Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/150/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107217820 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2107217820.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Stanislav Volár, Kukučínova 11, Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu VETES Vrbové, s.r.o., M.R. Štefánika 174, Vrbové, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Volárovou, Kukučínova 11, Piešťany, proti žalovanému: 1/ Ing. M. C., R. XXX, S., zastúpený advokátom JUDr. Milošom Papcunom, Vajanského 5270/1A Piešťany, 2/ JUDr. L. D., Z. XXXX, S., o zaplatenie 12.582,95 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/77/2008-324 zo dňa 02.10.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odvolací súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Piešťany ako súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.582,95 eur s 9% úrokom z omeškania od 05.06.2010 do zaplatenia, keď v časti úroku z omeškania požadovaného vo výške 14,5% žalobu zamietol. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 12 582,95 € so 14,5% úrokom z omeškania od 02.09.2004 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorú spôsobili ako konatelia spoločnosti VETES Vrbové, s.r.o. a nepostupovali pri plnení svojich povinnosti s odbornou starostlivosťou. Žalobou uplatňovaná škoda vznikla tým, že spoločnosť VETES s.r.o. nevrátila v určenej lehote do štátneho rozpočtu neoprávnene čerpané dotácie a nezaplatila vyrubené penále, ktorá povinnosť bola uložená ako následok kontroly vykonanej Správou finančnej kontroly Bratislava, ukončenou Protokolom č. II/18134/2003 dňa 19.6.2003, podľa ktorého spoločnosť VETES s.r.o. čerpala dotácie k cenám tepelnej energie za roky 1997 a 1998 neoprávnene a tak neoprávnené zadržiavala finančné prostriedky štátneho rozpočtu, čím došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny. Spoločnosť VETES s.r.o. bola. povinná vrátiť finančné prostriedky celkom v sume 336 810,- Sk, a to za rok 1997 v sume 228 181,- Sk, za rok 1998 v sume 7 018,- Sk, k tomu penále za rok 1997 vo výške 98 574,- Sk a za rok 1998 vo výške 3 032,- Sk. Splnenie povinnosti uloženej Správou finančnej kontroly spoločnosti VETES s.r.o. konatelia spoločnosti - žalovaní 1/ a 2/ v stanovenom termíne nevykonali, a to ani dodatočne, následkom čoho bolo začaté exekučné konanie celkom na dlžnú sumu 715 884,- Sk. Žalovaní tým, že si nesplnili svoje povinnosti konateľov, riadne a včas nezabezpečili zaplatenie dlžnej sumy v určenom termíne, spôsobili žalobcovi škodu predstavujúcu vznik povinnosti zaplatiť penále vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy 235 199,- Sk od 20.7.2003 do zaplatenia a k tomu trovy exekúcie, celkom sumu 379 074,- Sk, čo je 12 582,95 eur. Žalobca nárok na plnenie požadované od žalovaných uplatňoval s poukazom na ust. § 757 Obchod. zák. v spojení s § 135a, § 373 a § 379 Obchod. zák. 3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že danú situáciu nezavinil a škodu nespôsobil. Konateľom spoločnosti bol od 1.1.2000, ale pri nástupe do funkcie mu agendu konateľa nikto neodovzdal a neinformoval ho o tom, že jeho predchodca prečerpal štátne dotácie na výrobu tepla za účelom vylepšenia finančnej situácie spoločnosti a prostriedky neboli štátu vrátené. O tejto povinnosti sa dozvedel až po doručení exekučného titulu, kedy požiadal Mesto Vrbové, ktoré je jediným spoločníkom žalobcu, aby urýchlene poukázalo platby za služby, ktoré žalobca pre mesto vykonal, aby mohli povinnosti súvisiace s prečerpaním prostriedkov štátu uhradiť, pretože z vlastných zdrojov nebolo možné predmetnú pohľadávku zaplatiť. 