Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510011029 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2510011029.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Jána Mihala, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2014, v trestnej veci obžalovaného N. E., pre zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/181/2010 zo dňa 13.10.2014, a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného N. E., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd po predchádzajúcom povolení obnovy konania v trestnej veci obžalovaného, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/181/2010 zo dňa 13.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/42/2012 zo dňa 06.09.2012 uznaný v bode 1/ za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom k § 155 odsek 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 3/ až 5 z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona odsúdil podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písma a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil jednak prostredníctvom svojho obhajcu, jednak ktoré odôvodnil sám. V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu sa poukazuje na to, že okresný súd mu uložil trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, napriek tomu, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, bol starostlivý živiteľ rodiny, nebol súdne trestaný, ani sa trestnej činnosti nedopúšťal. Okresný súd mal prihliadnuť na tieto okolnosti a ako prvotrestanému bez zistených priťažujúcich okolností mal rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby. V odôvodnení vypracovanom samotným obžalovaným sa udáva, že okresný súd pri ukladaní nového trestu zhoršil jeho postavenie. Dňa 13.02.2012 okresný súd nezistil ani priťažujúce, ani poľahčujúce okolnosti a uložil mu úhrnný trest za viac úmyselných trestných činov na dolnej hranici trestnej sadzby. Napriek tomu v rozsudku zo dňa 13.10.2014, čiže po obnove konania súd taktiež nezistil ani priťažujúce, ani poľahčujúce okolnosti, ale trest mu uložil už v hornej polovici trestnej sadzby a nie v dolnej polovici tak, ako to konštatoval súd v rozsudku. Taktiež súd nezohľadnil morálnu satisfakciu, keďže v minulosti nepostupoval voči nemu spravodlivo. Navrhol preto obžalovaný, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol trest, ktorý by zohľadnil všetky uvedené okolnosti. Krajský súd podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku na základe odvolania obžalovaného N. E. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v jeho výroku o treste, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že okresný súd vo veci rozhodol zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že trest mu bol uložený neprimerane prísny, krajský súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Zodpovedá skutočnosti, že pôvodne bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, pritom bol zrušený predchádzajúci výrok o treste a znovu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda znížil mu tento trest z pôvodnej výmery o jeden rok a 8 mesiacov. Krajský súd je toho názoru, že tento postup okresného súdu je v plnej miere zákonný. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona má za to, že okresný súd pri ukladaní nového trestu obžalovanému postupoval v zmysle kritérií uvedených v citovaných ustanoveniach Trestného zákona, pričom trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov zodpovedá tak požiadavkám generálnej, ako aj požiadavke individuálnej prevencie. Krajský súd v súvislosti s úvahami o výmere trestu poukazuje na to, že obžalovaný N. E. je odcudzovaný za viacero trestných činov, z ktorých išlo v dvoch prípadoch o zločinu a to jednak ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a zločinu vydieraniu podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, ktorá skutočnosť sa musí nevyhnutne prejaviť vo výmere trestu, ktorý je páchateľovi ukladaný. Krajský súd však podotýka, že okresný súd správne postupoval aj s ohľadom na tú skutočnosť, že vonkoncom nezodpovedá, že by mu okresný súd ukladal trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 4 do 10 rokov, pretože v skutočnosti okresný súd vzhľadom na použitie § 41 odsek 2 Trestného zákona ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiace. V takomto prípade sa nezakladá na pravde konštatácia obžalovaného, že okresný súd mu ukladal trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby. Tento trest je vzdialený od hornej polovice trestnej sadzby a v skutočnosti predstavuje dolnú polovicu trestnej sadzby, ktorá zodpovedá aj povahe zločinov, pre ktoré je obžalovaný odcudzovaný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s postupom okresného súdu, napadnutý rozsudok považuje za zákonný a zodpovedajúci príslušným ustanoveniam Trestného zákona, a preto odvolací súd o odvolaní obžalovaného rozhodol, že ho zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.