Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3Tos/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010232 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114010232.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Tatiany Biednikovej, v trestnej veci proti odsúdenému P. P., v konaní o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.04.2014, sp.zn. 3Nt/20/2014, na neverejnom zasadnutí dňa 20.05.2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 193odsek 1 písm.c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 402 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodov ustanovenia § 399 odsek 2 Trestného poriadku odmietol návrh odsúdeného o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 1T/14/2006. Dôvodil najmä tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku neboli splnené. Skutočnosti, ktoré odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, sú totožné so skutočnosťami v zmysle návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.06.2013, sp.zn. 6Nt/78/2013, podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietnutý, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia s tým, aby následne bola obnova konania povolená. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že jeho návrh nie je len opakovaním návrhu, o ktorom bolo skôr právoplatne rozhodnuté. Novou skutočnosťou je prijatie stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2013, pod sp.zn. Tpj. 44/2013, na základe podnetu Generálnej prokuratúry SR, ktoré bolo vydané na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku o obnove konania v súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012. V tejto súvislosti ďalej rozobral stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj. 44/2013, pričom poukázal na to, že uvedená nová skutočnosť v jeho návrhu obsiahnutá nebola, vychádzal však pri jeho formulovaní z právnej zásady, že „súd pozná právo“. Taktiež vychádzal z predpokladu, že mu bude ustanovený advokát, ktorý jeho návrh doplní. V ďalšej časti poukázal na Dohovor o ľudských právach v tom smere, že v konaní, ktoré je predmetom tejto sťažnosti mu bolo opatrenie o ustanovení obhajcu doručené až súčasne s rozhodnutím I. stupňového súdu o odmietnutí jeho návrhu. Tiež sa ďalej zaoberal Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011. Na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania uvádza skutočnosti, ktoré sú totožné so skutočnosťami obsiahnutými v návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.06.2013, sp.zn. 6Nt/78/2013 zamietnutý. Podľa § 402 odsek 2 Trestného poriadku odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 odsek 1 môže súd aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 odsek 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním. Podľa názoru krajského súdu ani stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 26.11.2013, sp.zn. Tpj. 14/2013 na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku o obnove konania v súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 106/2011, zo dňa 28.11.2012, týkajúcim sa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona nič na tejto skutočnosti nemení. Citované stanovisko Najvyššieho súdu SR len zjednocuje prax pri aplikácii § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Možno ho aplikovať len v konaniach, kde ešte nebolo rozhodnuté o návrhu odsúdeného na obnovu konania v súvislosti s citovaným Nálezom Ústavného súdu SR. Trestný poriadok všeobecne nepripúšťa rozhodovať 2-krát o tom istom, čo je vyjadrené nielen v ustanovení § 402 odsek 2 Trestného poriadku ohľadne obnovy konania ale aj v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku ako napríklad v ustanovení § 9 odsek 1 písm.e/ Trestného poriadku, v ktorých je premietnutá jednak zásada trestného konania vyjadrená v § 2 odsek 8 Trestného poriadku a tiež ustanovenie § 50 odsek 1 Ústavy SR. Krajský súd sa preto s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu I. stupňa stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.