Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/150/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107217820 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2107217820.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci: JUDr. Stanislav Volár, Kukučinova 11, Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu VETES Vrbové, s.r.o., M.R. Štefánika 174, Vrbové zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Volárovou, Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanému: 1/ Ing. M. C., R. XXX, S., zastúpený advokátom JUDr. Milošom Papcunom, Vajanského 5270/1A Piešťany, 2/ JUDr. L. D., Z. XXXX, S., o zaplatenie 12 582,95 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/77/2008-256 zo dňa 19.4.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 1819,46 € do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnil. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 12 582,95 € so 14,5% úrokom z omeškania od 2.9.2004 do zaplatenia z titulu práva na náhradu škody, ktorú mu spôsobili v postavení jeho konateľov. Žalobca uvádzal, že kontrola vykonaná Správou finančnej kontroly Bratislava, ktorá bola ukončená Protokolom č. II/18134/2003 dňa 19.6.2003 v spoločnosti VETES, s.r.o. konštatovala neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu a tým porušenie rozpočtovej disciplíny, keď spoločnosť VETES s.r.o. čerpala dotácie k cenám tepelnej energie za roky 1997 a 1998 neoprávnene. Neoprávnene čerpané dotácie a penále bola spoločnosť VETES, s.r.o. povinná vrátiť celkom v sume 336 810,- Sk, a to za rok 1997 v sume 228 181,- Sk, za rok 1998 v sume 7018,- Sk, k tomu penále za rok 1997 vo výške 98 574,- Sk a za rok 1998 vo výške 3 032,- Sk. Splnenie povinnosti vrátiť do štátneho rozpočtu uvedené sumy však konatelia spoločnosti, a to žalovaní 1/ a 2/ v stanovenom termíne nevykonali, a to ani dodatočne, z toho dôvodu bolo začaté exekučné konanie celkom na dlžnú sumu 715 884,- Sk. Žalovaní tým, že si nesplnili svoje povinnosti konateľov, keď riadne a včas nezabezpečili zaplatenie dlžnej sumy v určenom termíne spôsobili žalobcovi škodu predstavujúcu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 235 199,- Sk od 20.7.2003 a povinnosť zaplatiť trovy exekúcie, celkom sumu 379 074,- Sk. Žalobca mal za to, že žalovaní v postavení konateľov porušili povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, preto sú podľa ust. § 757 Obchod. zák. v spojení s § 135a, § 373 a § 379 Obchod. zák. povinní škodu uhradiť. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť a poukazoval na to, že danú situáciu nezavinil a škodu nespôsobil. Konateľom spoločnosti bol od 1.1.2000, ale pri nástupe do funkcie mu agendu konateľa nikto neodovzdal a neinformoval ho o tom, že jeho predchodca prečerpal štátne dotácie na výrobu tepla za účelom vylepšenia finančnej situácie a takto prečerpané prostriedky neboli štátu vrátené. O tejto povinnosti sa dozvedel až po doručení exekučného titulu, kedy požiadali Mesto Vrbové, ktoré je jediným spoločníkom žalobcu, aby mu urýchlene poukázalo platby za služby, ktoré žalobca pre mesto vykonal, aby mohli povinnosti súvisiace s prečerpaním prostriedkov štátu uhradiť. Z vlastných zdrojov nebolo možné predmetnú pohľadávku zaplatiť. Žalovaný 2/ tiež žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uvádzal, že konateľom sa stal na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva a pri nástupe do funkcie tiež nebol nikým informovaný o povinnosti vrátiť poskytnuté dotácie a rovnako sa o tejto povinnosti dozvedel až doručením exekučného titulu. Exekútorovi ale oznámil, že žalobca je vo finančnej núdzi a požiadal i Ministerstvo financií SR o povolenie splátok alebo odpustenie vymáhanej sumy. Obaja žalovaní tiež poukazovali na to, že žalobca nedisponoval takým množstvom finančných prostriedkov, aby mohol predmetné záväzky uhradiť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny uplatňovaný voči žalovaným ako nedôvodný zamietol. K uvedenému rozhodnutiu súd dospel na základe zistenia, že žalovaní 1/ a 2/ neporušili povinností konateľov, pretože podľa zistenia súdu a z predložených listinných dôkazov preukázali snahu vec riešiť a hoci po istú dobu na účte žalobcu bola finančná hotovosť, táto ešte sama o sebe neznamenala, že bolo možné tieto prostriedky použiť na vrátenie prečerpanej dotácie. Porušenie rozpočtových pravidiel žalovaní ako konatelia osobne nezavinili a bolo by podľa súdu prvého stupňa logickým vyústením, ak by žalobca disponoval dostatočným množstvom finančných zdrojov, boli by dali príkaz na vrátenie neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov. Súd na zistený skutkový stav aplikoval právnu úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku, poukázal na ust. § 135a Obchod. zák. , ust. § 122 ods. 1 a § 125 ods. 1 Obchod. zák., ktorými sú upravené práva a povinnosti spoločníkov a valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu v spoločnosti. Na základe týchto skutočností žalobu zamietol a žalobcovi ako v konaní neúspešnému účastníkovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl.č. 655/2004 Z.z. uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré v rozhodnutí podrobne špecifikoval. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto neuplatnil. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a návrhu v rozsahu žaloby vyhovel. V odvolacích dôvodoch uviedol, že súd prvého stupňa riadne nevyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza tak z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa nevzal pre rozhodnutie vo veci relevantné dôkazy do úvahy, oproti čomu tvrdenia žalovaných i keď protirečivé považoval za preukázané. Výsledkom takéhoto vyhodnotenia dôkazov bol záver súdu, podľa ktorého za hospodárenie spoločnosti nesie zodpovednosť spoločník a dozorná rada, ktorý je ale v absolútnom rozpore s Obchodným zákonníkom a príslušnou právnou úpravou. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že žalovaní si svoje povinnosti konateľov neplnili riadne, zanedbali povinnosti spojené s vedením účtovníctva v rozhodnom období, v ktorom boli za jeho vedenie zodpovední práve oni, súd vôbec nevzal do úvahy, že v septembri 2004 bol žalovaným 2/ predložený rozbor hospodárskych výsledkov za prvý polrok 2004, ktorý bol nereálny, ale až nový konateľ Ing. A. v novembri 2004 skonštatoval veľmi zlý účtovný stav spoločnosti, čo už samo o sebe preukazuje, že žalovaní si riadne svoje povinnosti neplnili. V konaní nebolo vôbec preukázané, že by žalovaní boli splnili svoje notifikačné povinnosti voči spoločníkovi a dozornej rade v súvislosti s riešením otázky vrátenia dotácii, nežiadali súhlas na disponovanie s majetkom spoločnosti ani od jediného spoločníka ani od valného zhromaždenia, čím by preukázali, že mali snahu vec riešiť. Z uvedeného dôvodu rozporne vyznieva názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého si dozorná rada nesplnila svoje povinnosti, keď valné zhromaždenie na povinnosť vrátiť prečerpané dotácie neupozornila. Z výpisov bankových účtov žalobcu vyplýva, a preukazuje to i jeho súvaha, že na účte mal dostatok finančných prostriedkov na vrátenie prečerpaných dotácií, keď žalovaní Správe finančnej kontroly Bratislava navrhli splatenie dlhu v splátkach a pokiaľ by zaplatili aspoň istinu, boli by zabránili nárastu úrokov z omeškania a možnej hrozbe exekúcii, ako i uloženiu penále. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní využili niektorý z možných spôsobov riešenia situácie, voči rozhodnutiu Správy finančnej kontroly Bratislava sa neodvolali a ponechali tento problém dôjsť až do štádia exekúcie, hoci ako jediní mohli a mali konať. Súd prvého stupňa ponechal bez povšimnutia i výpoveď svedkyne Ing. S., Ing. G. a Ing. G., ktoré boli v rokoch 2003 a 2004 členkami dozornej rady a ktoré uviedli, že o uloženej pokute sa dozvedeli až po začatí exekúcie, z čoho vyplýva, že žalovaní o pokute dozornú radu vôbec neinformovali. Odvolateľ v závere odvolania zotrval na tvrdení, že žalovaní 1/ a 2/ evidentne hrubo porušili svoje povinnosti konateľov, následkom čoho spôsobili, že sa dlh žalobcu znásobil a týmto svojím konaním mu spôsobili škodu. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Opakovane uviedol, že účtovníctvo spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o., bolo vedené riadne, zodpovedne a v súlade s platnými predpismi, pričom uviedol, že funkciu konateľa ukončil v apríli 2004, keď sa jej vzdal a vzdanie sa nadobudlo účinky dňom 1.6.2004. Svoju vedomosť o povinnosti vrátiť dotácie do štátneho rozpočtu nepopieral a o tejto skutočnosti informoval i štatutárneho zástupcu jediného spoločníka čím je preukázaná jeho snaha vzniknutý problém vyriešiť. V závere ešte doplnil, že žalobca zisk netvoril a ani nesmel, musel hospodáriť s vyrovnaným hospodárskym výsledkom, pričom Mesto Vrbové, ktorému poskytovali služby zreálnenie cien za tieto služby nebolo ochotné pripustiť. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v konaní bola preukázaná vedomosť primátora Mesta Vrbové, ktoré bolo jediným spoločníkom žalobcu o existujúcej pohľadávke štátu, o výsledku kontroly bol informovaný primátor i kontrolórom, ktorý bol zamestnancom finančnej správy . Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o odvolaní rozhodol keď dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody podľa ust. § 373 a nasl. Obchod. zák., ktorá mu vznikla tým, že žalovaní ako konatelia žalobcu neplnili riadne svoje povinnosti, keď neodviedli do štátneho rozpočtu neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky, za ktoré im bolo uložené penále rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č: II/18/134/2003 z 19.6.2003 a z dôvodu nečinnosti bolo následne začaté voči žalobcovi exekučné konanie. Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, najmä sú povinní zohľadniť všetky dostupné informácie, ktoré sa predmetu rozhodnutia týkajú, pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušia svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Podľa § 135a ods. 3 Obchod. zák. konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia, to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Z uvedeného vyplýva, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Musia konať odborne, pričom odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovať so znalosťou veci a byť zorientovaný v problematike podnikania spoločnosti. V ustanovení ods. 2 § 135a Obchod. zák. je obsiahnutá úprava zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú spôsobia pri výkone svojej pôsobnosti. Je to úprava, ktorá má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu ku všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchod. zák.. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti, ktoré mu ukladá Obchodný zákonník, je povinný nahradiť spôsobenú škodu za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obchod. zák.. Za škodu zodpovedajú konatelia spoločne a nerozdielne, teda solidárne. Solidárna zodpovednosť je v súlade s úpravou zodpovednosti podľa § 383 Obchod. zák. . Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené zákonom vyžadované predpoklady, ktorými sú vznik škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, a to najmä porušenie povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Povinnosti konateľa sú určené v zákone, v spoločenskej zmluve, resp. v zmluve o výkone funkcie . V prípade, ak takáto zmluva nie je uzatvorená sa vychádza z úpravy mandátnej zmluvy (§ 666 a nasl. Obchod. zák.). Porušenia povinnosti sa môžu konatelia dopustiť tak úmyselným, ako i nedbanlivostným konaním, resp. nekonaním, hoci boli povinní konať. Povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa sa predpokladá a nie je ju potrebné dokazovať. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody znamená, že konateľ za škodu zodpovedá len ak je zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a vzniknutou škodou. Zodpovednosť konateľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto konateľ bude za škodu zodpovedať bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa konateľ môže zbaviť iba preukázaním liberačného dôvodu uvedeného v § 135a ods. 3 Obchod. zák.. V prípade, ak konateľ unesie dôkazné bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, nedôjde k porušeniu jeho povinnosti, a teda sa nenaplní predpoklad vzniku povinnosti k náhrade škody. Odvolací súd je po preskúmaní obsahu spisu názoru, že z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaní konatelia sa porušenia povinnosti konateľov nedopustili. Skutočnosť, že konatelia prečerpanie dotácii nezavinili nie je liberačným dôvodom, ktorý by ich zbavil zodpovednosti z porušenia povinnosti konateľov. Predmetom dokazovania je posudzovanie splnenia povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, čo nebolo zatiaľ v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, rovnako ako nebolo relevantnými dôkazmi preukázané, že by ako v rozhodnutí uvádza prvostupňový súd „konatelia mali snahu“ vzniknutú finančnú situáciu riešiť. Z odôvodnenia prvostupňového súdu nevyplýva, aké konkrétne úkony považoval súd prvého stupňa za tie, ktorými žalovaní svoju odbornú starostlivosť, ktorú zákon od konateľov automaticky vyžaduje a ktorá sa predpokladá preukázali, aké činnosti vykonali, aby aspoň čiastočne dlžnú sumu znížili a tým predišli exekúcii, resp. znížili náklady exekúcie. Odvolací súd považuje za potrebné, aby prvostupňový súd zameral zisťovanie na zistenie, kedy konatelia preukázateľne informovali spoločníka o povinnosti súvisiacej s úhradou penále, či táto informácia bola prerokovaná na valnom zhromaždení žalobcu, aby tým bol preukázaný výkon a splnenie oznamovacej povinnosti, ktorú zákon konateľom ukladá. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal ani s dokladmi predloženými žalobcom, konkrétne výpisom z účtu žalobcu v období po vydaní rozhodnutia Správou finančnej kontroly Bratislava, ktorým bolo uložené žalobcovi penále, pretože podľa týchto výpisov sa na účte spoločnosti VETES Vrbové s.r.o. finančné prostriedky nachádzali. K stanovisku žalovaného 1/ uvedeného k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že žaloba nie je o zanedbaní povinnosti vo vedení účtovníctva, ale o porušení povinnosti vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou, ktorá úloha je chápaná v širšom rozsahu a porušenia povinnosti sa môže konateľ dopustiť i svojim pasívnym postojom k vzniknutej situácii, ktorú mal povinnosť riešiť a neriešenie ktorej mohlo spôsobiť spoločnosti škodu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa o návrhu rozhodol predčasne, doposiaľ vykonané dokazovanie nepotvrdzuje existenciu skutočností opodstatňujúcich zamietnutie žaloby, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok zrušil a s poukazom na ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa zaoberať otázkou posúdenia konania žalovaných s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníka, preskúmať, či boli splnené predpoklady, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaných v spojení s konaním konateľov potom, ako im bola povinnosť uhradiť penále známa. V naznačenom smere preto súd prvého stupňa doplní dokazovanie a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a 3 O.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.