Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/37/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105214957 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2105214957.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci žalobcu: ENERGOSERVIS Janda, s. r. o., so sídlom 28. Října 829/270, Mariánske Hory, Ostrava, Česká republika, zastúpený splnomocnencom: KRAUS & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Jasovská 23, Bratislava, proti žalovanej: Ing. Y. E., bytom L. Z. a Y. XXXX/ X, M., o zaplatenie 1.802,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 31C/113/2006-257, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Nariaďuje súdu prvého stupňa vykonať opravu výroku napadnutého rozsudku v časti uvedenia výšky priznanej náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.357,52 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 386,05 eur spolu so 6%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 62,16 eur (správne malo byť uvedené 620,16 eur) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám jeho splnomocneného zástupcu. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 15 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 3 a 4 a § 20 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako aj § 12 ods. 3 písm. c/, § 13 ods. 2 a 3, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 256 ods. 1 písm. a/, § 256 ods. 5 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, keď na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Právny predchodca žalobcu JUDr. Y. V. zastupoval žalovanú v trestnom konaní na základe plnej moci od 11.06.2003 do 31.05.2005. Išlo o trestný čin, na ktorý zákon ustanovoval trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšovala 10 rokov. V priebehu trestného konania došlo k zmene kvalifikácie trestného činu, na ktorú súd neprihliada v zmysle ustanovení § 12 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a § 15 ods. 4 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z.. Za zastupovanie žalovanej, právnemu predchodcovi žalobcu JUDr. Y. V., patrí odmena za 8 úkonov v roku 2003, za 6 úkonov v roku 2004 a za 1 úkon v roku 2005 tak, ako si ich žalobca uplatnil v návrhu, nakoľko z pripojeného spisu i listinných dôkazov založených v spise súd zistil, že všetky úkony boli žalobcom vykonané v trestnom konaní. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala a ani hodnoverne nespochybnila žiadny konkrétny úkon právnej služby. Jej tvrdenia, že úkony boli neúčelné boli len všeobecné, súd ich považoval za účelovú obranu. V konaní mal súd preukázané, a to výpoveďou JUDr. Y. V. i Mgr. Y. F., že bol vykonaný i úkon - porada v advokátskej kancelárii dňa 25.05.2005, keď žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa táto porada nekonala, na preukázanie svojho tvrdenia navrhovala vypočuť ako svedka svojho brata, tento sa na predvolanie nedostavil pred súd a žalovaná ďalej netrvala na jeho výsluchu. Súd nemal dôvod spochybňovať tvrdenia žalobcu, že tento úkon bol vykonaný. Čo sa týka námietky žalovanej ohľadom úkonov - výsluchov svedkov, súd poukazuje na to, že v zmysle v tom čase platnej Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá platila do 31.12.2004, odmena patrí za účasť pri vyšetrovacom úkone, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne (§ 16 ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky). Preto mal súd za to, že odmena patrí za výsluch každého svedka, a to za každé začaté dve hodiny výsluchu, preto považoval námietku žalovanej za nedôvodnú. Výška výpočtového základu na rok 2003 je 12.811,- Sk, na rok 2004 je 13.062,- Sk a na rok 2005 je 15.008,- Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/5 výpočtového základu (§ 15 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č 