4. Žalovaný 2/ tiež žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uvádzal, že konateľom sa stal na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva a pri nástupe do funkcie tiež nebol nikým informovaný o nesplnení povinnosti vrátiť poskytnuté dotácie a rovnako sa o tejto povinnosti dozvedel až doručením exekučného titulu. Exekútorovi ale oznámil, že spoločnosť VETES s.r.o. je vo finančnej núdzi a požiadal i Ministerstvo financií SR o povolenie splátok alebo odpustenie vymáhanej sumy. Obaja žalovaní tiež poukazovali na to, že žalobca nedisponoval finančných prostriedkov v takom objeme, aby mohol predmetné záväzky uhradiť. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny uplatňovaný voči žalovaným v rozsahu istiny vyhovel, v časti úroku z omeškania návrh uznal do výšky 9% od 05.06.2010 do zaplatenia, čo je nasledujúci deň po doručení žaloby a vo zvyšku žalobu zamietol. 6. Súd prvej inštancie takto rozhodol potom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 19.04.2013 zrušené odvolacím súdom rozhodnutím č.k. 21Cob/150/2013-287 zo dňa 31.04.2014, keď doplnil dokazovanie, vyhodnotil predložené listinné dôkazy v spojení s výpoveďami účastníkov a zistil, že na základe rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava č.II/18/134/2003 zo dňa 19.06.2003 bola spoločnosti VETES s.r.o. uložená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR neoprávnené zadržiavané finančné prostriedky v sume 235.199,- Sk a uhradiť penále z týchto prostriedkov v sume 101.611,- Sk z dôvodu porušenia rozpočtovej disciplíny pri čerpaní dotácií k cenám tepelnej energie za r.1997 a 1998. Tým, že konatelia spoločnosti VETES s.r.o., žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nerešpektovali a nesplnili povinnosti uložené rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava, spôsobili tým spoločnosti škodu vo výške 12.582,- eur, ktorá predstavuje vzniknuté trovy z exekučného konania, keď na vymoženie uvedenej povinnosti bola začatá exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom dňa 12.07.2004, na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bolo práve rozhodnutie Správy finančnej kontroly Bratislava zo dňa 19.06.2003 č.II/18/134/2003, ktorou sa vymáhala uložená povinnosť a k tomu úroky z omeškania, na ktoré vznikol nárok titulom riadne a včas nesplnenia povinnosti voči Správe finančnej kontroly Bratislava. 7. Z dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že spoločnosť VETES s.r.o. je spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je mesto Vrbové. Žalovaní zdôrazňovali, že spoločníka o tejto skutočnosti informovali a to konkrétne Dr. N., ktorý bol v uvedenom čase primátorom mesta Vrbové, ktorú skutočnosť ale v konaní vypočutý Dr. N. ako svedok poprel a uviedol, že o kontrole v spoločnosti VETES s.r.o. nemal žiadnu vedomosť a o prečerpaní dotácií a s tým spojenej pokute sa dozvedel až po začatí exekúcie.. V rámci výsluchu uviedol, že bol zo strany žalovaného 2/ o finančnej kontrole spoločnosti VETES s.r.o. informovaný, ale nemal vedomosť, s akými výsledkami skončila. 8. Súd prvej inštancie vypočul svedkyne Ing. S. ako členku dozornej rady a Ing. G., ktorá pracovala v tom čase ako ekonómka mesta Vrbové, ktorá uviedla, že primátor o exekúcií voči spoločnosti VETES s.r.o. informoval pracovníkov mestského úradu na porade.. 