Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011287 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115011287.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného W. W., nar. X.X.XXXX vo C. T. v Srbskej republike, o povolenie obnovy konania, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. septembra 2016 sp. zn. 5Nt/33/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2016, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie z r u š u j e v bode I. II. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov p o v o ľ u j e o b n o v u k o n a n i a , v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 1T/14/2006. III. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku r u š í výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2007 sp.zn. 1T/14/2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.6.2008 sp.zn. 4To/101/2007, ako aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. I V. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného W. W., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Podľa § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov súd povoľuje obnovu konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 1T/14/2006 a ktoré bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2007 sp.zn. 1T/14/2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.6.2008 sp.zn. 4To/101/2007 a zároveň zrušuje všetky výroky o treste, ktoré mu boli týmto rozsudkom uložené. Zároveň súd zrušuje všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 403 Trestného poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku súd obvineného: W. W., nar. XX.XX.XXXX vo C. T., Srbsko, trvale bytom D.. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou.“ Okresný súd v odôvodení napadnutého uznesenia poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL. US 106/2011 vo vzťahu k § 41 ods. 2 Tr. zákona publikovaného v zbierke zákonov pod číslom 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012, z ktorého vyplýva, že ústavný súd rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 28.11.2012 o protiústavnosti časti tzv. asperačnej zásady, zakotvenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona, pričom vo výrokovej časti nálezu sa uvádza, že § 41 ods. 2 Zákona č. 300/2005 z.z. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad 1 takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy SR.“ Rovnaké právne účinky aké v zmysle § 41b ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR v konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL.US 106/2011 vo vzťahu § 41 ods. 2 Tr. zákona je potrebné pri použití extenzívnej interpretácie dotknutého ustanovenia vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2 časť vety za ; Trestného zákona v znení účinnom od 1.9.2003 do 31.12.2005 s poukazom aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 9.12.2014 sp.zn. Tpj 36/2014 uvedenej v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2015. S poukazom na uvedené okresný súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. poriadku, ale obnovu konania povolí z dôvodov uvedených v § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby, okresný súd dospel k záveru, že s poukazom na závažnosť trestnej činnosti a výmeru trestu, aká mu bola v pôvodnom konaní uložená, ale aj s poukazom na zistené konkrétne skutočnosti, keď vo veci Okresného súdu Trnava č. 1T/14/2006 bol už obvinený W. W. prepustený z väzby na slobodu, ale po uvedenom prepustení sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky a nedostavoval sa na hlavné pojednávanie. Proti prvému výroku uznesenia doručil v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor krajskej prokuratúry (č.l. 54 spisu). Proti druhému výroku uznesenia zahlásil priamo na verejnom zasadnutí (na č. l. 46 spisu) sťažnosť odsúdený. Prokurátor krajskej prokuratúry v sťažnosti poukázal na ust. § 176 ods. 1 písm. c) a § 394 ods. 1 Trestného poriadku a § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.. Uviedol, že preskúmaním uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 5Nt 33/2015 zo dňa 6.9.2016 zistil, že súd rozhodol o povolení obnovy podľa § 41b ods. 1 zákona číslo 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenie samé o sebe obsahuje len formálne podmienky na povolenie obnovy a nie je možné v trestnom konaní podľa neho obnovu povoliť. Vyjadril sa, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o obnovu trestného konania, mal súd rozhodovať výlučne podľa Trestného poriadku a teda mal obnovu povoliť podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na vyššie citovaný § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z... Argumentoval, že uvedený názor zodpovedá aj rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 3 Tost 39/2013), ale aj názoru vyslovenému Krajským súdom v Trnave priamo v tejto veci v uznesení sp.zn. 6Tos 39/2016 zo dňa 21.4.2016 (predposledný odsek na str. 4 uznesenia), podľa ktorého obnovu konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z.. Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil sťažnosť na č. l. 51-52 spisu. Uviedol, že materiálne podmienky väzby nie sú splnené, keďže väzba podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je opretá o skutočnosť, ktorá nebola ním zavinená a preto by nemala byť na jeho ťarchu a väzba podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je odôvodnená žiadnou skutočnosťou ale súd sa jej argumentáciou nijako nezaoberal. Vyjadril sa, že k záveru o existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku viedlo súd že sa v období po prepustení z väzby nedostavil na hlavné pojednávanie. Argumentoval, že súd však nevzal na vedomie podstatné okolnosti pre ktoré sa tak stalo a to, že po jeho prepustení z väzby bolo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky rozhodnuté o jeho vyhostení zo Slovenska a o zákaze vstupu na Slovensko počas dvoch rokov. Dôvodil, že orgán, ktorý rozhodnutie o vyhostení vydal upozornil, že na Slovensku prebieha trestné stíhanie proti jeho osobe a že Slovensko opustiť nemôže, pričom dané nič nezmenilo, rozhodnutie sa stalo právoplatným a zo Slovenska bol povinný odcestovať. Uviedol, že na hlavné pojednávanie sa tak nedostavil nie v dôsledku jeho vlastnej vôle ale v dôsledku právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré mal povinnosť rešpektovať. Vyjadril sa, že nesplnenie povinnosti dostaviť sa na predvolanie súdu na hlavné pojednávanie nebolo zavinené ním ale inou mocou, ktorej bol podriadený, v dôsledku čoho nejde o subjektívne zapríčinený skutočnosť a teda za dôsledky ňou vyvolané nie je zodpovedný. Argumentoval, že súd väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom nie je zrejmé, z čoho pramení obava že by mohol konať spôsobom, ktorému sa má väzbou predísť. Dôvodil, že rozhodnutie súdu je v tejto časti neodôvodnené a nepreskúmateľné. Uviedol, že porušené je takýmto spôsobom jeho právo byť oboznámený s dôvodmi vzatia do väzby a pozbavenia slobody (čl. 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd). Vyjadril sa, že súd nepostupoval správne keď nezvážil a nezohľadnil alternatívne opatrenie a to nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a neoznámil, z akého dôvodu nemožno dosiahnuť účel väzby rovnako dobre jeho ponechaním na slobode za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka. Na záver navrhol Krajskému súdu v Trnave, aby napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, že sa neberie do väzby. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti odsúdeného a sťažnosti prokurátora krajskej prokuratúry podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná a sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry je dôvodná. Sťažnostný súd zo spisu okresného súdu zistil: · odsúdený W. W. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/14/2006 zo dňa 19.10.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.6.2008, sp. zn. 4To/101/2007 za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184b ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, ods. 3 písmeno b/, ods. 4 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov a podľa § 39a ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. · odsúdený W. W. doručil dňa 15.7.2015 na okresný súd podanie podľa ust. § 62 ods. 1 Tr. por. - návrh na obnovu konania v zmysle ust. § 394 ods. 1 Tr. poriadku. · uznesením okresného súdu zo dňa 1.12.2015, č.k. 5Nt/33/2015-12, bola podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 399 ods. 2 Trestného poriadku žiadosť ods. W. W., nar. X.X.XXXX., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 1T/14/2006 zamietnutá, lebo neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku · odsúdený W. W. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Adriána Caka doručil dňa 4.12.2015 na okresný súd sťažnosť proti uzneseniu. · uznesením krajského súdu zo dňa 21.4.2016, č.k. 6Tos/39/2016-29, bolo podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušené a okresnému súdu bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku, ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z.z.“), ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Rovnaké právne účinky, aké v zmysle § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len dotknuté ustanovenie) vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21. decembra 2012 vo vzťahu k § 41 ods. 2 Trestného zákon, je potrebné pri použití extenzívnej interpretácie dotknutého ustanovenia vyvodiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2, časť vety za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005. (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. decembra 2014, sp. zn. Tpj 36/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 2/2015) Podľa § 176 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku : uznesenie musí obsahovať výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu. Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania túto preskúmal, určil vo veci termín verejného zasadnutia na deň 06. 09. 2016 vykonal komplexné a ucelené dokazovanie smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. V rámci postupu svojho konania vykonal výsluch odsúdeného, v rozsahu č.l.43 -44, spisu oboznámil listinné dôkazy tvoriace predmetný i pôvodný trestný spis a v končenom dôsledku tieto dôkazy aj vecne správne materiálne vyhodnotil. Okresný súd však pri vyhlásení uznesenia nepostupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 176 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku a v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia sťažnostného súdu, ktorý v uznesení zo dňa 21.04.2016 sp.zn.6Tos /39/2016 uviedol, že ak podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nakoľko ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len dotknuté ustanovenie) obsahuje len formálne podmienky na povolenie obnovy konania podľa Trestného poriadku, sťažnostný súd zrušil podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku uznesenie okresného súdu a napravil pochybenie okresného súdu tak, že podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov § 41b ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, povolil obnovu konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 1T/14/2006 a zároveň podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2007 sp.zn. 1T/14/2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.6.2008 sp.zn. 4To/101/2007, ako aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Podľa § 403 Trestného poriadku, ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, súd zároveň s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne o väzbe (vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby). Uznesenie o väzbe je vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania a ak nie je ďalej ustanovené inak, lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania. Ak súd prvého stupňa rozhodol o nevzatí obvineného do väzby, lehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej slobody pri výkone rozhodnutia nadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 400 ods. 1 a o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a), jeho rozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Prvostupňový súd postupoval správne, keď ustálil, že u odsúdeného boli splnené tak formálne, ako aj materiálne podmienky pre jeho vzatie do väzby z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a/, c/ Trestného poriadku. Aj sťažnostný súd konštatuje, že vzatie odsúdeného do väzby odôvodňuje viacero skutočností, ktorými sú nepochybne závažnosť trestnej činnosti, výmera trestu, ktorá odsúdenému hrozí, skutočnosť, že ide o cudzieho štátneho občana Srbska a Čiernej hory, jeho predchádzajúce správanie po prepustení z väzby na slobodu, kedy sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, bol na neho vydaný Európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol zadržaný na hraniciach s Albánskom dňa 28.08.2012 a dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Je pravda, že rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. UHCP-3-6/RHCP-NR-DS-AV-2008 bol administratívne vyhostený a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov ( do 13.01. 2010), po uplynutí tejto doby však výkon trestu odňatia slobody nenastúpil. Taktiež hrozí dôvodná obava, že by v prípade prepustenia mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti a to z poukazom na to, že na území Slovenskej republiky nebol zamestnaný a trestnou činnosťou si zabezpečoval finančné prostriedky na pokrytie životných nákladov. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak: c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným. Pokiaľ ide o otázku možného nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ani z pohľadu sťažnostného súdu táto alternatíva neprichádza do úvahy, pretože účel väzby vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu (závažná trestná činnosť spáchaná v značnom rozsahu, organizovanou skupinou, výška trestu, ktorá odsúdenému hrozí) nemožno dohľadom probačného úradníka dosiahnuť. Tento inštitút, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, neeliminuje obavu z možného úteku, resp. pobytu na neznámom mieste odsúdeného, ktorý je cudzím štátnym občanom, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a trestu, ktorý mu hrozí ako aj z obavy možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd v zmysle ustanovenia § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku uznesenie okresného súdu v bode I. zrušil a vo veci sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a zároveň sťažnosť odsúdeného podanú proti výroku v bode II. uznesenia okresného súdu podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.