163/2002 Z.z.) je v roku 2003 2.562,- Sk, v roku 2004 je 2.720,- Sk, v roku 2005 vo výške 1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. c/ Vyhlášky č 655/2004 Z.z.) 1.876,- Sk. Žalobca si vyúčtoval vyššiu odmenu za jednotlivé úkony, akoby mu prináležala v zmysle citovaných vyhlášok a takejto odmeny sa domáhal aj predmetným návrhom na začatie konania, v priebehu konania však zobral návrh čiastočne späť a za jednotlivé úkony si uplatnil odmenu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, t.j. za 4 úkony v roku 2003 (11.06.2003 prevzatie a príprava zastúpenia; 12.06.2003 sťažnosť proti uzneseniu; 23.06.2003 a 02.10.2003 výsluchu odporkyne na OÚJP PZ v Galante), ktoré boli vykonané len pre žalovanú, odmenu vo výške 2.562,-Sk za jeden úkon; za ďalšie 4 úkony v roku 2003 (26.11.2003 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu; 09.12.2003 výsluch svedka U. T.; 09.12.2003 výsluch svedka R. U.; 09.12.2003 výsluch svedka T. R. na Obvodním státním zastupitelství pro Prahu 9), ktoré boli spoločnými úkonmi žalovanej a jej brata, odmena za úkon mala byť účtovaná vo výške 1/5-tiny výpočtového základu, znížená o 20%, teda hodnota úkonu predstavovala sumu 2.049,-Sk. V roku 2004 sa jednalo takisto o spoločné úkony, teda za 6 úkonov - 08.01.2004 výsluch svedka Ing. R. T. na Okresnom riaditeľstve Polície Českej republiky v Chomutove; 05.03.2004 výsluch svedkyne A. S.; 05.03.2004 výsluch svedkyne H. V.; 05.03.2004 výsluch svedka Ing. N. A.; 05.03.2004 výsluch svedka JUDr. T. L. na OÚJP PZ v Galante; 30.03.2004 oboznámenie sa so spisom na OÚJP PZ v Galante (vo vyúčtovaní omylom uvedené 05.03.2004), mala byť odmena vo výške 1/5-tiny výpočtového základu znížená o 20% teda 2.176,-Sk za úkon. Za úkon roku 2005 - porada v AK mala byť odmena vo výške 1/8- iny výpočtového základu, t. j. suma 1.500,-Sk. Spolu za všetky úkony mala byť správne účtovaná suma 33.000,-Sk (4x 2.562,-Sk + 4x 2.049,-Sk + 6x 2.176,-Sk + 1x 1.500,-Sk), ktorú si žalobca po čiastočnom späťvzatí i uplatnil (pôvodne žiadal za úkony spolu odmenu vo výške 41.475,-Sk). Za rok 2003 súd priznal paušálnu náhradu za 8 úkonov á 128,- Sk, za rok 2004 za 6 úkonov á 136,- Sk a za rok 2005 za 1 úkon á 150,- Sk. Spolu súd priznal paušálnu náhradu vo výške 1.990,- Sk (8x 128,- Sk + 6x 136,- Sk + 150,- Sk). Žalobca si uplatnil náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla značky VW PASSAT, ktorý má podľa technického preukazu kombinovanú spotrebu benzínu 7,2 l/100 km, t.j. na 1 km bola spotreba 0,072 l (7,2 l deleno 100 km = 0,072 l/km). Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu za kilometer vo výške 6,20 Sk. Súd priznal paušálnu náhradu v zmysle platných predpisov vo výške 5,40 Sk/1km a vo zvyšku návrh v časti uplatnenej paušálnej náhrady cestovného ako nedôvodný zamietol. V priebehu konania žalobca zobral návrh v časti uplatneného cestovného a náhrady za stratu času za cesty Bratislava - Galanta a späť dňa 26.03.2003 a dňa 17.09.2003 späť vo výške 3.154,-Sk, čo predstavuje 1 nákladov, nakoľko sa jednalo o spoločné cesty pre žalovanú i jej brata. Súd priznal náhradu cestovných výdavkov pri uvedenej spotrebe za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 02.10.2003 za 120 km pri cene benzínu 33,90 Sk vo výške 292,90 Sk (120 km x 0,072 Sk x 33,90 Sk) + paušálna náhrada 120km x 5,40 Sk, t.j. 648,-Sk; za cestu Bratislava - Praha a späť dňa 09.12.2003 za 710 km pri cene benzínu 33,10 Sk vo výške 1.692,072 Sk (710 km x 0,072 Sk x 33,10 Sk) + paušálna náhrada 710 km x 5,40 Sk, t.j. 5.526,07,-Sk; za cestu Bratislava - Chomutov a späť dňa 08.01.2004 za 870 km pri cene benzínu 32,80 Sk vo výške 2.054,59 Sk (870 km x 0,072 Sk x 32,80 Sk) + paušálna náhrada 870 km x 5,40 Sk, t.j. 4.698,-Sk; za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 