9. Žalovaní na svoju obranu zdôrazňovali, že nemohli uloženú povinnosť zaplatiť splniť pre zlú finančnú situáciu v spoločnosti, ktorá dlhodobo vykazovala stratu a nebola založená za účelom vytvárania zisku. Ako konatelia spoločnosti boli oprávnení disponovať majetkom iba do limitovanej výšky a ostatné úkony spojené s vyššou úhradou museli mať odsúhlasené jediným spoločníkom, ktorým bolo mesto Vrbové. Súdu ale žiadnym dôkazom nepreukázali, aké relevantné a na svoju obranu zákonom poskytujúce úkony vykonali vo vzťahu k tomuto spoločníkovi, akú vyvinuli účelnú aktivitu, ktorou by vzniknutú situáciu riešili a tým preukázali, že by konali s odbornou starostlivosťou a v snahe zabezpečiť, aby povinnosť uložená Správou finančnej kontroly nebola vymáhaná exekúciou a tak predišli vzniku týchto nákladov, žalobcom kvalifikovaným ako škoda. 10. Žalovaní uvádzali, že nie sú pre túto žalobu pasívne legitimovaní, pretože vykonali úkony, aby predišli exekúcií a to konkrétne požiadali Správu finančnej kontroly o možnosť požadovanú sumu uhrádzať v splátkach, podali tiež žiadosť o odpustenie penále, keď pre zlú ekonomickú situáciu spoločnosti VETES s.r.o. nebolo možné uloženú povinnosť splniť. Správa finančnej kontroly ale s ich návrhmi nesúhlasila. Žalovaní žiadali, aby súd vzal do úvahy, že spoločnosť VETES s.r.o. bola neustále v strate, spolupráca medzi touto spoločnosťou a jeho jediným spoločníkom nebola dobrá a pre práve pre nedostatok finančných prostriedkov na úhradu uloženej povinnosti došlo k nútenému výkonu prostredníctvom exekúcie, čo už nemohli ovplyvniť. 11. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra mal preukázané, že žalovaný 1/ bol konateľom spoločnosti VETES s.r.o. od 31.12.1999 do 19.01.2006 a žalovaný 2/ v období od 27.09.2002 do 19.01.2006. Povinnosť, ktorá založila vznik škody bola výsledkom kontroly a následného rozhodnutia Správy finančnej kontroly č.II/18/134/2003 zo dňa 19.06.2003, čo bolo práve v čase, keď konateľmi spoločnosti boli žalovaní. 12. Prvoinštančný súd s odkazom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 135 a § 135a Obchod. zák., ktorou sú upravené povinnosť konateľov v spojení s § 757 a § 373 Obchod. zák. zdôraznil, že zodpovednosť konateľov je v zmysle uvedených ustanovení objektívnou, pričom konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak spoločnosť preukáže porušenie povinnosti konateľa (§ 135a Obchod. zák.) tak zodpovedá konateľ za vzniknutú škodu, ak konal neodborne, resp. postupoval v rozpore so záujmom s pokynmi spoločnosti, a tak spôsobil spoločnosti škodu. Úkony žalovaných súd prvej inštancie vyhodnotil ako neodborné, keď nekonali s odbornou starostlivosťou a takýmto konaním spôsobili spoločnosti VETES s.r.o. škodu, spočívajúcu v znížení jej majetku, pretože následkom nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím štátneho orgánu došlo k exekúcii a práve s tou sú spojené naviac náklady, ktoré musela spoločnosť vynaložiť. 13. K výške škody súd prvej inštancie uviedol, že táto medzi účastníkmi sporná nebola, žiaden ju nenamietal, preto súd pri nej vychádzal z podkladov a dôkazov, ktoré predložil žalobca, ktorým je správca konkurznej podstaty. Nárok na náhradu škody nemá zmluvný charakter, z toho dôvodu súd úroky z omeškania zo žalovanej istiny priznal odo dňa doručenia žaloby žalovaným a to s odkazom na § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 369 ods. 1 Obchod. zák. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v zákonnej lehote spoločné odvolanie a žiadali, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že nebola v konaní zachovaná rovnosť účastníkov konania a nebolo im umožnené predkladať všetky doklady a materiály, čím sa dostali do dôkaznej núdze, čo znamená, že nebola zachovaná rovnosť zbraní. Na preukázanie konania s odbornou starostlivosťou mohli použiť iba výpovede svedkov, ktoré jasne preukázali, že spoločnosť ktorej boli konateľmi nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby zaplatila sumu určenú finančnou kontrolou zameranou na využitie dotácií, preto nebolo možné vyrovnať dlh. V konaní vypočutá svedkyňa Kráľová nevypovedala pravdu, pretože pracovala i na likvidácii družstva Piešťanka spoločne so žalobcom, ktorým je v tomto konaní správca konkurznej podstaty JUDr. Stanislav Volár, preto vypovedá v jeho prospech, pričom ako ekonómka mesta Vrbové, ktoré má najvyšší podiel na zlikvidovaní spoločnosti VETES s.r.o., o tom musela vedieť, rovnako nepravdivo vypovedal i vypočutý svedok PaedDr. N. bývalý primátor mesta Vrbové ktorý uviedol, že nevedel o kontrole, ani o jej výsledku, neskôr sa opravil, že nevedel iba o exekúcií, napriek tomu žalovaní tvrdia, že o exekúcii mal tiež vedomosť, ako i o tom, že došlo k prečerpaniu dotácii. Opätovne zdôraznili, že povinnosti konateľov si splnili, žiadali Správu finančnej kontroly listom zo dňa 25.09.2003 o povolenie splátok, ďalší list adresovali na Ministerstvo financií SR, navštívili i riaditeľa odboru Ministerstva financií SR ktorý im doporučil doniesť potvrdenie o bezúhonnosti spoločnosti od daňového úradu, ktorý ho ale odmietol vydať, pretože aj v minulosti spoločnosť VETES s.r.o. prečerpávala dotácie a bola sankcionovaná. Ak by spoločnosť VETES s.r.o., ktorej boli konateľmi, mala finančné prostriedky, tak by boli uloženú povinnosť splnili a žalobu označili za zameranú proti nim. Svedkyňa Kráľová vypovedala proti nim i z dôvodu, že jej vyčítali spôsob hospodárenia a i keby o prečerpaní dotácií a uložení povinnosti zaplatiť takto neoprávnené zadržané finančné prostriedky štátu vedeli aj všetci obyvatelia mesta, nebolo by možné túto čiastku vrátiť, pretože spoločnosť VETES s.r.o. nemala žiadne finančné prostriedky, ktoré cielene odčerpávalo mesto ako jediný spoločník a tak vlastne i spoločnosť VETES s.r.o. bola riadená primátorom mesta Vrbové. Mesto ako spoločníka o tejto situácií informovali, ale všetky písomností má správca VETES s.r.o., preto v rámci podaného odvolania poukázali na upozornenie zo dňa 21.10.2003, ktoré ako jediné potvrdzuje ich tvrdenia a ktoré ako dôkaz sa našlo v pošte mesta Vrbové, preto ho predkladajú s odvolaním dodatočne. Ďalej v odvolaní namietli, že v spoločnosti VETES s.r.o. pracovala celá skupina ľudí, nie iba konatelia, pre nejasné vzťahy mesta a spoločnosti VETES s.r.o. sa vedie i iný súdny spor, mesto účtovalo svoje pohľadávky voči VETES s.r.o. tak, ako mu to vyhovovalo a za takejto situácie bolo nemožné požiadať mesto Vrbové ako jediného spoločníka o poskytnutie úveru, pretože mesto nemalo ani na mzdy pre svojich zamestnancov a práve z toho dôvodu si musela úver zobrať spoločnosť VETES s.r.o., ktorý potom previedla na mesto Vrbové. V závere odvolania zdôraznili, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti VETES s.r.o. uložilo povinnosť vzniesť žalobu nielen na nich ako konateľov, ale aj na ekonómov spoločnosti, čo sa nestalo a žalovaní sú iba konatelia. Za nedôveryhodnú označili i výpoveď svedkyne Ing. Vyskočilovej, ktorá sa neskôr stala konateľkou VETES s.r.o. bez výberového konania a hoci žalovaný 2/ chcel uvedené skutočnosti predniesť a informoval poslancov mesta Vrbové, poslanci uviedli, že nebudú primátora žalovať a celá podstata škody, ktorá vznikla spoločnosti VETES s.r.o. bola spôsobená tým, že mesto Vrbové potrebovalo, aby VETES s.r.o. platil úver s úrokmi voči banke, vybudovaný majetok odovzdal mestu a tak nemal dostatok finančných prostriedkov. 