Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6Tos/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011287 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011287.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného W. W., nar. X.X.XXXX, o povolenie obnovy konania, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 01.12.2015, sp. zn. 5Nt/33/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.04.2016 v Trnave, takto r o z h o d o l : Podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a okresnému súdu sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 399 ods. 2 Trestného poriadku žiadosť odsúdeného W. W. o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/14/2006 zamietol, lebo neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku neboli splnené. Voje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosti, ktoré odsúdený uvádza vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania sú totožné so skutočnosťami, ktoré uvádzal už vo svojom návrhu, ktorý bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.6.2013, sp. zn. 6Nt/78/2013 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnutý, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.Z rovnakých dôvodov odsúdený svoj návrh zopakoval dňa 30.01.2014 a uvedený návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Nt/20/2014 zo dňa 7.4.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/78/2014 zo dňa 20.5.2014. Nakoľko odsúdený dňa 15.7.2015 podal ďalší návrh na obnovu konania, kde znovu zopakoval tie isté dôvody, ktoré uvádzal v predchádzajúcich žiadostiach o obnovu konania, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté, okresný súd napadnutým uznesením aj tento návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený. Prokurátor krajskej prokuratúry sa vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený v písomne odôvodnenej sťažnosti podanej samostatne ako aj prostredníctvom obhajcu ( na č. l. 16-23) uviedol: Neverejné zasadnutie bolo vykonané za účasti prokurátora a obhajcu bez účasti odsúdeného, napriek tomu, že bol eskortovaný na Okresnom súde Trnava, čiže rozhodnutie bolo vyhlásené v rámci nezákonného vykonania úkonu, ktorá nezákonnosť bola spôsobená porušením § 302 ods. 2 Trestného poriadku, a preto by má byť napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie trpiace vadou nezákonnosti zrušené. Ďalej poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tp 44/2013 zo dňa 26.11.2013 a v závere žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť odsúdeným je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že : · odsúdený W. W. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/14/2006 zo dňa 19.10.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.6.2008, sp. zn. 4To/101/2007 za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184b ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, ods. 3 písmeno b/, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov a podľa § 39a ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. · o predchádzajúcich žiadostiach odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.6.2013, sp. zn. 6Nt/78/2013 a uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 3Nt/20/2014 zo dňa 7.4.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/78/2014 zo dňa 20.5.2014, ktorými boli návrhy odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuté. · zo zápisnice ( č.l.9 - 10 spisu) sťažnostný súd zistil, že bolo vykonané neverejné zasadnutie, na ktorom boli prítomní prokurátor krajskej prokuratúry aj obhajca odsúdeného Podľa § 302 ods. 1 Trestného poriadku neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa. Podľa § 302 odsek 2 Trestného poriadku prvá veta iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca; pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto osobám umožniť. Sťažnostný súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu nebolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Súd I. stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, keď na neverejnom zasadnutí pripustil účasť prokurátora a obhajcu, napriek tomu, že citované ustanovenie § 302 odsek 1 Trestného poriadku hovorí o stálej prítomnosti členov senátu a zapisovateľa a iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené v zmysle § 302 odsek 2 Trestného poriadku. Pokiaľ chcel súd I. stupňa rozhodovať za prítomnosti strán, mal vo veci konať na verejnom zasadnutí a to aj za prítomnosti odsúdeného. Taktiež výrok o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného W. W. nezodpovedá stavu veci a zákonu. Z výroku napadnutého rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/14/2006 vyplýva, že odsúdenému bol ukladaný úhrnný trest za použitia § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. To znamená, že mu bol ukladaný trest odňatia slobody za použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom a na ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov. Existencia nových skutočností, či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie, nemôže ustáliť iným procesným postupom len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov významom novovytvorených skutočností, alebo novovytvorených dôkazov, a to v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom taký postup nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 19 Trestného poriadku. Preto v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania musí súd hodnotiť nové dôkazy a skutočnosti z hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť len na strohé konštatovanie existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností, alebo dôkazov pristúpi až po tom, ako na ich podklade povolí obnovu konania. Podľa § 35 ods. 2 Trestného poriadku č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012 v pléne o návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písmeno a/ Ústavy SR o súlade § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov z čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 17 ods. 1, čl. 50 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, rozhodol tak, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad 1/2- icu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, t.j. § 41 ods. 2 Trestného zákona časť prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú. Rovnaké právne účinky, aké v zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, v konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len dotknuté ustanovenia) vyvoláva vyhlásenie Nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21. decembra 2012 vo vzťahu k § 41 ods. 2 Trestného zákon, je potrebné pri použití extenzívnej interpretácii dotknutého ustanovenia vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005 (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyšší súd Slovenskej republiky z 9.12.2014, sp. zn. Tpj 36/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 2/2015). Ak podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Povolenie obnovy konania, na ktorú má dopad nález Ústavného súdu SR je v každej takejto veci obligatórne, a to bez skúmania a posúdenia, či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa. Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (zhodné stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyšší súd Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013 z 26.11.2013 - bod 1 a 2). Nakoľko okresný súd nepostupoval v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 a stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.12.2014, sp. zn. Tpj 36/2014, ako aj vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu prišlo k porušeniu ustanovenia § 302 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave. Úlohou okresného súdu bude, aby na verejnom zasadnutí rozhodol o návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania v intenciách citovaného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.12.2014, sp. zn. Tpj 36/2014. Na základe vyššie uvedeného krajský súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Trnave podľa § 194 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Na záver je potrebné uviesť, že o predchádzajúcich žiadostiach odsúdeného o povolenie obnovy konania rozhodovali súdy oboch stupňov v čase, keď v aplikačnej praxi súdov nebol ujednotený výklad Nálezu ústavného súdu PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 vo vzťahu k trestom, ktoré boli uložené podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, ktorý stav bol preklenutý práve vyššie uvedeným stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.