05.03.2004 za 120 km pri cene benzínu 34,40 Sk vo výške 297,22 Sk (120 km x 0,072 Sk x 34,40 Sk) + paušálna náhrada 120km x 5,40 Sk, t.j. 648,-Sk; za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 30.03.2004 za 120 km pri cene benzínu 33,90 Sk vo výške 292,90 Sk (120 km x 0,072 Sk x 33,90 Sk) + paušálna náhrada 120km x 5,40 Sk, t.j. 648,-Sk. Súd priznal náhradu za stratu času v roku 2003 za každú začatú polhodinu vo výške 534,- Sk a v roku 2004 vo výške 567,- Sk. Súd priznal náhradu za stratu času tak, ako si ju uplatnil žalobca, za čas strávený cestou dňa 02.10.2003 z Bratislavy do Galanty a späť náhradu za stratu času za 2 hodiny, t.j. 4 polhodiny x 534,- Sk = 2.136,- Sk. Dňa 09.12.2003 z Bratislavy do Prahy a späť priznal náhradu za stratu času za 9 hodín, t.j. 18 polhodín x 534,- Sk = 9.612,- Sk. Dňa 08.01.2004 z Bratislavy do Chomutova a späť priznal náhradu za stratu času za 11 hodín, t.j. 22 polhodín x 567,- Sk = 12.474,- Sk. Dňa 05.03.2004 z Bratislavy do Galanty a späť súd priznal náhradu za stratu času za 2 hodiny, t.j. 4 polhodiny x 567,- Sk = 2.268,- Sk. Dňa 30.03.2004 z Bratislavy do Galanty a späť súd priznal náhradu za stratu času za 2 hodiny, t.j. 4 polhodiny x 567,- Sk = 2.268,- Sk. Spolu súd priznal náhradu za stratu času vo výške 28.758,-Sk. Žalobca si uplatnil náhradu za stratu času a náhradu cestovných výdavkov voči žalovanej v 1, nakoľko zastupoval odporkyňu a jej brata, v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a § 17 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd priznanú náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času vo výške 41.813,-Sk (13.055,-Sk + 28.758,-Sk) preto znížil o polovicu, t.j. 20.906,50 Sk. (Úkon 02.10.2003 bol realizovaný len pre žalovanú, žalobca si účtoval cestovné a stratu času len v polovici, preto mu súd náhradu priznal v polovici). Súd bol názoru, že námietka žalovanej ohľadom dĺžky ciest, času ich trvania, ktoré považovala za premrštené, je nedôvodná, keď splnomocnená zástupkyňa žalovanej nepreukázala, že by cesty v takejto dĺžke a čase trvania neboli vykonané, keď v zmysle citovaných vyhlášok náhrada cestovného patrí za cestu z miesta sídla advokáta do miesta určenia, súd je toho názoru, že preto nemožno vychádzať z dĺžky cesty z mesta do mesta tak, ako je to uvedené na internete. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej nepreukázala, že by dĺžka cesty celej trasy z miesta jeho sídla do miesta určenia, ktorú uskutočnil JUDr. Y. V. bola iná, ako uviedol a nepreukázala ani inú dĺžku jej trvania. Súd žalobcovi priznal náhradu za zastupovanie žalovanej v trestnom konaní vo výške 55.896,50 Sk (33.000,-Sk za úkony + 1.990,- Sk ako režijný paušál za úkony + 20.906,50 Sk, t.j. 1 cestovného a náhrady za stratu času). Priznanú odmenu znížil o zaplatený preddavok 15.000,- Sk a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 40.896,50 Sk, ktorá suma predstavuje v prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk za euro sumu 1.357,52 eur. Nakoľko žalovaná nezaplatila dlžnú sumu v lehote splatnosti predmetnej faktúry, t.j. do 16.06.2005, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v správnej výške v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď výška základnej úrokovej sadzby ku dňu 17.06.2005 bola 3%. Preto súd v tejto časti návrhu vyhovel. Nakoľko žalobca zobral návrh v priebehu konania v časti o zaplatenie cestovného a náhrady za stratu času za cestu Bratislava - Galanta a späť dňa 17.09.2003 vo výške 3.136,-Sk a dňa 17.09.2003 vo výške 3.172,- Sk, t.j. spolu 6.308,- Sk deleno 2 = 3.154,- Sk (nakoľko v tejto časti mu patrí iba 1 náhrada, keď išlo o spoločný úkon) a v časti uplatnenej odmeny za úkony právnej služby vo výške 8.475,- Sk späť, súd konanie v tejto časti - o zaplatenie sumy 11.629,- Sk/ 