15. Dňa 16.10.2015 bolo v rámci odvolacej lehoty doručené súdu prvej inštancie i doplnenie odvolania, ktoré má objasniť situáciu, ktorá bola v spoločnosti VETES s.r.o. Spoločnosť v čase, kedy jej bola uložená povinnosť vrátiť prečerpané dotácie, disponovala finančnými prostriedkami na účte, ale súd sa nezaoberal zistením, čí tieto finančné prostriedky mohli byť na zaplatenie dotácie použité, či to neboli prostriedky vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a občanov mesta Vrbové, ktorými preto nemohla byť povinnosť splnená. Podľa rozboru výsledkov hospodárenia v roku 2003, 2004 bola spoločnosť neustále v strate a listami adresovanými Správe finančnej kontroly Bratislava žalovaní preukázali snahu vzniknutú situáciu vyriešiť, čo im nebolo zo strany Správy finančnej kontroly umožnené. V doplnenom odvolaní dali odvolatelia do pozornosti ešte i výpovede právneho zástupcu žalovaného 1/ a svedkov Ing. M. a Ing. Z., ktoré tiež preukazovali, aký bol nevhodný spôsob komunikácie a spolupráce medzi mestom Vrbové ako jediným spoločníkom spoločnosti VETES s.r.o. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal finančnými operáciami, ktorými bolo preukázané, že mesto Vrbové odčerpávalo cielene finančné prostriedky od spoločnosti VETES s.r.o., pričom žalovaní mali za to, že konajú v dobrej viere a v záujme spoločnosti, ale bez súhlasu valného zhromaždenia nemohli vykonať žiadne finančné operácie, ani uhradiť dotácie, hoci mesto Vrbové ako spoločník o finančných problémoch vedelo. Nebolo možné, aby žalovaní ako konatelia nerešpektovali rozhodnutie valné zhromaždenie a tým i vôľu jediného spoločníka, ktorým bolo mesto Vrbové, v mene ktorého vystupoval jeho primátor. 16. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý označil rozhodnutie za správne, ku ktorému dospel súd na základe vykonaných dôkazov, skutkových zistení a správneho právneho posúdenia. Okrem osobných invektív z obsahu vyjadrenia k odvolaniu, ktoré smerovali k odvolaniam žalovaných, ktorými sa cíti žalobca dotknutý zdôraznil, že žalovaní počas celého súdneho konania nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázali, že ako konatelia spoločnosti konali v dobrej viere, čím by sa zbavili zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti a využili tak liberačné dôvody, ktoré by im zákon pri takomto skutkovom stave umožňoval použiť. Žalovaní žiaden dôkaz nepredložili a objavenie kópií listín po viac ako 8. rokoch súdneho konania žalobca spochybňuje vzhľadom na ich pôvod i formu. Predložené listiny nie sú na hlavičkovom papieri, ktorý v danom období používala spoločnosť VETES s.r.o., sú písané iným písmom a žiaden podobný dokument, ktorý by bol zhodný s tou listinou, ktorú predložili žalovaní sa v archíve spoločnosti VETES s.r.o. nenachádza, preto ich označil žalobca za nevieryhodné, ktoré nemožno považovať za dôkaz, ktorý by nemohli počas súdneho konania žalovaní súdu predložiť. Obranu žalovaných, ktorí poukázali na zmätky a zlú finančnú situáciu spoločnosti VETES s.r.o. Vrbové žalobca hodnotí ako dôkaz o tom, že si žalovaní neplnili riadne svoje funkcie konateľov a nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalovaných, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v konaní nevypovedali pravdu. 17. Krajský súd v Trnave doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných na vyjadrenie žalovaným, ktorí sa ale už k nemu nevyjadrili. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a odvolatelia využili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), pri ktorom vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) dospel k záveru, že odolanie žalovaných nie je dôvodné. 19. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania je nesporné, že rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. II/18/134/2003 zo dňa 19.06.2003 bola spoločnosti VETES s.r.o. uložená povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu neoprávnené zadržané finančné prostriedky vo výške 235 199,-Sk a zároveň povinnosť uhradiť penále vo výške 0,2% denne podľa § 47 ods.2 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách z neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov. 20. Spoločnosť VETES s.r.o., za ktorú v tomto konaní koná správca, pretože uvedená spoločnosť je v konkurze, sa domáha žalobou nároku na náhradu škody, ktorú spôsobili žalovaní ako konatelia spoločnosti, ktorí v čase svojho pôsobenia zanedbali povinnosti konateľov, nevykonali žiadne účelné a relevantné úkony, ktoré by viedli k tomu, aby uloženú povinnosť splnili a tak škodu eliminovali, resp. vykonali úkony, ktoré by bolo možné považovať za liberačné vzhľadom na ich objektívnu zodpovednosť. Za prečerpanie dotácií a tým porušenie rozpočtovej disciplíny pri čerpaní dotácii v cenovej tepelnej energie za rok 1997 a 1998 vo výške 101 611.-Sk žalovaní konatelia nie sú zodpovední, ani nie sú z tejto škody žalovaní, ale znášajú zodpovednosť za náklady, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s nesplnením povinností vyplývajúcej z rozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava zo dňa 19.06.2003 a v spojení s touto pasivitou vznik trov exekúcie, keď Správa finančnej kontroly Bratislava začala uloženú povinnosť vymáhať exekučne., čo označuje žalobca za škodu zavinená neodborným vedeným spoločnosť VETES s.r.o. 21.Konatelia počas konania pred súdom prvej inštancie ako ani v podanom odvolaní výšku žalovanej istiny uplatňovanej voči nim titulom náhrady škody ako ani vznik tejto škody nespochybňovali, ale sa snažili preukázať existenciu úkonov, ktoré vykonali a ktorými by sa z objektívnej zodpovednosti konateľov liberovali. 22. Súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré považuje odvolací súd za dostatočné k tomu, aby bolo možné dospieť k záveru o správnosti rozhodnutia napadnutého odvolaním. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť povinnosť konateľov konať s odbornou starostlivosťou ako všeobecná zásada, ktorá vyplýva zo zákona a musí byť rešpektovaná. Povinnosti konateľov sú upravené viacerými zákonnými ustanoveniami a prioritou je „odborná starostlivosť“, kedy sú konatelia povinní brať do úvahy všetky dostupné informácie týkajúce sa záležitostí, o ktorých musia vzhľadom na svoje postavenie rozhodovať. Súčasne sa ale predpokladá, že konatelia musia poznať stav, potreby a záujmy spoločnosti, aby mohli s odbornou starostlivosťou konať. V čase uloženia povinnosti rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava boli žalovaní v postavení konateľov. Obrana konateľov, podľa ktorej im neboli predložené pri vzniku ich funkcie doklady o stave spoločnosti a dozvedeli sa o ňom až počas výkonu funkcie ich ale zodpovednosti nezbavuje. Ako konatelia majú povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie potrebné pre rozhodnutie (§135a Obchod. zák.) a naviac, nie je možné nikoho nútiť, aby v postavení konateľa i proti svojej vôli zotrvával, ak nemá pre výkon tejto funkcie vytvorené podmienky. V druhom rade zákon počíta i zo situáciou, kedy konatelia nebudú za škodu zodpovedať, ak konali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Uvedené ale musia konatelia, na ktorých spočíva dôkazné bremeno preukázať, preto nemôže postačovať iba tvrdenie žalovaných, podľa ktorého nesplnenie povinnosti, ktoré vyvolalo vznik exekučných nákladov a nárast penále, bolo zavinené správaním sa jediného spoločníka spoločnosti VETES s.r.o., a to mesta Vrbové, ktorý naviac