Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoKR/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111225504 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111225504.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: JUDr. A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, J. E. proti žalovanému: 1) Ing. L. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, G. E. Z., 2) Ing. K. D., T.., bytom T. XX, G. E. Z., obaja zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Haršánym, Hlavná 31, Trnava, o náhradu škody vo výške 9,416,73 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/9/2011-144 zo dňa 26.6.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 9.416,79 eur titulom nároku na náhradu škody s poukazom na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 4.7.2011 so spoločnosťou SCHAUMANN SLOVENSKO, spol. s r.o. ako postupcom, boli na žalobcu ako postupníka postúpené peňažné pohľadávky postupcu voči dlžníkovi Holstein farma, s.r.o., ktorým postupca ako predávajúci a zároveň veriteľ uzatvoril kúpnu zmluvu o dodávke tovaru v období január až december 2007, počas ktorého spoločnosti Holstein farma, s.r.o. dodal objednaný tovar, za ktorý mu ale táto spoločnosť riadne a včas nezaplatila. Uvedený nárok na zaplatenie kúpnej ceny bol spoločnosti SCHAUMANN SLOVENSKO, spol. s r.o. priznaný platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Trnava pod spis. zn. 9Rob/399/2007 dňa 21.4.2008. Po právoplatnosti predmetného platobného rozkazu bol na dlžníka uznesením zo dňa 11.7.2008 vydanom Okresným súdom Trnava vyhlásený konkurz v konaní vedenom pod sp. zn. 25K/13/2008, na základe ktorej skutočnosti si spoločnosť SCHAUMANN SLOVENSKO, spol. s r.o. ako veriteľ prihlásila svoju platobným rozkazom priznanú pohľadávku vo výške 10.095,04 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej kúpnej ceny vo výške 8.060,12 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia konkurzu vo výške 1.064,86 eur a trov súdneho konania vo výške 917,06 eur. Uvedená pohľadávka bola v konkurze uspokojená iba do výšky 678,25 eur a konkurz vyhlásený na majetok dlžníka bol zrušený. Pohľadávka spoločnosti SCHAUMANN SLOVENSKO, spol. s r.o. ako veriteľa po zrušení konkurzu zostala neuspokojená vo výške 9.416,79 eur a bola postúpená na žalobcu, ktorý sa stal jej nositeľom voči dlžníkovi spolu so všetkými právami týmito pohľadávkami spojenými. Na základe uvedenej skutočnosti už žalobca ako postupník podal voči žalovaným ako konateľom spoločnosti Holstein farma, s.r.o. žalobu na náhradu škody uplatnenej v súlade s ust. § 11 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZoKR) v znení účinnom v rozhodnom čase a tvrdil, že žalovaní ako konatelia porušili svoju povinnosť, ktorá im zo zákona vyplývala, keď nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu, a neuspokojením súdom priznaných pohľadávok tak spôsobili žalobcovi škodu, ktorú si uplatňuje v rámci jednoročnej premlčacej lehoty počítanej odo dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu voči žalovaným ako konateľom spoločnosti Holstein farma, s.r.o. Žalovaní s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť a namietali, že predmetom Zmluvy o postúpení bola pohľadávka vzniknutá zo záväzkového vzťahu medzi postupcom a spoločnosťou Holstein farma s.r.o. , pričom žalobca v postavení postupníka postúpením pohľadávky nenadobudol postavenie konkurzného veriteľa s právami a nárokmi, ktoré mu ZoKR priznáva, preto sa nemôže ani domáhať nároku na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZoKR. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že režim uspokojenia pohľadávky po skončení konkurzu je upravený v § 105 ZoKR a žalobca ako postupník postúpením pohľadávky po zrušení konkurzu už nenadobudol postavenie konkurzného veriteľa s právami a nárokmi, ktoré mu zákon o konkurze a reštrukturalizácii priznáva, právo na náhradu škody požadované podľa § 11 ods. 4 ZoKR prislúcha iba konkurznému veriteľovi, ale toto právo nie je súčasťou samotnej pohľadávky, pretože je samostatným právom, založeným na inom skutkovom a právnom základe, keď právo domáhať sa nároku na náhradu škody je založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch, než nárok vyplývajúci z uspokojenia postúpenej pohľadávky. Právo na náhradu škody uplatňovanej podľa § 11 ods. 4 ZoKR je samostatným právom, ktoré svedčí výhradne konkurznému veriteľovi v konkurznom konaní a nie je aj právom, ktoré vzniklo titulom kúpnej zmluvy a nárokom, ktorý bol v súvislosti s týmto plnením postúpený. Súd prvého stupňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dal do pozornosti i následné konanie žalobcu, ktorý po uzavretí Zmluvy o postúpení uzatvoril k nej i Dodatok č. 1, ktorým sa snažil zrejme odstrániť nedostatok svojho postavenia v súvislosti s postúpením a interpretačným výkladom sa snažil upraviť svoje postavenia žalobcu tak, že mu svedčí právo vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd prvého stupňa sa s takýmto dodatkom ku zmluve a výkladom postúpenia nestotožnil a žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie pre domáhanie sa plnenia titulom nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 11 ods. 4 ZoKR na strane žalobcu zamietol s tým, že žalobca nie je osobou, ktorá je nositeľom tohto hmotnoprávneho nároku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným trovy právneho zastúpenia. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel alebo aby rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prvostupňový súd napriek rozsiahlemu vyhotoveniu rozsudku sa obmedzil iba na konštatovanie, že pri posúdení skutočnosti sa stotožňuje s právnym názorom žalovaných, ktorý akceptoval a označil ho i v odôvodnení rozhodnutia. Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa bol povinný zaoberať sa v odôvodnení i tým, prečo nevykonal niektoré z navrhnutých dôkazov, z akého dôvodu niektoré skutočnosti považuje za nepreukázané, keď i zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu a procesom dokazovania. K posúdeniu pohľadávky v súvislosti s prechodom práva vyplývajúceho z ust. § 11 ods. 4 ZoKR v súvislosti s cesiou odvolateľ uviedol, že postúpenie je dvojstranný právny úkon vykonaný medzi postupcom a postupníkom, s ktorým sa spája zmena v osobe veriteľa záväzkového vzťahu bez ohľadu na to, či sa o tom dlžník dozvie. V zmluve o postúpení zmluvné strany jednoznačne a podrobne vymedzili predmet postúpenia identifikáciou tak dlžníka postupovanej pohľadávky ako i samotnej pohľadávky, ktorá vznikla z pôvodného obchodného styku medzi veriteľom, ktorým bola spoločnosť SCHAUMANN SLOVENSKO, spol. s r.o. a dlžníkom - spoločnosťou Holstein farma, s.r.o., úmyslom zmluvných strán v súvislosti s postúpením bolo i postúpenie zmluvného a zákonného príslušenstva, teda postúpenie všetkých práv a povinností, ktoré sú s postúpenými pohľadávkami spojené, z čoho vyplýva skutočnosť, že predmetom postúpenia bolo aj právo na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu spoločnosti Holstein farma, s.r.o. v dôsledku nesplnenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zo zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva úmysel strán postúpiť nielen príslušenstvo pohľadávky, ale aj iné práva, peňažné i nepeňažné, a tým je i právo na náhradu škody, ktoré pre nositeľa vyplýva z § 11 ods. 4 ZoKR. Odvolateľ dal do pozornosti i aplikáciu interpretačného pravidla v súlade s ust. § 35 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého mal súd právny úkon postúpenia pohľadávky interpretovať vzhľadom k tomu, že zmluvu preukázateľne uzatvoril pôvodný veriteľ spoločnosti Holstein farma, s.r.o. so žalobcom, preto