386,01 eur, žalobca zobral späť návrh v časti 386,05 eur v súlade s citovaným zákonným ustanovením, so súhlasom žalovanej, zastavil. Predmetný návrh bol zamietnutý ako nedôvodný v časti cestovného a náhrady za stratu času vo výške 1.788,50 Sk/59,37 eur, keď žalobca si nesprávne vyúčtoval cestovné, ktoré podľa výpočtu súdu podľa počtu kilometrov, spotreby a ceny benzínu za jednotlivé cesty, tak ako si uplatnil žalobca, predstavovalo sumu 13.055,- Sk, pričom súd vychádzal z paušálnej náhrady vo výške 5,40 Sk (Opatrenie č. 98/2003 Z.z. a Zákon č. 283/2002 Z.z.) a nie 6,20 Sk za kilometer, ako žiadal žalobca. Spolu s náhradou za stratu času vo výške 28.758,- Sk žalobcovi patrilo cestovné a náhrada za stratu času v celkovej výške 41.813,- Sk deleno 2 = 20.906,50 Sk. Žalobca tento nárok po čiastočnom späťvzatí vyčíslil na sumu 22.695,- Sk. (22.695,-Sk mínus 20.906,50 Sk = 1.788,50Sk). K námietke splnomocnenej zástupkyne žalovanej ohľadom platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu súd uvádza, že nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná zmluva neplatná, keď ako konštatoval i Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2010 vo veci odvolania proti uzneseniu tunajšieho súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníkov konania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, postupník - spoločnosť ENERGOSERVIS Janda, s.r.o., jestvuje a má právnu subjektivitu. Ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluva je zástupcom postupníka podpísaná a i keď nie je zrejmé, kto zmluvu podpísal, nie je dôvod spochybňovať, že to bola osoba oprávnená, keď splnomocnená zástupkyňa žalovanej nepreukázala opak. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo udelené osobe - JUDr. Y. V., ktorý i postúpil predmetnú pohľadávku. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručované žalovanej doporučenou zásielkou podanou na pošte Bratislava 57 dňa 31.03.2009, zásielka sa vrátila ako nedoručená, keďže žalovaná si ju neprevzala, preto sa považuje za doručenú. Čo sa týka započítania pohľadávky žalovanej titulom náhrady škody vo výške 1.802,93 eur, proti pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní, ktorá mala vzniknúť z dôvodu, že v trestnom konaní, v ktorom ju zastupoval právny predchodca žalovaného JUDr. Y. V., bola zaviazaná zaplatiť spoločne a nerozdielne spolu s bratom, poškodenej spoločnosti určitú sumu, a právny predchodca žalobcu ju nedostatočne zastupoval, súd uvádza, že nakoľko si žalovaná uplatňuje tento nárok voči JUDr. Y. V., ktorý nie je účastníkom tohto konania, keď žalobcom je spoločnosť ENERGOSERVIS Janda, s.r.o. a JUDr. Y. V. ho v predmetnom konaní iba zastupuje na základe splnomocnenia, žalobca nie je pasívne legitimovaným z takéhoto vzťahu, z ktorého žalovaná vyvodzuje vznik zodpovednosti. Preto sa súd týmto nárokom žalovanej v konaní nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech a to v rozsahu 75%, keď pôvodným návrhom sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.802,93 eur a úroku z omeškania vo výške 798,13 eur (6% ročný úrok zo sumy 1.802,93 eur od 17.06.2005 do 31.10.2012), t.j. spolu sumy 2.601,06 eur, a v konaní mu bola priznaná suma 1.357,52 eur istiny a 600,95 eur úrok z omeškania (6% ročný úrok zo sumy 1.357,52 eur od 17.06.2005 do 31.10.2012), t.j. spolu 1.958,47 eur, čo predstavuje 75% z pôvodne uplatnenej sumy (1.958,47 eur deleno 2.601,06 eur krát 100%). Žalobca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 1.240,32 eur, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 977,59 eur za 2 úkony - prevzatie veci a návrh dňa 01.07.2005 podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 2.450,- Sk + 2x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 á 150,- Sk, t.j. spolu 5.200,- Sk/ 172,61 eur + 2 