tieto tvrdenia poprel. Je nesporné, že pasivitou konateľov, ktorí nekonali s odbornou starostlivosťou a súčasne v dobrej viere vznikla spoločnosti VETES s.r.o. škoda, pretože musela vynaložiť ešte aj náklady spočívajúce v trovách exekúcie a nárastom penále z predlžovania plnenia uloženej povinnosti. Žalovaní v súdnom konaní nepredložili žiadny dôkaz o tom, že škoda mala byť výsledkom konania spoločníka, ktorý v jednoosobovej spoločnosti vykonáva zároveň pôsobnosť valného zhromaždenia (§125 Obchod. zák.), že ako konatelia konali a postupovali na základe uznesenia valného zhromaždenia, resp. rozhodnutia jediného spoločníka, k čomu tiež treba vziať do úvahy, že ani valné zhromaždenie nemôže nútiť konateľov konať protiprávne. 23. Odvolací súd pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania vzal do úvahy i odbornosť oboch konateľov, u ktorých sa z pohľadu ich vysokoškolského vzdelania predpokladá istá vedomostná úroveň o vedení spoločnosti a povinnostiach konateľov, ktoré im zákon ukladá a teda i vedomosť o dôkazoch, ktorými musia disponovať, ak sa chcú z objektívnej zodpovednosti vyviniť. Zodpovednosť konateľov za škodu vychádza z ust. § 757 Obchod.zák., podľa ktorého sa spravuje všeobecnými ustanoveniami zodpovednosti za škodu upravenými v ust. §373 a nasl. Obchod. zák. v rozsahu, v akom dopĺňajú osobitnú zodpovednosť vymedzenú v ust. § 135a Obchod. zák. Poukazovanie na personálne vzťahy a finančnú situáciu jediného spoločníka ale nie je dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal opodstatnenosť nerešpektovania rozhodnutia vydaného Správou finančnej kontroly Bratislava. V tejto súvislosti odvolací dôvod, ktorým odvolatelia vytýkajú, že súd prvej inštancie sa nezaoberal finančnými operáciami, ktorými mesto Vrbové ako jediný spoločník odčerpávalo finančné prostriedky zo spoločnosti VETES s.r.o. nemá žiaden význam pre zbavenia sa zodpovednosti konateľov, rovnako je neopodstatnené i tvrdenie, že chod spoločnosti VETES s.r.o. realizoval celý team ľudí a nielen konatelia. 24. Odvolatelia k odvolaniu pripojili i prílohy a to list zo dňa 21.10.2003 označený ako „Oznámenie II.“, ktorým žalovaný 2/ informuje primátora PeadDr. N. o tom, že spoločnosť VESTS (zrejme ide o VETES) Vrbové s.r.o. nie je schopná uhradiť prečerpané dotácie a penále, Zápisnicu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Vrbové konaného dňa 07.12.2000 a prezenčnú listinu z valného zhromaždenia konaného dňa 18.04.2002 ( zrejme spoločnosti VETES s.r.o.). Uvedené prílohy, aby mohli byť použité ako dôkazy, mali byť predložené v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, o ktorej povinnosť boli strany sporu riadne opakovane poučované, preto odvolací súd už na ne v štádiu odvolacieho konania nemôže prihliadať, ako upravoval v čase podaného odvolania § 205a O.s.p. a v súčasnosti § 366 C.s.p. Okrem toho odvolatelia v odvolaní ani neuviedli žiadne okolnosti, pre ktoré nemohli bez svojej viny tieto listiny súdu prvej inštancie predložiť, hoci podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na obsah by zrejme nemali vplyv na výsledok dokazovania. 25. Odvolací súd, ktorý je podľa § 383 C.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako zistil súd prvej inštancie rozhodnutie podľa § 387 C.s.p. potvrdil, keď sa stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolací súd sa tiež zaoberal a vyporiadal i podstatnými tvrdeniami uvedenými odvolateľmi v odvolaní, ktoré uviedol a vyhodnotil v odôvodnení tohto rozhodnutia s tým, že nemajú žiaden vplyv na správnosť súdom prvej inštancie napadnutého rozhodnutia. 26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).