Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113227945 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113227945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci starostlivosti o maloletú N. Y., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. V. XX, zastúpená Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Budatínska 16 a R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. februára 2014 č. k. 13P/74/2013-57, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním návrh otca na zníženie výživného na maloletú N. Y., nar. X.X.XXXX zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1 zákona o rodine a tým, že od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného neprišlo k zmene pomerov na strane výživou povinného otca. Vychádzal z toho, že rozsudkom Okresného súdu Trnava z 24.9.2012 č. k. 20 P/ 277/2011 bola maloletá N. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa sám zaviazal platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. V tom čase bol otec maloletej nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal ani podporu v nezamestnanosti. Tvrdenie otca, že návrh podal z dôvodu, že mu nešla podnikateľská činnosť v oblasti maliarskych a natieračských prác, a preto ju musel pozastaviť, nepovažoval dôvodným, nakoľko z výpisu zo živnostenského listu vyplýva, že otec okrem týchto prác môže vykonávať živnosť aj v ďalších oblastiach, ktoré tam má uvedené, teda nemusí sa zameriavať iba na jednu činnosť. Je zdravý a môže sa zamestnať. Rovnako jeho vyjadrenie, že dobrovoľne sa zaviazal platiť na maloletú 150 eur, pretože sa zaviazali mu pomáhať jeho matka a brat a v súčasnosti už mu pomáhať nechcú, vyhodnotil nedôvodným, nakoľko nie je potrebné, aby tak konali, pretože otec má možnosť podnikať aj v iných oblastiach, ktoré má uvedené v živnostenskom liste. Z výpovede otca vyplynulo tiež, že si zabezpečuje svoj príjem aj tým, že sporadicky chodí na brigády a v neposlednom rade tým, že pomáha svojej priateľke predávať mäsové výrobky a sprostredkúva svojim kamarátom predaj áut, zbraní a motoriek. Z uvedeného vyvodil, že otec má aj z tejto činnosti finančné prostriedky. Zohľadnil, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a nad rámec výživného maloletej žiadnym spôsobom neprispieva. S maloletou sa stretáva podľa súdnej úpravy a darčeky a oblečenie maloletej síce sporadicky kupuje, ale všetky tieto veci zostávajú v jeho domácnosti. Matka je zamestnaná iba na 4 hodiny z dôvodu častých chorôb maloletej, čo sa odzrkadľuje aj na jej príjme, keď zarobí iba 170 eur mesačne. Maloletá má aj zdravotné problémy a z toho vyplývajú zvýšené finančné náklady na nákup liekov, na ktoré otec žiadnym spôsobom neprispieva. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby výživné na maloletú bolo od 17.8.2013 znížené na 30 eur mesačne. Odvolanie odôvodnil tým, že na jeho strane prišlo k zmene pomerov, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného nebol nezamestnaný ale mal nízky príjem zo živnostenského podnikania, najmä ako maliar natierač. Argumentoval tým, že od septembra 2012 sa jeho podnikateľská situácia zhoršovala a od 17.8.2013 je evidovaným nezamestnaným uchádzačom o zamestnanie, keď k 16.8.2013 ukončil svoju podnikateľskú činnosť tým, že ju pozastavil. Uviedol, že predaj mäsových výrobkov, predaj aut, zbraní a motoriek je finančne nenáročným hobby. Namietal, že matka maloletej je zamestnaná na plný pracovný úväzok 40 hodín týždenne so mzdou 170 eur mesačne, pričom výška minimálnej mzdy bola v roku 2013 vo výške 337,70 eur. Z uvedeného preto vyplýva, že prišlo k zmene pomerov na strane matky maloletej priaznivejším smerom, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola nezamestnaná bez príjmu. Súd prvého stupňa nezohľadnil, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti s partnerom s údajným čistým mesačným príjmom 900 eur, mala dva osobné automobily zn. Opel a Honda a dvakrát do roka chodí aj s maloletou na luxusné dovolenky. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že z daňového priznania otca maloletej za rok 2012 vyplýva, že otec nemal žiaden príjem. Ak 24.9.2012 otec súhlasil s výživným 150 eur, musel mať nepochybne iný zdroj príjmu, než z podnikania. Uviedla, že býva so svojim priateľom, ktorý jej finančne pomáha, avšak zo zákona nie je výživou povinný k maloletej. Mala osobný automobil, ktorý dostala darom od rodičov, po ktorého predaji si kúpila opäť starší automobil. Poukázala na to, že otec je zdravý a má možnosť sa zamestnať a nielen sa venovať svojmu finančne nenáročnému hobby. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny. Predmetom konania je zníženie výživného maloletej. Otec maloletej vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 17.10. 2013, si uplatnil zníženie výživného od 1.8. 