Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113212224 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113212224.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - Bc. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. Z. č. XX, zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, a otec - Ing. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. XXR., Z., zastúpený: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Trnava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. mája 2015, č.k. 20P/79/2013-399, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal byť predbežne upravený jeho styk s maloletým U. v rozsahu každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky alebo v škôlke a odovzdá v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná pripraviť maloletého na styk s otcom a pri vyzdvihnutí v mieste bydliska matky mu ho odovzdať a otec je povinný umožniť matke zúčastniť sa jeho stretnutia s maloletým tak, že matka sa podľa vlastného uváženia zúčastní stretnutia, je však povinná prispôsobiť sa programu stretnutia navrhnutého otcom a vzdialiť sa spočiatku najmenej na jednu hodinu a neskôr na celý čas daného stretnutia. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 7, § 76 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý je svojim výrokom identický s návrhom zo dňa 16.10.2014, ktorým sa domáha zmeny úpravy styku otca s maloletým, nie je dôvodný. Súd má za to, že otec neosvedčil skutočnosti na navrhovanú, aj keď dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi v zmysle jeho návrhu na úpravu styku, pričom uviedol skutočnosti s odkazom na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 22.01.2015, ako aj vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 02.04.2015. Súd má za to, že upravený styk v zmysle uznesenia č. k. 20P/79/2013-160 zo dňa 28.10.2013, ktorým boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi je aj naďalej odôvodnený v takom rozsahu, ako o ňom bolo rozhodnuté. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.05.2015 za súčasnej situácie je nedôvodný, ale predovšetkým je predčasný. Otec sa týmto novým návrhom domáha v podstate rozšírenia úpravy styku s maloletým zvýšením periodicity stretávania z dvoch dní v týždni na tri dni v týždni, celkom sa chce stretávať s maloletým 9 hodín týždenne, pričom podľa súčasnej úpravy sa s maloletým stretáva 5 hodín týždenne. Nedôvodnosť požiadavky otca na úpravu styku vidí súd aj poukazom na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 22.01.2015, keď „navrhol stretávanie s maloletým utorok, štvrtok a nedeľu, minimálne počas dvoch, troch hodín za prítomnosti matky s tým, že tento spôsob by mal fungovať počas dvoch mesiacov za prítomnosti matky, ktorá by však postupne mala svoju prítomnosť obmedzovať tak, aby otec čas, ktorý má určený s maloletým, mohol využívať pre seba“. Zároveň uviedol, že zistil symptómy úzkostnoseparačnej poruchy, nezistil inú ďalšiu poruchu maloletého a maloletý sa neprejavoval autistickou poruchou. Avšak zároveň znalec v znaleckom posudku naviazal úpravu styku na spoločné psychologické sedenia, o ktorej potrebe počas doby 6 mesiacov hovorí znalec v znaleckom posudku, pričom však z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súčasnosti neuskutočňujú pravidelné spoločné psychologické sedenia, keď podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 31.03.2015 sa rodičia zúčastnili troch konzultácii za jeho prítomnosti, nezhodli sa na výbere psychológa. Napriek vyjadreniu matky o hospitalizácii maloletého na detskej psychiatrii, ku dňu rozhodovania súdu výsledky vyšetrení maloletého neboli súdu oznámené. Súd má za to, že vyhovenie návrhu otca by za súčasnej situácii bolo predčasné, nebolo by vhodné, ale predovšetkým nebolo v záujme maloletého, u ktorého sa podľa zistení znalca prejavuje separačná úzkosť rôznej intenzity, keď uvedené poukazuje na suspektné riziko rozvoja (F90.3) úzkosť z odlúčenia u detí, keď toho času je stav hraničný. Súd má za osvedčené, že rodičia majú medzi sebou naďalej konflikty a prípadné častejšie stretávanie sa rodičov a maloletých by mohlo byť kontraproduktívne a spôsobovať vznik ďalších problémov medzi rodičmi, ktorých svedkom