 eur bola vyhotovená ešte pred podpísaním uvedenej Zmluvy o dielo, pričom pokladničné doklady týkajúce sa úhrady predmetnej faktúry v hotovosti sú zo dňa 27.5.2011. Taktiež vykonaným miestnym zisťovaním v kat. území U. R., na objekte nachádzajúcom sa na parc.č. 1197/4, v čase, kedy podľa predloženej Zmluvy o dielo mali byť stavebné práce už vykonané, bolo správcom dane zistené, že na predmetnej hospodárskej budove neboli a nie sú vykonávané žiadne stavebné práce a neboli tam ani žiadne znaky výkonu alebo prípravy stavebných prác. V tejto súvislosti poukázal na potrebu aplikovať čl. 65 smernice Rady 2006/112 ES v spojení s rozsudkom ESD vo veci C-419/02 zo dňa 21.2.2006 na to, aby sa daň stala splatnou v prípade vyplatenia preddavku bez toho, aby sa už uskutočnila dodávka alebo poskytnutie služieb je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka alebo budúce poskytnutie služieb boli už známe, a teda najmä, že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené. V danom prípade nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť z prijatej platby na budúce dodanie - prestavba halových objektov v obci Trhová Hradská od dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o., keďže v čase kedy mal byť preddavok vyplatený nebolo vydané stavebné povolenie, služby, prípadne použitý materiál neboli presne špecifikované a nebol presne identifikovaný objekt, na ktorom mala byť prestavba vykonaná a naviac v čase, kedy mal byť preddavok vyplatený, nebolo ani známe, či a kedy dôjde k prestavbe halových objektov a k odovzdaniu diela. Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o. podľa § 19 zákona o DPH, nevzniklo žalobcovi ani právo na odpočítanie dane, a preto si ho nemohol ani uplatniť. Pokiaľ ide o druhý posudzovaný prípad správca dane zaslal žalobcovi v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) a e) zákona o správe daní a poplatkov výzvu č. 9210401/1339/2012/Sche zo dňa 17.10.2012 na predloženie dôkazov s tým, aby tento písomne vysvetlil a dôveryhodným spôsobom preukázal a podložil na základe akej dohody boli práce fakturované, kde a pre koho boli predmetné práce realizované a kedy boli prefakturované konečnému odberateľovi. Uviedol, že žalobca dňa 13.6.2012 správcovi dane predložil rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi daňovým subjektom a I. R. - TESMUR, ďalej rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi HVH MIKRO, s.r.o. a žalobcom a odberateľskú faktúru č. 201126 vystavenú pre odberateľa REMPACK, s.r.o., so základom dane vo výške 39 800 eur a 20%-ná DPH v sume 7 960 eur ako faktúru, na ktorej boli vyfakturované práce uvedené na dodávateľskej faktúre č. 1100324, avšak nebola preukázaná súvislosť medzi spoločnosťou REMPACK, s.r.o. a TESMUR - I. R.. Okrem toho bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. nebolo zistené, že tam skutočne sídli, pričom táto spoločnosť so správcom dane nespolupracuje a podľa doteraz zistených skutočností spoločnosť nevykonávala a ani nevykonáva reálne žiadne zdaniteľné obchody, iba vystavuje faktúry, na základe ktorých si ďalšie spoločnosti uplatňujú odpočty DPH. Na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok roku 2011 bolo vydané Daňovým úradom Trnava ako príslušným správcom dane rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/2308834/2012/Sche zo dňa 23.8.2012. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že daňovému subjektu z dodávateľskej faktúry č. 1100364 zo dňa 27.5.2011 od dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o., nevznikol nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď žalobca si neoprávnene odpočítal daň vo výške 22 000 eur, napriek, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane, t.j. služba nebola riadne dodaná, a to aj na základe dodávateľskej faktúry č. 1100324 zo dňa 29.4.2011 od toho istého dodávateľa za dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa dohody, 20%-ná DPH v sume 7 960 eur, základ dane 39 800 eur. Vzhľadom k týmto zisteniam Daňový úrad Trnava žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 v sume 12 028,13 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 17 994,04 eur dane v sume 18 818,96 eur je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Dunajská Streda. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., ďalej podľa § 244 ods. 1,2,3 v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe, tieto v podstate zopakoval, resp. žalovaný zasa poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 26.8.2013, na ktoré v celom rozsahu odkázal. Súd preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.). Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zák..