Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/152/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108206993 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108206993.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Miroslav Seidl, Jilemnického 1714/58, Partizánske, IČO 40265145 zastúpený advokátom JUDr. Matejom Valjentom, Jesenského 232, Partizánske proti žalovanému: INNOVIA, s.r.o., Na Hlinách 12, Trnava, IČO 36744450 zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Mackom, Koceľova 2, Nitra, o zaplatenie 995,82 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/39/2008-168 zo dňa 14.5.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 995,82 € so 14,75% úrokom z omeškania od 11.10.2007 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu aj zostatok neuhradeného nájmu za dočasný prenájom hnuteľnej veci sumu 995,82 €, ktorá úhrada bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/39/2008-50 zo dňa 9.12.2008 zamietnutá, ale na základe odvolania žalobcu bol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Prvostupňový súd vychádzal zo Zmluvy o nájme hnuteľnej veci, ktorú uzatvorili účastníci dňa 1.9.2007, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný ako nájomca zaplatiť žalobcovi v postavení prenajímateľa nájomné za nájom od 1.9. do 10.10.2007 vo výške 80 000,- Sk. O časti 50 000,- Sk už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31Cb/39/2008-50 zo dňa 9.12.2008. Na základe vyššie uvedenej zmluvy si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie i zostatku nájmu vo výške 995,82 €. Súd mal v konaní preukázané, že pôvodne bol nájom dohodnutý vo výške 120 000,- Sk, ktorá bola po dohode oboch účastníkov v písomnej forme zmenená na sumu 80 000,-Sk, z dôvodu, že prenajaté lešenie neobsahovalo všetky súčasti, ale žalovaný ako nájomca bol napriek tomu prejavil vôľu zmluvu uzatvoriť a lešenie si prenajať. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol upozornený na chýbajúce komponenty lešenia, preto sa dohodli na zľave 40 000,- Sk z pôvodne dohodnutej ceny nájmu. Žalovaný potvrdil, že lešenie neobsahovalo všetky časti, nebolo kompletné a dodané v požadovanom množstve ale tvrdil, že sa dohodol so žalobcom v prípade, ak mu bude pre chýbajúce komponenty uložená zo strany inšpektorátu práce pokuta, túto zaplatí žalobca tak, že o jej výšku sa nájomné zníži. V konaní bolo preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 20.9.2007 vykonal na stavbe, ktorej zhotoviteľom bol žalovaný inšpekciu zameranú na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v stavebníctve a zistil porušenie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem iného nesplnenie povinnosti a to „zhotovenie vhodného a bezpečného lešenia pre výkon stavebných prác, zamestnanci tak neboli chránení proti pádu z výšky a uložil žalovanému pokutu vo výške 30.000,-Sk (995,82 €), o ktorej žalovaný tvrdil, že táto pokuta má byť z dohodnutej výšky nájmu odrátaná a žalobca tak nemá nárok na zostatok dohodnutého nájomného. Súd po preskúmaní z konania vzídených skutočností dospel k záveru, že v zmluve o nájme, ktorú účastníci uzatvorili písomne bolo dohodnuté, že akékoľvek zmeny a doplnky možno robiť iba v písomnej forme, k čomu skonštatoval, že ak účastníci prejavili vôľu zmeniť alebo doplniť uzatvorenú zmluvu o nájme hnuteľnej veci bolo potrebné túto úpravu vykonať písomnou formou a dodatkom k zmluve, pretože neformálna ústna dohoda nemá na obsah písomne uzatvorenej zmluvy žiaden vplyv. Súd uviedol, že nemal preukázanú existenciu žiadnej inej písomnej dohody účastníkov o zľave na nájomnom pre prípad uloženia pokuty inšpektorátom práce, v konaní žalovaný nepreukázal, že by bol nedostatky predmetu nájmu prenajímateľovi vytkol, prípadne si uplatnil právo na zľavu z dôvodu existencie vád predmetu nájmu, pre ktoré nebolo možné vec riadne užívať a ktorú musí potom uplatniť nájomca u prenajímateľa najneskôr dokonca doby, na ktorú bol nájom dohodnutý. Vychádzajúc z daného zisteného skutkového stavu súd návrhu vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť i istinu vo výške 995,82 € ako zostatok nájomného, ktoré si dôvodne žalobca uplatnil. Súd skonštatoval, že žalovaný sa dostal so splnením svojej povinnosti do omeškania, preto podľa § 365 v spojení s § 369 ods. 1 Obchod.zák. priznal žalobcovi i úrok z omeškania. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvého stupňa aplikoval ust. § 261 ods. 1 Obchod.zák. a vzhľadom na to, že sa jednalo o zmluvný typ, ktorý je upravený v Občianskom zákonníka - nájomná zmluva poukázal i na právnu úpravu uvedenú v ust.§ 663 a §721 ods. 1, 2 Obč. zák.. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania odvolateľ namietol, že i keď bola dohoda o znížení nájmu uzatvorená ústnou formou, jej existenciu potvrdzuje konanie žalobcu, ktorý si faktúrou č. 10/2007 zo dňa 1.10.2007 uplatnil nájom znížení o 30 000,-Sk, teda presne o sumu rovnajúcu sa pokute, ktorá bola žalovanému zo strany inšpektorátu práce uložená, preto zotrval na tvrdení, že sa na dodatočnej zľave z nájomného so žalobcom dohodol, aby sa tým reparovala škoda, ktorá mu z dôvodu chýbajúcich častí predmetu nájmu spôsobená. Odvolateľ sa nestotožnil tvrdením prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že si nárok na zľavu z nájmu žalovaný neuplatnil v zákonom stanovenej lehote a uviedol, že nárok na ďalšiu zľavu z nájomného vo výške uloženej pokuty si uplatnil, a práve z toho dôvodu mu žalobca fakturoval nájomné znížené o sumu 30 000,- Sk, ktorá sa rovná výške uloženej pokuty, čím bol nárok žalovaného na zníženie nájmu preukázaný a tento nárok si uplatnil počas trvania nájomného vzťahu priamo u žalobcu, preto mu žalobca i fakturoval nie pôvodne nájomné vo výške 120 000,- Sk, ale znížené o 30 0000,-Sk. Poukázal tiež na to, že žalobca si v súdnom konaní neuplatňoval nárok na zaplatenie sumy 120 000,- Sk, ktorá bola dohodnutá v zmluve a na ktorú mal nárok, ani sumu 90 000,- Sk, ale žiadal zaplatiť iba 80 000,- Sk, práve s poukazom na to, že výška nájmu sa znížila na základe dohody účastníkov na 80 000,- Sk z dôvodu nekompletného lešenia a v prípade, ak bude žalovanému v dôsledku chýbajúcich častí lešenia uložená pokuta, tak ju uhradí žalobca. Odvolateľ v závere odvolania tvrdil, že nárok na zaplatenie sumy 30 000,- Sk mu vznikol na základe ústnej dohody, čím sa prejavila reparačná funkcia náhrady škody, ktorá mu vznikla uložením pokuty. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca nepreukázal, že by si právo na zľavu z nájomného alebo odpustenie časti nájomného u prenajímateľa uplatnil riadne a včas ako vyžaduje ustanovenie § 721 ods. 1,2 Obč. zák., k čomu dal do pozornosti i rozhodnutie NS SR č. R26/1956 a to v spojení s § 40 ods. 1,2 Obč.zák. a právo na zľavu zaniklo žalovanému uplynutím doby nájmu, t.j. dňom 10.10.2007. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Za zarážajúci však považuje odvolací súd postoj a procesnú obranu žalovaného, ktorý napriek tomu, že mal vedomosť o nedostatkoch prenajatej veci - lešenia a jeho chýbajúcich častiach už v čase uzatvárania zmluvy, a tým existencie možnej hrozby uloženia pokuty, v takomto pre pracovníkov nebezpečnom a nevyhovujúcom stave ho postavil a ponechal na ňom pracovať, čím ich vystavil riziku pádu z výšky, namiesto toho, aby zabezpečil chýbajúce časti, resp. ak lešenie nebolo úplné, nemal ho vôbec použiť. Napriek tomu sa ale žalovaný snažil vyťažiť zo svojho laxného postoja k bezpečnosti práci a uloženú pokutu preniesť na prenajímateľa, hoci uloženie pokuty je jednoznačne zodpovednosť žalovaného. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne súd prvého stupňa. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.