Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26CoP/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212224 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113212224.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloletého: U. F., nar. X. L. XXXX, bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov, matka: Bc. W. F., nar. X. Y. XXXX, bytom V. O. Z. XX, zast. splnomocnenkyňou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460 a otec: Ing. L. V., nar. XX. R. XXXX, bytom J. F. XXA, Z., zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., Hlavná 25, Trnava, IČO: 36 858 960, o predbežné opatrenie, o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 28. októbra 2013 č. k. 20P/79/2013-160, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. zastavil konanie o návrhu otca na zrušenie uznesenia č. k. 20P/79/2013-11 zo dňa 3.5.2013 /pozn.: jedná sa o uznesenie, ktorým súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie a zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky/ a II. nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v každom týždni od 15.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky tak, že si v určenom čase maloletého vyzdvihne na adrese materskej škôlky, ktorú maloletý navštevuje a po skončení styku v určenom čase ho odovzdá matke v mieste jej bydliska; každú sobotu v každom týždni od 14.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky tak, že maloletého si v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku ho v určenom čase odovzdá matke v mieste jej bydliska. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok) čo sa týka výroku I. a ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 75 ods. 7, § 76 ods. 1 písm. a) až h) a § 102 ods. 1 O.s.p. čo sa týka výroku II. a vecne potom vo vzťahu k výroku I. tým, že na základe dispozitívneho úkonu otca a súhlasu matky a kolízneho opatrovníka konanie o zrušení uznesenia č. k. 20P/79/2013-11 zo dňa 3.5.2013 zastavil a vo vzťahu k výroku II. tým, že návrh na vydanie predbežného opatrenia týkajúci sa úpravy styku zo strany otca bol podaný dôvodne napriek tomu, že sa nestotožnil s rozsahom navrhnutej úpravy v celom rozsahu, keď mal za to, že rozsah úpravy, ktorý stanovil v rozhodnutí bude na prospech maloletého, ale aj jeho rodičov, pretože zohľadňuje nielen režim maloletého, právo otca na stretávanie, ale taktiež doterajší priebeh fungovania stretávania sa, ktoré sa uskutočňovalo za prítomnosti matky. Stretávanie sa otca s maloletým v rozsahu, ako to požadoval otec nepovažoval za dôvodný aj z dôvodu, že táto úprava predstavuje dočasnú úpravu v nevyhnutnom rozsahu, kde zohľadnil skutočnosť, že otec nebol v poslednej dobe ani v minulosti sám s maloletým dlhšie ako 4 hodiny a nezabezpečoval mu starostlivosť sám počas noci, ale predovšetkým skutočnosť, že dokazovanie vo veci samej nebolo skončené. Proti uzneseniu čo do výroku II. podali včas odvolanie obidvaja rodičia. Matka navrhla zamietnuť návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, keď mala za to, že v súčasnosti je pre účastníkov a predovšetkým v záujme maloletého U. nevyhnutné ponechať status quo, t.j. stav, kedy sa rodičia na stretnutí otca s maloletým dohodnú podľa aktuálnych možností rodičov a maloletého, ktorý stav funguje, a je potvrdený a preukázaný oboma rodičmi. Súd prvého stupňa nemal dostatočné dôvody, ktoré by preukazovali osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a jeho rozhodnutiu chýba zákonný podklad, navyše neprihliadol na vyjadrenie matky k návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, čím sa dopustil vo svojom postupe procesných chýb, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Otec sa s maloletým U. stretáva a matka im v styku nebráni, pričom je dôležité poznamenať, že otec maloletého U. nevozil do škôlky, nekúpaval ho, neuspával ho, nebol s ním dlhšie ako 4 hodiny a pre maloletého U. by bol šok napríklad stráviť noc bez svojej matky, preto sa domnieva, že nie je v záujme maloletého upraviť styk otca tým spôsobom, ktorý navrhol otec vo svojom návrhu, keď sám otec uvádzal, že maloletý je na matku veľmi citovo naviazaný. Otec vo svojom odvolaní navrhol zmeniť uznesenie prvostupňového súdu v časti nariadenia predbežného opatrenia tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým U. samostatne, bez prítomnosti matky každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka maloletého je povinná ho na styk s ním pripraviť a jemu bude uložená povinnosť vyzdvihnúť maloletého na aktuálnej adrese matky v V. O. Z. č. XX a na tom istom mieste ho matke odovzdať. K odvolaniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 19.12.2013, z ktorého vyplynulo, že za situácie, keď súd predbežným opatrením zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, bez toho, aby upravil jeho stretávanie sa s maloletým, pričom matka nie je ochotná rešpektovať zákonné práva dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny styk a rodičovské práva otca, je nevyhnutná úprava styku predbežným opatrením, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolania. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Kolízny opatrovník navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, ako vecne správne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 a § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania rodičov nie sú dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Nebol žiaden dôvod nestotožniť sa so spôsobom akým súd prvého stupňa po vecnej stránke rozhodol a akým spôsobom odôvodnil uznesenie v napadnutej časti, preto na uznesenie vypravené takýmto odôvodnením by zo strany odvolacieho súdu zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa a odkaz na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd však pre úplnosť a vyporiadanie sa i s tzv. odvolacími námietkami považuje za vhodné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte nasledovné: Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu otca maloletého na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené čo do úpravy styku, nie však do jeho rozsahu (výrok II. rozsudku súdu prvého stupňa), keď otec navrhoval vydať predbežné opatrenie tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým U. bez prítomnosti matky každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť on si maloletého U. vyzdvihne na aktuálnej adrese matky v V. O. Z. č. XX a na tom istom mieste ho matke odovzdá. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, podľa písmena b/ rovnakého ustanovenia tiež, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a napokon podľa písm. f/ tohto ustanovenia, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Napokon podľa ods. 4 ustanovenia, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju budú uskutočňovať verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány. K veci je potrebné vzhľadom na námietky rodičov v odvolaní v prvom rade zdôrazniť to, na čo už inak poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia a teda, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia jeho navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Správne súd prvého stupňa pristúpil k otázke úpravy styku, ktorý rodičovi nemajúcemu dieťa v starostlivosti zabezpečuje podiel na výchove dieťaťa a spôsob úpravy rozsahu styku vyplývajúci z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa možno považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, kde i pri možnosti stotožnenia sa s názorom otca, podľa ktorého doterajšia argumentácia matky v konaní a tiež jej faktické počínanie nasvedčujú skôr záujmu na vytváraní prekážok pri výkone práva na styk / je tu tak nebezpečenstvo ,,zabudnutia“ na druhého rodiča, pričom nadmerná fixácia na matku tu nie je pozitívnou hodnotou, ktorú by bolo treba posilňovať/, tu však odvolací súd musel prisvedčiť matke v tom, že spôsob úpravy vyplývajúci z návrhu otca nemožno považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, na druhej strane však nebol ani dôvod tento neupraviť, ako to požadovala matka, keďže medzi rodičmi pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie /ktorým sa požadovala výlučne úprava styku otca s maloletým/ preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode rodičov. Za primeranú dočasnosti prijímaného opatrenia odvolací súd považoval úpravu styku v rozsahu akom ho stanovil súd prvého stupňa. Takáto úprava totiž zabezpečí dočasne potrebnú kultiváciu vzťahu rodiča / ktorý nemá maloletého v osobnej starostlivosti/ a dieťaťa. Obavy matky o nespôsobilosti otca k výchove maloletého, ako aj odlúčenie maloletého od matky bude eliminovať práve prítomnosť matky, ktorá zodpovedá účelu predbežného opatrenia, zohľadňuje neopomenuteľné kritéria - útly vek maloletého, vzťah k matke, ako aj k prostrediu v ktorom žije, pretože práve takáto úprava zabezpečí spomínanú kultiváciu vzťahu rodiča až do času, kedy sa výsledkami dokazovania vo veci samej poskytnú podklady pre spôsob úpravy styku. O trovách konania odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa) nerozhodol. Okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci (§ 145 O. s. p.) tu totiž šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a z ktorého dôvodu rozhodnutie o trovách konania účastníkov v druhovo identických veciach nepatrí ani do rozhodnutia vo veci samej. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.