úkony - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej dňa 20.01.2010 podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 písm. c) citovanej vyhlášky 40,67, t.j. polovicu odmeny + 1 úkon - vyjadrenie k odporu dňa 26.10.2010 podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky á 81,33 eur + 2x režijný paušál v roku 2010 podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,21 eur + 3 úkony - zastupovanie na pojednávaní dňa 20.08.2012, 08.10.2012 a 31.10.2012 podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky á 81,33 eur + 3x režijný paušál v roku 2012 podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur + náhrada cestovného podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky za cestu Bratislava - Trnava a späť dňa 20.08.2012, spolu 102 km pri spotrebe 6,5 l/100km, cene PHM 1.529 eur/l + základná náhrada 0,183 eur/1km, t.j. spolu 28,80 eur; za cestu Bratislava - Trnava a späť dňa 08.10.2012, spolu 102 km pri spotrebe 6,5 l/100km, cene PHM 1,511 eur/l + základná náhrada 0,183 eur/1km, t.j. spolu 28,68 eur; za cestu Bratislava - Trnava a späť dňa 31.10.2012, spolu 102 km pri spotrebe 6,5 l/100km, cene PHM 1,520 eur/l + základná náhrada 0,183 eur/1km, t.j. spolu 28,74 eur + náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky dňa 20.08.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť t.j. 4 polhodiny á 12,71 eur, t.j. 50,84; dňa 08.10.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť t.j. 4 polhodiny á 12,71 eur, t.j. 50,84; dňa 31.10.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť t.j. 4 polhodiny á 12,71 eur, t.j. 50,84; Spolu odmena + paušály 575,91 eur + cestovné 86,23 eur + náhrada za stratu času 152,52 eur t.j. 814,66 eur + 20% DPH, t.j. 162,93 eur, t.j. spolu 977,59 eur + súdny poplatok za návrh vo výške 90,12 eur. Trovy konania si splnomocnený zástupca žalobcu uplatnil v súlade s citovanou vyhláškou, preto mu súd priznal ich náhradu v rozsahu 50%, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 75% a žalovaná v rozsahu 25%, t.j. 75% mínus 25% = 50% (do úspechu žalovanej bola započítaná i suma, v ktorej bol návrh vzatý späť, nakoľko v tejto časti by jej patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 620,16 eur (1.240,32 deleno 2). Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a jej priznať náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že aj keby sa pripustilo, že za jej právne zastúpenie patrí advokátovi odmena, hoci texty stanovísk pripravovala samostatne (v kooperácii s jej bratom a po konzultácii s iným ich právnikom), je potrebné objasniť, pričom v tomto zmysle nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalobca, ktoré konkrétne úkony vykonal advokát JUDr. Y. V. a následne je potrebné objektivizovať účelnosť jednotlivých úkonov a vyčísliť ich hodnotu. Namietla platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z JUDr. Y. V. na aktuálneho žalobcu, pričom tvrdila, že zmluva má právne vady a nedostatky, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Poukázala na to, že prvostupňový súd nezodpovedal niektoré, ňou nastolené otázky a nevyporiadal sa s jej obranou, napríklad prečo existujú v trestnom spise dve plné moci s rôznym dátumom, kto vlastne bol a kedy riadne ňou splnomocnený zastupovať ju v trestnom konaní a kto sa skutočne zúčastňoval úkonov v trestnom konaní. Poukázala na to, že z trestného spisu vyplýva, že niektorých úkonov sa nezúčastnil JUDr. Y. V., ale iný advokát (JUDr. C. M.). Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, ktorý sa nezaoberal jej nárokom titulom náhrady škody voči JUDr. Y. V. z dôvodu, že JUDr. Y. V. už nie je účastníkom konania. Tvrdila, že môže znášať námietky proti pohľadávke žalobcu, námietky aj po jej postúpení, môže voči nej započítať svoje pohľadávky, pričom poukázala na znenie § 529 Občianskeho zákonníka. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že všetky námietky, ktoré žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, boli v dokazovaní zodpovedané. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 31C/113/2006 bolo zaplatenie 1.802,93 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.357,52 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 386,05 eur spolu so 6%-ným ročným úrokom z omeškania od 17.06.2005 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 62,16 eur (správne malo byť uvedené 620,16 eur) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám jeho splnomocneného zástupcu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti vyhovenia žalobe a v časti trov konania. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami navrhovateľky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ žalovaná napáda platnosť uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky z JUDr. Y. V. na žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že platnosťou tejto zmluvy sa zaoberal tak súd prvého stupňa v rozhodnutí č.k. 31C/113/2006-130 zo dňa 15.06.2009, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca JUDr. Y. V. a na jeho miesto vstúpil terajší žalobca, ako aj odvolací súd v rozhodnutí č.k. 24Co/6/2010-168 zo dňa 08.06.2010, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníka konania na strane žalobcu. Možno dať za pravdu žalovanej, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohla uplatniť v čase postúpenia, jej zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky (§ 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Správnym je tiež názor žalovanej, že môže voči žalobcovi ako postupníkovi použiť na započítanie svoju pohľadávku, ktorú mala voči JUDr. Y. V. ako postupcovi. Je potrebné však poukázať na ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilej pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi, pričom toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. Predpokladom na započítanie pohľadávok dlžníka voči postupníkovi je existencia jeho pohľadávky voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky a súčasne i splnenie podmienky, že ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaná ňou tvrdenú pohľadávku voči JUDr. Y. V., avšak doposiaľ ničím nepreukázanú žalobcovi neoznámila bez zbytočného odkladu, keď nepochybne sa o postúpení pohľadávky JUDr. Y. V. na terajšieho žalobcu dozvedela doručením uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 31C/113/2006-30 zo dňa 15.06.2009, ktoré jej bolo doručené dňa 11.11.2009, pričom pohľadávku voči JUDr. Y. V. žalovaná oznámila až na pojednávaní dňa 20.08.2012 bez jej bližšej špecifikácie, pričom jej výška je rovnaká ako výška žalobou uplatnenej sumy. S prihliadnutím na to, že žalovaná pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi neoznámila terajšiemu žalobcovi bez zbytočného odkladu, ako aj vzhľadom na to, že svoju pohľadávku žiadnym spôsobom nešpecifikovala, nebolo možné použiť jej pohľadávku voči JUDr. Y. V. na započítanie voči žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, keď tento správne o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný úspech, pričom svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia nesprávne uviedol výšku priznanej náhrady trov konania žalobcovi, keď z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva podrobný výpočet výšky náhrady trov konania, odvolací súd podľa § 222 ods. 3 O.s.p. s použitím § 164 O.s.p. nariadil súdu prvého stupňa vykonať opravu napadnutého rozsudku tejto časti. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento síce podal návrh na ich priznanie, ale ju v zákonnej lehote nevyčíslil. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.