2013 na 30 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti je nezamestnaný a nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti. Je vyučený maliar, natierač, ale pre veľkú konkurenciu sa mu zákazky ťažko hľadajú, a preto musel svoju živnosť pozastaviť. Pri úhrade nákladov spojených s jeho vlastnou osobou, ako aj pri úhrade výživného na maloletú mu doteraz pomáhali jeho rodičia, ktorí už nie sú ochotní mu v tomto smere pomáhať. Chodí na rôzne brigády, ale tieto príjmy sú zanedbateľné. Maloletej kupuje veci aj nad rámec výživného, ale tieto veci zostávajú v jeho domácnosti. Býva so svojou matkou a bratom v spoločnej domácnosti. Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol nezamestnaný a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Pri úhrade výživného sa mu zaviazali pomáhať jeho matka a brat, preto bol ochotný prispievať na maloletú výživným vo výške 150 eur. Matka a brat už nie sú schopní mu v tomto smere pomáhať, a preto podal návrh na zníženie výživného. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila nakoľko v roku 2012, kedy naposledy bolo upravované výživné na maloletú, táto bola vekovo mladšia a otec vtedy sa zaviazal platiť 150 eur mesačne, hoci aj vtedy bol nezamestnaný, nikde nepracoval a jeho živnosť, ktorú vykonával pre nedostatok zákazok bola tiež už v tom čase pozastavená. Od poslednej úpravy výživného uplynul viac ako rok a maloletá od tejto doby je vekove staršia. Uviedla, že otec môže vykonávať aj ďalšie činnosti na základe živnostenského listu. Poukázala na to, že jeho priateľka predáva mäsové výrobky a otec jej pomáha pri predaji cez internet, preto otec má z toho určité finančné prostriedky. Cez internet otec predáva aj zbrane, autá a motorky, teda má možnosť finančného zárobku a určite z predaja týchto vecí získava nemalé finančné prostriedky. Otec uviedol, že síce pomáha svojej priateľke pri predaji mäsových výrobkov, ale nemá žiaden finančný zisk a cez internet predáva aj zbrane, autá a motorky, ale sú to veci jeho priateľov a z toho takisto nemá žiaden finančný zisk. Pokiaľ ide o kúpu nového motorového vozidla v roku 2013 uviedol, že toto osobné motorové vozidlo si kúpila jeho matka za vlastné finančné prostriedky. Je síce pravda, že on sa na tomto aute vozí, ale iba so súhlasom matky. Matka uviedla, že maloletá od 1.9.2014 začne navštevovať 1. triedu základnej školy a jej náklady sa podstatne zvýšia. Zvýšené náklady na maloletú sú aj z dôvodu zdravotných problémov, pretože navštevuje s ňou alergológa a musí jej pravidelne kupovať lieky a otec sa na týchto nákladoch vôbec nepodieľa. Všetky náklady hradí iba ona sama zo svojho príjmu, ktorý má. Uviedla, že pracuje ako administratívna pracovníčka vo firme T., s. r. o., F. od 21.11.2013 a jej priemerný mesačný zárobok je 170 eur mesačne, pretože tu pracuje iba na 4 hodiny denne z dôvodu, že maloletá je často chorá a musí sa o ňu starať. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa. V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava z 24.9.2012 č. k. 20 P/277/2011-135, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.10.2012, v zmysle ktorého bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená vyživovacia povinnosť 150 eur mesačne od 1.10.2012 a upravený styk otca s maloletou. Otec v čase predchádzajúcej úpravy nemal žiadny príjem z podnikania, ktorá skutočnosť vyplýva z jeho daňového priznania za rok 2012. Matka bola nezamestnaná a bez príjmu. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti- od 1.10.2012 do počiatku navrhovanej zmeny výživného znížením, do 17.8.2013, uplynul necelý rok (10 mesiacov), vzhľadom k počiatku zvýšenia výživného od 1.10.2012, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zníženie výživného by mohla odôvodniť len zmena na strane otca nielen závažného charakteru, ale majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad v danej veci nejde. Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 1.10.2012) sa zvýšil príjem o 170 eur zo žiadneho príjmu, nakoľko sa od 21.11.2013 zamestnala. Otec maloletej je od 17.8.2013 evidovaným nezamestnaným bez príjmu. Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil zvýšením z 0 eur na 170 eur, o 170 eur a otcovi z 0 eur na 0 eur, t. j. jeho príjem sa nezmenil. Z uvedeného vyplýva, že otcov príjem zostal nezmeneným. Odôvodnené potreby maloletej sa nezmenili oproti predchádzajúcej úprave výživného, vzhľadom na krátkosť času. Z uvedeného vyplýva, že nie je splneným základný predpoklad zmeny výživného maloletej, ktorým je zmena pomerov výživou povinného otca. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca je výživné určené v predchádzajúcej úprave výživného platiť, pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nedošlo na strane otca k závažnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného maloletej. Pokiaľ ide o otcom tvrdený zanedbateľný príjem z internetového predaja, je jeho tvrdenie z hľadiska posudzovaného zníženia výživného nerozhodným, rovnako ako aj ním tvrdená skutočnosť, že jeho matka a brat odmietajú na výživu maloletej prispievať, nakoľko ani matka ani brat otca maloletej nemajú zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného maloletej v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko konanie v danej veci mohlo začať aj bez návrhu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.