Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214670 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113214670.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - otca: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozefom Herbulák, Brnianska 1K, Trenčín, a matky: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, K., zastúpenej advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava, o povolenie k trvalému vysťahovaniu sa maloletého s matkou do Kanady, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. apríla 2014, č.k. 20P/103/2013-99, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že udeľuje súhlas matke na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX do cudziny po ukončení povinnej školskej dochádzky maloletého. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 35 Zákona o rodine vecne tým, že po výsluchu maloletého nezistil žiadnu prekážku v tom, prečo by sa matka nemohla s maloletým natrvalo vysťahovať do A.. Matka žije usporiadaným rodinným životom s terajším manželom, s ktorým majú harmonické manželstvo. Maloletý si dobre rozumie s terajším manželom matky a navzájom medzi nimi je hlboká citová väzba. Matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje mu opateru a starostlivosť. Je teda predpoklad, že matka i naďalej sa bude o maloletého riadne starať a v tomto jej bude pomáhať aj jej súčasný manžel, ktorý už tak robí aj v súčasnosti. Matka sa zaviazala, že i naďalej sa bude snažiť neprerušiť kontakt otca s maloletým. Každý rok bude maloletý počas letných prázdnin celé dva mesiace tráviť čas u otca v jeho domácnosti. Okrem toho bude maloletému umožňovať aj písomný, telefonický kontakt s otcom, prípade si budú skypovať. Ako tento vzájomný vzťah bude medzi nimi naďalej prebiehať nezáleží len na maloletom, ale aj na otcovi. Maloletý nemá záujem bývať s otcom v jeho domácnosti, necíti sa v nej dobre, čo aj sám uviedol. Za otcom síce chodí, pretože to má nariadené, ale podmienky nemá u otca vytvorené také ako by si prial. Otec sa mohol postarať už o väčšie bývanie, ale neurobil tak, pretože v byte, kde otec momentálne so svojou rodinou býva nie sú podmienky vyhovujúce na to, aby tam s nimi žil aj mal. Q.. Otec si mohol byt vymeniť za väčší a preukázať tak, že má záujem o maloletého, aby maloletý s nimi býval. Taktiež maloletý sám prehlásil, že má hlbší citový vzťah k matke ako k otcovi, ani si teraz s otcom tak dobre nerozumie a už vôbec si nerozumie s jeho terajšou manželkou. Naproti tomu uviedol, že s terajším manželom matky si rozumie veľmi dobre. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Poukázala na to, že konajúci súd napadnutým rozsudkom z väčšej časti vyhovel návrhu matky, teda súhlasil s vysťahovaním maloletého ako takým, pričom zohľadnil, že aj mal. Q. má skutočne záujem spolu s matkou a jej manželom odísť do A. a zostať tam natrvalo s tým, žeby otca navštevoval počas letných prázdnin, čím by kontakt s ním nestratil. Súd však vydaním rozsudkom udelil matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého o čo matka podaným návrhom vôbec nežiadala, nakoľko na podanie takejto žiadosti matka súhlas súdu vôbec nepotrebuje. Matka potrebuje povolenie na vysťahovanie mal. Q., teda nie na povolenie podania samotnej žiadosti, súhlas otca, ktorý jej otec odmietol udeliť alebo jeho nahradenie súdnym rozhodnutím v tom zmysle, že samotný súd povolí vyťahovanie mal. Q. do A.. Nie je postačujúce pritom udelenie súhlasu na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého ani nie do A., ale do cudziny, pričom takýto výrok jeho formuláciou sa stal veľmi neurčitým a pre matku a mal. Q. nepoužiteľným na vybavenie formalít vyžadovaných kanadskou stranou pri povolení trvalého vysťahovania sa do A., nakoľko z rozsudku predloženého príslušným úradom musí byť zrejmé, že mal. Q. bolo povolené vysťahovať sa konkrétne do A. a nie všeobecne do cudziny. Napokon súd vydaním rozsudkom udelil matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého po ukončení povinnej školskej dochádzky maloletého, čím mal pravdepodobne v úmysle vyhovieť návrhu kolízneho opatrovníka, ktorému sa podarilo na základe pohovorov s oboma rodičmi zistiť, že určitým kompromisom by z oboch strán bolo, žeby mal. Q. dokončil na Slovensku základnú školu, tzn. jej deviaty ročník a až potom by odišiel s matkou do A.. Povinná školská dochádza na Slovensku je však desaťročná, tzn. súd v tomto rozhodol nad návrhy účastníkov a navyše sa tým rozsudok stal neurčitým a nevykonateľným, keďže v ňom absentuje presný dátum, odkedy povolil vysťahovanie sa maloletého. Po ukončení základnej školy deväťročnej, skutočne nebude v záujme maloletého, aby musel robiť, tzv. monitoring a prijímacie skúšky na strednú školu na Slovensku, na ktorú by musel nastúpiť v septembri 2015 a to len kvôli niekoľkým mesiacom pred vysťahovaním do A., čo je úplne zbytočné, pretože v tom čase už by mohol byť začlenený do systému vzdelávania v A.. Z vyjadrenia základnej školy, ktorú mal. Q. navštevuje je zrejmé, že maloletý čím skôr sa adaptuje na prostredie a systém vzdelávania v A., tým to bude pre neho lepšie a vhodnejšie. Napriek týmto skutočnostiam súd rozhodol, že vysťahovanie maloletého povolil až po ukončení povinnej školskej dochádzky, tzn. 10-ročnej, bez uvedenia konkrétneho dátumu, kedy bude vysťahovanie možné. Súd teda vychádza z nesprávnych skutkových zistení ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vykonaného dokazovania vo veci samej mal súd dospieť k záveru, že nakoľko bol návrh podaný dôvodne mal nahradiť prejav vôle otca maloletého tým, že povolí vysťahovanie mal. Q. do A. a to s účinnosťou po ukončení deviate ročníka základnej školy na Slovensku, prípadne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku ako matka pôvodne žiadala, ale v každom prípade s uvedením konkrétneho dátumu účinnosti tohto rozsudku. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že súd povolí trvalé vysťahovanie mal. Q. A., nar. XX.XX.XXXX do A. po ukončení jeho dochádzky na základnej škole na Slovensku s účinnosťou od 30.06.2015. Kolízny opatrovník a otec odvolanie nepodali. Otec k doručenému odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie s tým, že jedinou do úvahy prichádzajúcou možnosťou je zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetom konania je návrh matky na povolenie trvalého vysťahovania maloletého do A. s ktorým návrhom on zásadne nesúhlasí a je proti tomu, aby Q. natrvalo žil v A.. Dôvody nesúhlasu prezentoval v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ako aj vo svojich prednesoch na jednotlivých pojednávaniach. Súd prvého stupňa hrubo pochybil, keď rozsudkom nerozhodol o povolení vysťahovania sa maloletého do A., tak ako žiadala matka, ale z jeho pohľadu svojvoľne rozhodol, že udeľuje matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého do cudziny. Ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci ide o návrhové konanie a súd je viazaný podaným návrhom matky, ktorému môže vyhovieť, resp. môže tento zamietnuť, nemôže však rozhodnúť inak spôsobom než ako matka rozhodnúť žiadala. Výrok napadnutého rozsudku je zmätočný a nevykonateľný i z dôvodu, že súd nešpecifikoval na aký štátny orgán má matka podať žiadosť o povolenie na vysťahovanie, pritom je zrejmé, že vysťahovanie nepodlieha žiadnemu povoľovaciemu konaniu a v predmetnom spore bolo potrebné rozsudkom vyriešiť rozpor medzi rodičmi v podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď povolil matke podať žiadosť na vysťahovanie maloletého „do cudziny“, hoci matka žiadala o povolenie na vysťahovanie do konkrétneho štátu, do A.. Pokiaľ ide o určenie časového okamihu, kedy matka môže žiadosť o povolenie na vysťahovanie podať súd rozhodol v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a súhlas dal až po ukončení povinnej školskej dochádzky maloletého. Vzhľadom na zmätočnosť výroku nepodal proti nemu odvolanie, pretože predmetným rozsudkom nedochádza k