mal súd pre pochopenie obsahu takéhoto právneho úkonu a konania účastníkov posúdiť aj obsah vôle podľa toho, ako ho vykladajú samotní účastníci, k čomu odvolateľ poukázal i na rozhodovaciu činnosť NS ČR. Odvolateľ mal za to, že súd konal a postupoval v rozpore so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami a v rozpore i s právnou judikatúrou keď nevyložil správne vôľu zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky a tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Súd sa tak svojim rozhodnutím odklonil i od zákonnej dikcie výkladu právnych úkonov uvedenej vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým bol povinný sa riadiť. Odvolateľ namietal, že prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom nevenoval ani dodatku k zmluve o postúpení pohľadávok a v prípade, ak by i nemal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok prešla na žalobcu pohľadávka s titulu nároku na náhradu škody uplatnená podľa § 11 ods. 4 ZoKR voči žalovaným, mal skúmať, či uvedený Dodatok č. 1 nie je samostatnou zmluvou o postúpení pohľadávky práve v spojení s výkladom uvedeného právneho úkonu podľa jeho obsahu a účelu. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a vzhľadom na potrebu vyporiadať sa i so všetkými odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní, odvolací súd uvádza, že podľa znenia § 121 ods. 1, 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z hľadiska právnej teórie pod pojmom pohľadávka rozumieme právo vznikajúce jednému účastníkovi (veriteľovi) požadovať určité plnenie od druhého účastníka (dlžníka) z určitého záväzkového vzťahu. Čo je príslušenstvom pohľadávky je vyriešené v ust. § 121 ods. 1, 3 Obč. zák., pričom pri odpovedi na úpravu „všetky práva s ňou spojené“ treba vychádzať z toho, že ide o práva spojené priamo s pohľadávkou, teda napr. čas a miesto plnenia, splátkový kalendár, dohodnutá mena a pod., teda práva, ktoré sú s pohľadávkou priamo spojené a žiadne iné práva upravené v iných ustanoveniach, či právnych predpisoch. Okrem toho samostatne „práva spojené s pohľadávkou“ postúpiť nemožno, pretože takéto postúpenie nemá oporu v zákone, čím je daná odvolateľovi odpoveď na posúdenie dodatku ku zmluve o postúpenie ako samostatného právneho úkonu súvisiaceho s postúpením nároku na náhradu škody uplatňovaného podľa § 11 ods. 4 ZoKR. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie záväzkový vzťah z ktorého pohľadávka vznikla. Odvolací súd poukazuje i na samotné znenie zmluvy o postúpení pohľadávok, podľa ktorého sa postupovali priamo pohľadávky presne identifikované a špecifikované dňom splatnosti a výškou peňažnej sumy v bode 2.4.zmluvy ako pohľadávky postupcu voči spoločnosti Holstein farma s.r.o. . Postúpený nebol nárok na náhradu škody, čo je z hľadiska posúdenia určitosti postúpenej pohľadávky relevantná skutočnosť, preukazujúca čo bolo predmetom postúpenia. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zdôrazňuje, že postupca - spoločnosť SCHAUMANN SLOVENSKO, spol. s r.o. postupoval na žalobcu ako postupníka pohľadávku, ktorá vychádzala zo základného právneho vzťahu, ktorým bola kúpna zmluva uzatvorená medzi postupcom a spoločnosťou Holstein farma, s.r.o. a nepostupoval nárok na náhradu škody voči žalovaným. Právo na náhradu škody je právom vyplývajúcim zo ZoKR, ktorý je lex specialis, ktoré nebolo automaticky postúpené predmetnou zmluvou. V závere odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní obsahu Zmluvy o postúpení nemali súdy žiadne pochybnosti o predmete postúpenia, postupované pohľadávky sú presne definované, preto nie je potrebné obsah zmluvy interpretovať za použitia ust. § 35 ods.2 Obč. zák. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., ale v konaní úspešným žalovaným náhradu nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.