Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/435/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207153 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111207153.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Igor Šafranka, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: G.I.C. Cash, a.s., Hradbová 19, Košice, IČO: 36 172 081, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12C 52/2011-134 zo dňa 05. augusta 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Ro/ 2/2009 zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 228 ods. 1 a 2, § 230 ods. 1, § 232, § 234 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 233 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p. a § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie vecne odôvodnil tým, že vychádzal zo zistenia, že platobný rozkaz č. 25Ro/2/2009-16 zo dňa 10.6.2009 navrhovateľ prevzal dňa 30.8.2009, v zákonnej lehote nebol žiadnym z účastníkov (t.j. ani navrhovateľom v tomto konaní) podaný odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2009. Na výzvu súdu navrhovateľ formou čestného prehlásenia upresnil, že o „európskej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa dozvedel asi dva týždne pred tým ako podal na súd návrh na obnovu konania“, t.j. približne 15.3.2011, o rozsudkoch sa dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľov OFS vo forme ústnej informácie; návrh na obnovu konania navrhovateľ súdu doručil dňa 30.3.2011. Súd sa prioritne zaoberal otázkou existencie dôvodov, ktoré by mali/ mohli byť v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p. dôvodmi obnovy konania a dospel k záveru, že a) neexistujú (navrhovateľ ich nepredložil ani neoznačil) skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny navrhovateľ nemohol použiť v pôvodnom konaní, b) neexistujú žiadne dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, c) nebolo preukázané že by bolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu, d) neexistuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v ktorom by bol uvedený záver že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Do úvahy pre eventuálne povolenie obnovy konania tak prichádza jedine dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., teda že rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. V tomto prípade však súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepodal návrh (opierajúc sa o uvedený dôvod) včas, nakoľko lehota v ktorej je možné domáhať sa obnovy konania je lehotou prekluzívnou (jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu konania), pričom zákon nepripúšťa výnimku zo subjektívnej trojmesačnej lehoty, v ktorej musí ten kto sa o dôvode obnovy dozvedel podať návrh na obnovu konania. Ak sa navrhovateľ domáhal obnovy konania z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., pri ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje v spojení s § 230 O.s.p., je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že Úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérii L a C a vedľajšej série S; obsahuje legislatívu Európskej únie, ako aj informácie a oznamy Európskej únie, séria C okrem iného obsahuje informácie a oznamy Európskej únie vrátane zhrnutí rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa. V úradnom vestníku Európskej únie sa teda uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému koho sa týkajú. Z tohto dôvodu nemožno považovať návrh na obnovu konania za podaný včas (t.j. v lehote troch mesiacov od času keď sa navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel), keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na skutočnosť, že sa dozvedel o Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Oceáno Grupo Editorial SA z 27.6.2000, Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-473/00 - Cofidis SA z 21.11.2001, rozhodnutia ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo dňa 6.12.2007, a uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C 76/10 Pohotovosť s.r.o. v. I. Korčkovská. Z uvedeného je zrejmé že subjektívna trojmesačná lehota počítaná od okamihu, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mohol sa dozvedieť o tom - ktorom rozsudku (ktoré cituje vo svojom návrhu) musí byť dodržaná. V danom prípade navrhovateľ podal návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení zhora citovaných rozhodnutí v Úradnom vestníku Európskej únie. Vzhľadom na uvedené súd návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietol ako podaný oneskorene, z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 1 O.s.p. Súd naviac uviedol, že aj v prípade, ak by nebol návrh podaný oneskorene, bol by zamietnutý z iného dôvodu. V pôvodnom konaní mal navrhovateľ možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok odporcu, o nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny (čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.) nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol! Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávisle v súlade s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 a zákonom. Navrhovateľ neuviedol ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ktoré by bolo/malo byť v rozpore s právoplatným platobným rozkazom vydaným v pôvodnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. Rozhodnutia na ktoré navrhovateľ poukazuje sa týkajú povinnosti členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby povinnosti uložené Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, boli plnené! Na záver súd iba uviedol, že v právnom poriadku SR ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. ukladá súdu povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky a neumožňuje súdu vydať platobný rozkaz ak po preskúmaní zmluvy vyvodí záver, že táto obsahuje neprijateľné podmienky. V predmetnej veci a contrario je možné konštatovať, že ak súd platobný rozkaz vydal, tak posudzoval aj zmluvu z ktorej bol uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy aj z hľadiska či obsahuje neprijateľné podmienky. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neosvedčil ani jednu zo skutočností a podmienok, ktoré by svedčili tomu, že vo veci je dôvodné povolenie obnovy konania (§ 228 ods. 1 O.s.p.) súd návrh na povolenie obnovy konania (a s tým súvisiaceho návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia) ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k tomu, že odporcovi plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadal, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu vyhovel alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade odvolateľ reagoval na zistenie súdu vyjadrené k výkladu § 172 ods. 9 O.s.p. Podľa názoru odvolateľa nemajú byť žiadne pochybnosti o tom, že súd nemal uplatnený nárok priznať a že sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami sa mal zaoberať ex offo. Za nesprávne konštatovanie považuje to, že ak bol vydaný platobný rozkaz, je dôkazom o tom, že súd sa namietanými skutočnosťami v návrhu na obnovu konania zaoberal. Odvolateľ je presvedčený, že zákonom požadované podmienky sú splnené, čo sa týka jeho argumentácie odôvodňujúcej samotný návrh na povolenie obnovy konania a preto žiada, aby boli považované aj za dôvody podaného odvolania. Prvostupňový súd sa s argumentáciou navrhovateľa náležite nevyporiadal. V pôvodnom konaní zmluvné klauzuly v spotrebiteľskej zmluve súd vyhodnotil tak, že vydal platobný rozkaz, pričom navrhovateľ nevedel, že okresný súd tak nemal s poukazom na § 172 ods. 9 O.s.p. konať. Vzhľadom na pomery odvolateľa nemal žiaden podiel na tom, že v pôvodnom konaní neboli použité skutočnosti a rozhodnutia na ktoré mal súd prihliadať ex offo. V prípade, že by odvolateľ mal informácie a vedomosti o spotrebiteľskom práve, bránil by sa. Nečinnosť spotrebiteľa tým, že nepodal odpor, nemôže byť považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa. Pokiaľ je súd názoru, že mal mať vedomosť o rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, ktoré existovali v čase pôvodného konania, tak podľa rozsudku vo veci C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial „Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou 93/13/EEC má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi“. Skôr, ako navrhovateľ mal mať o rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ vedomosť súd a preto je irelevantná námietka o jeho povinnosti na ne poukazovať v čase pôvodného konania. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosťou ustanovení spotrebiteľských zmlúv, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. V ďalšej časti odvolateľ citoval bod 61 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-429/05 Rampion Godard. Cieľom povolenia obnovy konania potom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, ktoré bez vlastnej viny nevedel v pôvodnom konaní predložiť a to v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života. Nakoľko sa odvolateľ dozvedel o dôvodoch obnovy konania len asi mesiac pred podaním návrhu, môžu privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie, mal podľa názoru súd obnovu konania povoliť. Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu za vecne a právne správne a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Krajský súd v Trnave (súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatnenej obnovy konania a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto právnych záverov odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje Občiansky súdny poriadok. Predmetom obnovy môže byť zásadne právoplatný rozsudok, výnimočne aj uznesenie schvaľujúce zmier, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve. Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Ustanovenie § 228 ods. l O.s.p. taxatívne vypočítava pod písmenami a) až e) dôvody obnovy konania. Podľa písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, dôvodom obnovy môžu byť nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol účastník konania použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa písm. e) citovaného zákonného ustanovenia, účastník konania môže napadnúť právoplatný rozsudok, ak je rozhodnutie v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Treba uviesť, že dôvody obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. a § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. sa navzájom prekrývajú, napriek tomu, že použitie dôvodu podľa písmena e) nepožaduje to, aby pre navrhovateľa mohlo privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V procesných podmienkach ich použitia nie je žiadny podstatný rozdiel. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 30.03.2011, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Začiatok trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Navrhovateľ v pôvodnom návrhu na obnovu konania presne uviedol okamih, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel, pričom uviedol, že iba pred mesiacom sa oboznámil s viacerými rozhodnutiami súdov a to Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu Prešov atď., dodatočne upresnil, že o európskej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa dozvedel asi dva týždne pred tým ako podal na súd návrh na obnovu konania, t.j. približne 15.3.2011, pričom o rozsudkoch sa dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľov OFS vo forme ústnej informácie. Začiatok plynutia trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. nie je možné odvodiť od ničím preukázaného tvrdenia navrhovateľa, že sa o dôvode obnovy konania dozvedel len asi jeden mesiac pred podaním návrhu na obnovu konania na súd resp. 15.3.2011, keď sa dozvedel o viacerých rozhodnutiach súdov. Odvolací argument navrhovateľa, že súd nemal vydať platobný rozkaz v pôvodnom konaní, pretože nerešpektoval § 172 ods. 9 O.s.p., odvolací súd považuje za neopodstatnený. Prvostupňový súd bol povinný skúmať tak ako to vyplývalo z § 228 ods. 2 O.s.p. len predpoklady za ktorých bolo možné v tom čase vydať platobný rozkaz, čo aj urobil. Faktom je, že v tom čase platil zákon č. 250/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako už v čase vydania platobného rozkazu bola do nášho právneho poriadku transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník. Súd rozhodoval platobným rozkazom o nároku navrhovateľa v roku 2009, preto navrhovateľ mal dostatok času oboznámiť sa s platnými a účinnými zákonmi. Ak tak neurobil, vlastným zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti, nevyužil svoje zákonné právo brániť sa podaním odporu, tým nebola dodržaná podmienka, že k takémuto rozhodnutiu došlo bez jeho viny, pretože ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. v tom čase ešte neplatilo. Platobný rozkaz č. k. 25Ro 2/2009-16 zo dňa 10.06.2009 o zaplatenie 348,24 eur s príslušenstvom a trov konania 38,- eur a trov právneho zastúpenia 65,33 eur nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2009. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 30.03.2011, preto nebola splnená zákonná základná podmienka pre podanie návrhu na obnovu konania včas, keďže nebola dodržaná trojmesačná subjektívna lehota stanovená v § 230 ods. 1 O.s.p., ktorej splnenie je pre podanie návrhu na obnovu konania nevyhnutné. Prvostupňový súd preto posúdil správne skutočnosť, že návrh nebol podaný včas. Zároveň sa žiada dodať, že ak bolo rozhodnutie vydané v čase, kedy boli rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré odkazuje navrhovateľ zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, ako aj v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ako aj na internete, pričom tieto sa stali pre Slovenskú republiku právne záväzné už od 01.05.2004, kedy sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, mal navrhovateľ namietať túto skutočnosť už v odpore. Z tohto vyplýva, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, o ktorej sa mal navrhovateľ dozvedieť len mesiac pred podaním návrhu na obnovu konania. Obnova konania pritom nie je prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu, alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c) až e) O.s.p.). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia, z mimoriadnych opravných prostriedkov, slúži dovolanie (mimoriadne dovolanie). Záverom sa žiada upozorniť iba na formu rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol rozsudkom, hoci v zmysle § 234 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje uznesením. Táto formálna vada však nemala žiaden vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 2 O.s.p. V odvolacom konaní plne procesne úspešnému odporcovi patrí právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., ktorých náhrada mu nebola priznaná, pretože si žiadne neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.