by prirodzene bol aj maloletý, čo by mohlo objektívne vyvolať negatívnu psychickú reakciu maloletého s ďalšími negatívnymi následkami pre jeho ďalší duševný rozvoj. Súd poukázal na to, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, keď súd neukončil vo veci dokazovanie a v konaní budú ďalej zisťované podmienky odôvodňujúce podaný návrh vo veci samej, pričom súd bude predovšetkým zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa tak, ako to urobil aj pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že na základe uznesenia prvostupňového súdu bol v predmetnom konaní vypracovaný znalcom PhDr. A. Benkovičom znalecký posudok č. 19/2014 zo dňa 16.05.2014, pričom znalec v posudku okrem iného uviedol, že vzhľadom k fyzickému veku, ale najmä vzhľadom k doterajšiemu vývinu v socializácii maloletého, ktorá je na takej úrovni, že maloletý nie je schopný plnej individualizácie, čo znamená, že nie je schopný znášať primerane dlhú separáciu od vzťahovo významnej osoby matky, nie je možné odporúčať striedavú starostlivosť. Znalec v posudku konštatoval nezdravý vplyv matky dieťaťa na vývoj maloletého. V posudku znalec konštatoval, že maloletý má k otcovi pozitívny citový vzťah, dokáže s ním kooperovať a taktiež je pre neho emocionálne významnou a dôvernou osobou, k otcovi sa nebojí priblížiť, otec si ho aj pritúli, čo maloletý neodmieta a pozitívne prijíma. Podľa jeho názoru znalec jasne uviedol, že spoločné psychologické sedenia sú prostriedkom, ktorý má viesť k tomu, aby maloletý po ich skončení dokázal zvládnuť primerane dlhú separáciu od matky a bolo možné realizovať spôsob stretávania maloletého s otcom každý nepárny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., ako aj dva týždne v auguste počas letných prázdnin a počas sviatkov. Podľa otca prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie, vychádzal zo skutočnosti, ktorou má byť znalcom tvrdená závislosť rozšírenia stretávania otca so synom od spoločných psychologických sedení, ktorá ale z dokazovania nevyplynula. Prvostupňový súd okrem toho, že bezdôvodne v rozpore s výsledkom dokazovania spája potrebu intenzívnejšieho styku maloletého s otcom s „psychologickými sedeniami“, pri úvahách o neuskutočnení psychologických sedení vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že ich uskutočňovanie od začiatku marí matka dieťaťa. Prvostupňový súd pri zamietnutí jeho návrhu vychádzal aj z toho, že má osvedčené, že rodičia majú medzi sebou konflikty a prípadné častejšie stretávanie sa rodičov a maloletého by mohlo byť kontraproduktívne a spôsobovať vznik ďalších problémov medzi rodičmi, čo by mohlo objektívne vyvolať negatívnu psychickú reakciu maloletého s ďalšími negatívnymi následkami pre jeho vývoj. Pri konštatovaní týchto skutočností však prvostupňový súd zjavne vychádza len z tvrdení matky dieťaťa. On však v písomnom vyjadrení z 02.01.2015 na jednotlivých príkladoch preukázal, že matka klame v konaní pred súdom o vzťahu maloletého s ním a o ich stretávaní a trvale marí, aby sa stretávania maloletého s otcom uskutočňovali podľa programu navrhnutého ním a aby sa rozvíjal a prehlboval vzťah medzi ním a maloletým. On sa chce riadne podieľať na výchove maloletého, plnohodnotne zastávať úlohu otca na prospech maloletého aj preto, lebo má obavy o zdravý vývoj dieťaťa vystaveného nevhodnému ochranárskemu pôsobeniu matky, ktorého dôsledky sa v ďalšom vývinovom období dieťaťa môžu zhoršovať aj ďalším nevhodným správaním. Poukázal na to, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol jeho identický návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, sa neodvolal z toho dôvodu, že očakával výsluch znalca PhDr. Benkoviča, pričom znalec vo výpovedi na pojednávaní dňa 22.01.2015 potvrdil potrebu zvyšovať čas, ktorý bude maloletý tráviť s ním. Uviedol, že má vážnu obavu o ďalší vývin maloletého za ďalšieho pretrvávajúceho a prehlbujúceho sa nezdravého hyperprotektívneho vzťahu matky k maloletému, ktorého dôsledkom je podľa záverov znalca separačná úzkosť maloletého. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrh (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/79/2013 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. F., nar. XX.XX.XXXX. Počas konanie podal otec dieťaťa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletým. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods.1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zatupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 36 ods. 1 a § 25 Zákona o rodine). Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, stane sa táto dohoda súčasťou rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk rodičov s dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Z uvedeného vyplýva, že zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, pretože rodičia si môžu upraviť styk s dieťaťom, a to hocakým spôsobom, pokiaľ je to v záujme dieťaťa. Súd však styk upraví, ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Môžu sem patriť prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a podobne. Pokiaľ ide o posúdenie odbornej otázky, zrejme bude vhodné, aby sa k tejto otázke vyjadril znalec (pediater, psychológ, psychiater). Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je zúžením jeho rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch ho možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá do veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Od predmetu tohto konania okrem iného závisí i vecná a miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob, akým sa obmedzí časové trvanie predbežného opatrenia. Platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené aj v rozhodnutí vo veci samej, pretože by tým bol popretý dočasný charakter predbežného opatrenia a navrhovateľ by vlastne už vydaním predbežného opatrenia dosiahol stav, ktorý by inak dosiahol až na základe rozhodnutia vo veci samej. Matka návrhom zo dňa 29.04.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.04.2013, sa domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 20P/79/2013-11 zo dňa 03.05.2013 súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky (právoplatné dňa 13.09.2013). Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24CoP/82/2013-61 zo dňa 14.08.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním otca, potvrdil. Uznesením č.k. 20P/79/2013-160 zo dňa 28.10.2013 súd rozhodol tak, že I. Súd konanie o návrhu otca na zrušenie uznesenia č.k. 20P/79/2013-11 zo dňa 03.05.2013 zastavuje, II. Súd nariaďuje predbežné opatrenie: "Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každú stredu v každom týždni od 15.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky tak, že v určenom čase maloletého vyzdvihne na adrese materskej škôlky, ktorú maloletý navštevuje a po skončení styku v určenom čase odovzdá v mieste bydliska matky; každú sobotu v každom týždni od 14.00 hod. do 17.30 hod. za prítomnosti matky tak, že maloletého v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku v určenom čase odovzdá v mieste bydliska matky" (právoplatné dňa 21.02.2014). Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26CoP/3/2014-200 zo dňa 10.02.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesením č.k. 20P/79/2013-333 zo dňa 05.11.2014 súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (otec je oprávnený stretávať sa maloletým U. každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod, každý štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod a každú sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Otec vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky alebo v škôlke a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná pripraviť maloletého na stretnutie s otcom a pri vyzdvihnutí v mieste bydliska matky mu ho odovzdať. Otec je povinný umožniť matke zúčastniť sa jeho stretnutia s maloletým U. tak, že matka sa podľa vlastného uváženia zúčastní stretnutia maloletého U. s otcom, je povinná sa prispôsobiť programu stretnutia navrhnutého otcom a vzdialiť sa spočiatku najmenej na 1 hodinu, neskôr na celý čas daného stretnutia. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk sa z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr v lehote 24 hodín pred začatím styku), právoplatné dňa 02.12.2014. Uznesením č.k. 20P/79/2013-399 zo dňa 06.05.2015 súd návrh otca zamietol (otec sa domáhal nariadenie predbežného opatrenia, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Otec vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky alebo v škôlke a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná pripraviť maloletého na stretnutie s otcom a pri vyzdvihnutí v mieste bydliska matky mu ho odovzdať. Otec je povinný umožniť matke zúčastniť sa jeho stretnutia s maloletým U. tak, že matka sa podľa vlastného uváženia zúčastní stretnutia maloletého U. s otcom, je povinná sa prispôsobiť programu stretnutia navrhnutého otcom a vzdialiť sa spočiatku najmenej na 1 hodinu, neskôr na celý čas daného stretnutia. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk sa z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr v lehote 24 hodín pred začatím styku). Rozhodnutie napadol otec odvolaním, rozhodnutie nie je právoplatné. Uznesením č. k. 20P/79/2013-218 zo dňa 07.03.2014 súd pribral do konania PhDr. Andreja Benkoviča za znalca v tejto veci. Dňa 29.05.2014 bol doručený súdu znalecký posudok č. 19/2014. Z predmetného znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že sociálny vývin maloletého je určitým spôsobom zabrzdený. Maloletý si v doterajšom sociálnom vývine vytvoril jedinečný citový vzťah k osobe matky. Fyzickou neprítomnosťou matky sa u maloletého prejavuje separačná úzkosť rôznej intenzity. Uvedené poukazuje na suspektné riziko rozvoja (F90.3) úzkosť z odlúčenia u detí, tohto času je stav hraničný. Pri aktuálnom stave vývinu maloletého by náhla resp. okamžitá psychologická a emočná neprítomnosť matky mohla viesť k emočným poruchám u maloletého. Maloletý prijíma osobu otca, má s otcom vytvorený vzťah, dokáže s ním kooperovať a taktiež je pre neho aj emocionálne významnou a dôvernou osobou, ale aj v dôsledku separačnej úzkosti s ním toho času nedokáže kooperovať bez prítomnosti matky. Je si však potrebné uvedomiť, že maloletý je vo vývine, a pokiaľ by sa jednalo len vyššie zmienené skutočnosti, tak by to nemalo byť neprekonateľné zvládnuť do tej podoby, aby bol schopný kontaktu s otcom bez prítomnosti matky. Daná problematika by mala byť s odbornou pomocou zvládnutá do 1/2 roka. U maloletého by bolo potrebné vo väčšej miere popracovať na jeho resocializácii v zmysle plného začleňovania do rovesníckych skupín viď. pravidelná návšteva materskej školy. V prípade, že sa u maloletého nebudú vyskytovať negatívne emočné prejavy spojené so správaním sa (plačlivosť, neschopnosť odpútať sa od matky resp. viazanie sa na matku), bude maloletý schopný styku s otcom bez prítomnosti matky. Po realizácii spoločných psychologických sedení na príslušnom ÚPSVaR, ktorú majú zabezpečiť taký stupeň zrelosti maloletého, aby dokázal zvládnuť primerane dlhú separáciu od matky a bolo možné realizovať spôsob stretávania sa maloletého s otcom, navrhuje upraviť styk otca s maloletým tak, že sa otec s maloletým môže stretávať nepárny týždeň od piatku do nedele v čase od 17.00 hod. do 17.00 hod. Otec si maloletého vyzdvihne v piatok o 17.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky a v nedeľu odovzdá o 17.00 hod. maloletého v mieste trvalého bydliska matky. Počas letných prázdnin navrhuje upraviť styk na 2 týždne v auguste a počas sviatkov (Vianoce, Veľká noc) podľa párneho a nepárneho roku (párny rok Vianoce matka a Veľká noc otec a nepárny rok opačne). Do ukončenia spoločných psychologických sedení navrhuje upraviť styk otca s maloletým na každú nepárnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. s postupným predlžovaním času, tak aj postupnou separáciou od matky. To znamená, že postupne by sa mala matka spontánne počas daného stretnutia vzdialiť, spočiatku na 1 hodinu, neskôr na celý čas daného stretnutia. Matka musí ubezpečiť maloletého, že po určitom čase sa vráti, čím mu vytvorí pocit bezpečia a istoty a tým upokojí maloletého a zabráni vzniku úzkosti. Na realizáciu styku maloletého v prípade zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, navrhuje obom rodičom uložiť povinnosť pravidelne sa zúčastňovať po dobu maximálne 1/2 (dĺžku a počet sedení určiť podľa stupňa pripravenosti resp. zrelosti maloletého na styk s druhým rodičom) spoločných psychologických sedení s maloletým, ktoré navrhuje realizovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Má názor, že vo veku 6 resp. 7 rokov života (po období zaškolenia - nástupu do prvého ročníka) bude možné upraviť styk maloletého s rodičmi v zmysle striedavej osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. 