č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu) ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Takýto záver nie je v rozpore s požiadavkou plnej juris dikcie stanovenej v § 250i O.s.p., nakoľko postupne by súd dospel k názoru o vecne správnosti rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v správnom konaní vykonali všetky dostupné dôkazy na odstránenie rozporov. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 44 ods. 6 bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovane daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane. Predmetom sporu je posúdenie, či žalobca skutkovo naplnil ust. § 49 a § 51 zákona o DPH, teda či mu vzniklo právo na odpočítanie dane na základe ním predložených faktúr a listinných dokladov, t.j. či vznikla daňová povinnosť u dodávateľa - spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. . Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V danom prípade žalobca ako daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom základe tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených faktúrach, a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych zákonných podmienok má za následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. Na daňové konanie po odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že v danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z prijatej platby na budúce plnenie, iba predloženie faktúry a zmluvy o dielo, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a okrem toho tvrdené skutočnosti musia korešpondovať s predloženými listinnými dokladmi. V predmetnej veci správca dane preveroval platbu, odvedenie dane a výkon stavebných prác na základe faktúry č. 1100364 zo dňa 27.5.2011 u dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o., pričom bolo zistené správcom dane, že táto spoločnosť nevykonávala a ani nevykonáva reálne žiadne zdaniteľné obchody. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že tvrdenia bývalého konateľa žalobcu (Peter Valach) nekorešpondujú so skutočnosťami zistenými správcom dane a ani s listinnými dokladmi. Bývalý konateľ žalobcu C. D. uvádzal, že záloha mala byť poskytnutá na stavbu novej budovy v obci Trhová Hradská, čo však nekorešponduje jednak zo zálohovou faktúrou č. 1100364, v ktorej bolo uvedené, že má ísť o zálohu na prestavbu halových objektov v obci Trhová Hradská, pričom v podanej žiadosti o stavebné povolenie, doručenej Obecnému úradu v Trhovej Hradskej bolo v žiadosti zasa uvádzané, že má ísť o prestavbu hospodárskej budovy na sklad. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti tiež zistenú nezrovnalosť týkajúcu sa označenia listu vlastníctva, keď na objednávke týkajúcej sa tejto prestavby je uvedené iné číslo LV ako v zmluve o dielo. Pokiaľ ide o druhý posudzovaný prípad dôvodom neuznania spornej faktúry bol komplex obchodných vzťahov, ktoré sa v skutočnosti nezrealizovali, pričom správne orgány správne vyhodnotili tieto obchodné vzťahy ako účelové, smerujúce iba k splneniu formálnych podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane ako aj žalovaný podrobne vyhodnotili všetky okolnosti, pričom zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že v danom prípade žalobca neuniesol tak v daňovom ako aj v súdnom konaní dôkazné bremeno. Neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom, a preto na to, aby mohli byť výdavky považované za daňové výdavky nepostačuje len formálne deklarovať určité skutočnosti, ale tieto musia byť založené na materiálnom základe. Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú, pretože uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. S poukazom na vyššie uvedené súd považoval námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko bolo zistené žalobca neuniesol ani v daňovom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Znamená to, že ak si žalobca ako daňový subjekt uplatní do výdavkov určité doklady (faktúry), musí byť schopný preukázať, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených faktúrach a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach, pričom nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych zákonných podmienok má za následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. Na daňové konanie o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 zákona o správe daní). V danom prípade je potrebné konštatovať, že správne orgány sa dostatočným spôsobom vysporiadali s námietkami žalobcu, ich postup bol v súlade so zákonom. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov je vychádzať nie len z daňových dokladov predložených daňovníkom, ale aj zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad, pričom rozhodnutia správnych orgánov boli aj náležite odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.