nahradeniu jeho súhlasu na vysťahovanie sa maloletého do A.. Pokiaľ proti rozsudku podala odvolanie matka má zato, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasí so zmenou napadnutého rozsudku ako to navrhuje matka a to jednak z dôvodu, že matka v odvolaní zmenila petit návrhu na začatie konania, ku ktorému zmenenému návrhu je potrebné vykonať dokazovanie ako aj z dôvodu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre porušenie § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa súd prvého stupňa ani len jednou vetou nevysporiadal s návrhom kolízneho opatrovníka a jeho návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie. Z výpovede maloletého totiž je evidentné, že jeho prejav nebol spontánny, ale bol inštruovaný a ovplyvnený zrejme jeho matkou. Pokiaľ by došlo k zmene napadnutého rozhodnutia prišiel by o možnosť odvolaním sa brániť proti udeleniu súhlasu na trvalé vysťahovanie. Aj kolízny opatrovník sa vyjadril k doručenému odvolaniu matky s tým, že odporučil odvolaciemu súdu odvolaniu matky v celom rozsahu vyhovieť s tým, že súhlasí, aby odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po obsahovej stránke vystihujú odvolacie argument matky maloletého odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka teda uplatnila zákonom prípustné odvolacie dôvody. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Matka maloletého dňa 28.05.2013 podala návrh na povolenie vysťahovania maloletého s ňou do A.. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že po uzavretí manželstva s kanadským štátnym občanom sa rozhodla aj s maloletým natrvalo vysťahovať do A.. Žiadala otca, aby jej dal súhlas na vycestovanie maloletého s ňou do A., avšak otec jej odmietol tento súhlas dať, a preto podala tento návrh. Otec maloletého potvrdil, že matke nedal súhlas z toho dôvodu, že po odsťahovaní sa maloletého i s matkou do A. by stratil s maloletým akýkoľvek kontakt a nemal by možnosť podieľať sa spolu s ňou na výchove a opatere o maloletého. Matka mu síce sľúbila, že s maloletým nestratí kontakt, ale on matke neverí a má za to, že to hovorí iba tak, aby od neho tento súhlas dostala. Akonáhle ho dostane viac sa s maloletým kontaktovať nebude a budú mať navzájom prerušené vzťahy a kontakty. Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že povolil matke vycestovať s maloletým do A. a v tomto smere udelil matke maloletého súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie dieťaťa do cudziny. Zohľadnil, že maloletý sa vyjadril, že chce žiť tam, kde žije jeho matka. Nechce s otcom žiť na Slovensku, dokonca prehlásil, že radšej bude žiť v detskom domove, ako s otcom v spoločnej domácnosti. Z obsahu citovaného ust. § 35 Zákona o rodine je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o inej podstatnej náležitosti než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine (§ 40 ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i keď je ktorýkoľvek z rodičov( ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, žeby vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov súd je v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadnuť naň. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade vysťahovanie sa maloletého s matkou do A. predstavuje rozhodnutie o podstatnej veci, ku ktorej je potrebný súhlas oboch rodičov. Keďže v danom prípade súhlas otca matka z takémuto vysťahovaniu nezískala, dôvodným je jej návrh na to, aby o veci rozhodol súd, ktorý v prípade vyhovenia návrhu vydá rozhodnutie, ktorým bude nahradený súhlasný prejav otca s rozhodnutím matky a maloletého. Navyše treba doplniť, že v danom prípade obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a to aj napriek tomu, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky ,pretože otec nie je pozbavený rodičovských práv ani čiastočne. Súd prvého stupňa sa mal teda riadiť návrhom matky. Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci vykonal dokazovanie, splnil povinnosť výsluchu maloletého, nevysporiadal sa však s návrhom kolízneho opatrovníka, ku ktorému sa pripojil aj otec maloletého, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, či maloletý je dostatočne zrelý a vyspelý na to, aby urobil súhlasné vyhlásenie s jeho trvalým vycestovaním do A.. Dôvodná je argumentácia matky v jej odvolaní, že súd prvého stupňa sa odklonil od predmetu konania, neujasnil si podstatu rozhodnutia, o ktoré matka žiadala a zmätočným spôsobom rozhodol, keď udelil súhlas matke, aby podala návrh na vycestovanie maloletého do cudziny po ukončení povinnej školskej dochádzky maloletého. Takéto rozhodnutie skutočne nie je použiteľné účelom, pre ktoré sa matka obrátila na súd. Rozsudok súdu prvého stupňa je neurčitý, nejasný a pre administratívne účely nepoužiteľný. Nie je potrebné, aby súd udeľoval matke súhlas na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletého, nakoľko v danom prípade súd má rozhodnúť o tom, či povolí alebo nepovolí trvalé vysťahovanie maloletého s matkou, pričom v samotnom rozhodnutí musí byť uvedený aj štát, do ktorého sa trvalé vysťahovanie povoľuje a takisto musí obsahovať rozsudok aj údaj, kedy takéto vysťahovanie súd povoľuje. Z obsahu návrhu matky a navrhovaného petitu žiadaného rozhodnutia je zrejmé, že matka žiadala, aby súd povolil vysťahovanie mal. Q. s ňou a s jej manželom do A. a zároveň, aby zmenil spôsob a frekvenciu stretávanie sa maloletého s otcom jedenkrát ročne na dobu dvoch mesiacov júl a august, počas školských prázdnin maloletého a to každoročne. Súd prvého stupňa nielenže nesprávne zasiahol do navrhovaného petitu, čo nemožno považovať už za formulačnú úpravu, ale ani nevyčerpal celý predmet navrhovaného petitu a nerozhodol o celom návrhu, keď navrhovanej zmene stretávania (styku) maloletého s otcom nevenoval žiadnu pozornosť a o tejto časti návrhu vôbec nerozhodol. Zodpovedá skutočnosti, že požiadavka ust. § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p., aby zo žaloby (tu návrhu) vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca (navrhovateľ) označil v žalobe (návrhu) presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009) Ak súd preberie iniciatívu pri formulácii výroku rozhodnutia, dôvodne treba očakávať vychádzajúc zo zásady, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (práva pozná súd), že výrok rozsudku, ktorý vydá bude súladný s platnou legislatívou a predovšetkým bude vystihovať rozhodnutie o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom domáhal, čomu v danom prípade tak nie je. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Čo sa týka námietky otca ohľadne vykonania navrhnutého dôkazu, aj táto je dôvodná. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Súd najmä nevykoná dôkazy na preukázané skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. k skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Nevykonanie navrhnutých dôkazov je však súd povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), ktorú povinnosť si súd prvého stupňa tiež nesplnil. Z vyššie uvedených dôvodov, keď súd prvého stupňa nerozhodol o tom čoho sa matka maloletého domáhala a svoje rozhodnutie dostatočne ani neodôvodnil, boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h ) O.s.p., tzn. že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že nedostatočným odôvodnením rozsudku došlo k odňatiu možnosti účastníkov pred súdom konať. Podľa uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, ak vyvstane potreba prípadne i doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť podľa návrhu matky, tzn. o jej návrhu o súhlas s trvalým vycestovaním maloletého s ňou do A. k určitému konkrétnemu času (dátumu) alebo udalosti, ako aj o návrhu, ktorým sa matka domáha zmeny úpravy styku otca s maloletým, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a vysporiadať sa v ňom so všetkými relevantnými skutočnosťami, ako i námietkami účastníkov. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.