20P/79/2013-457 zo dňa 01.07.2015 súd prvého stupňa začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia o uložení výchovného opatrenia z úradnej moci a súčasne uložil matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-pschologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, do rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd dospel k záveru, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a to uložením povinnosti rodičom maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava do doby rozhodnutia vo veci samej, a to za účelom zlepšenia možnosti realizácie styku otca s maloletým bez prítomnosti matky a to s poukazom na vyjadrenie ustanoveného znalca, ktorý navrhol upraviť styk otca s maloletým utorok, štvrtok, nedeľu, počas dvoch, troch hodín. Avšak zároveň znalec v znaleckom posudku naviazal úpravu styku na spoločné psychologické sedenia, o ktorých potrebe počas doby 6 mesiacov hovorí znalec v znaleckom posudku. Pričom však z vykonaného dokazovania vyplýva, že v súčasnosti neuskutočňujú pravidelné spoločné psychologické sedenia, keď podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 31.3.20015 sa rodičia zúčastnili troch konzultácii za jeho prítomnosti, nezhodli sa na výbere psychológa. Znalec na výsluchu na pojednávaní na súde zároveň uviedol, že stretávanie otca s maloletým sa má realizovať za prítomnosti matky počas dvoch mesiacov s tým, že matka by mala postupne svoju prítomnosť obmedzovať tak, aby otec čas, ktorý má určený s maloletým mohol využívať pre seba, keď takáto forma je podľa znalca pre maloletého najvhodnejšia vzhľadom na vek maloletého. Napriek tomuto vyjadreniu znalca stretávanie otca s maloletým naďalej podľa zhodných vyjadrení rodičov funguje za prítomnosti matky, ktorá po negatívnych skúsenostiach, kedy nechala maloletého s otcom osamote, je stretávaniu vždy prítomná. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že rodičia, ktorý sami navrhli výchovné opatrenia vo veci samej, sa výchovnému opatreniu nebránia, problémom je dohoda o osobe psychológa, ktorý by sa však venoval nielen rodičom ale aj spoločne maloletému. Súd nezahrnul do tohto rozhodnutia aj maloletého, nakoľko nateraz mu nie je známy výsledok o vyšetrení maloletého na detskej psychiatrii, kde mal byť od 11.05.2015 do 15.05.2015 hospitalizovaný. Keď aj naďalej má za to, že za súčasnej situácii by bolo predčasné a nebolo by ani vhodné ani v záujme maloletého, u ktorého sa podľa zistení znalca prejavuje separačná úzkosť rôznej intenzity, keď uvedené poukazuje na suspektné riziko rozvoja (F90.3) úzkosť z odlúčenia u detí, keď toho času je stav hraničný. Súd má za osvedčené, že rodičia majú medzi sebou naďalej konflikty, nedokážu spoločne nateraz zabezpečiť, aby matka postupne svoju prítomnosť pri stretnutiach otca s maloletým obmedzovala tak, aby otec čas, ktorý má určený s maloletým mohol využívať pre seba, a aj sa v budúcnosti s maloletých mohol častejšie stretávať. Týmto rozhodnutím chce súd zabrániť vzniku ďalších problémov medzi rodičmi, ktorých svedkom by prirodzene bol aj maloletý, čo by mohlo objektívne vyvolať negatívnu psychickú reakciu maloletého s ďalšími negatívnymi následkami pre jeho ďalší duševný rozvoj. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny záver súdu prvého stupňa o nedostatku potreby dočasnej úpravy pomerov spôsobom a v rozsahu navrhnutým otcom dieťaťa. Bolo potrebné prihliadnuť na to, že už uznesením č.k. 20P/79/2013-160 zo dňa 28.10.2013 bol predbežne upravený styk otca s maloletým a s prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania, ako aj výsluch znalca, sa javí byť predčasným a v rozpore s charakterom dočasnej úpravy pomerov uskutočňovanej predbežným opatrením, aby bol styk otca s maloletým upravený v širšom rozsahu, ako tomu bolo uznesením súdu prvého stupňa č.k. 20P/79/2013-160. V ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý sa zapodieval všetkými námietkami odvolateľa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.