Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/121/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010331 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2513010331.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. D. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 16.10.2013 sp. zn. 2T/54/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2014 takto r o z h o d o l : I/ Podľa § 321 odsek 1 písm.d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. II/ Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Mgr. D. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovanú Mgr. D. K. vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že dňa 30.08.2011 v čase okolo 18.00 hod. v meste Hlohovec, po ceste č. II/513 v úseku 7,20 km v smere od mesta Trnavy na mesto Hlohovec, ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, e.č.: TT-157BH, pričom na moste cez rieku Váh prekročila maximálnu povolenú rýchlosť a nesprávne smerovo viedla vozidlo, v dôsledku čoho vyšla na chodník a tam narazila do poškodenej I. G., ktorá tam viedla bicykel zn. Wranger v smere od obce Šulekovo na mesto Hlohovec, potom následne narazila do lampy verejného osvetlenia a zábradlia a nárazom sa jej osobné motorové vozidlo odrazilo do protismeru, kde narazilo do oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. Seat Cordoba, e.č.: TT-338DU, ktoré viedla v smere od Hlohovca smerom na Trnavu vodička C. N., pričom pri dopravnej nehode utrpela poškodená I. G. otras mozgu, tržnú ranu v oblasti temena hlavy a v oblasti pravej ušnice, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ihlice pod hlavičkou vľavo, neúplnú zlomeninu vonkajšieho členka vľavo a neúplnú zlomeninu člnkovitej kosti ľavej nohy s dobou liečenia a práceneschopnosti do 10 týždňov, pričom obvinená svojim konaním porušila ust. § 16 odsek 1, odsek 4 a § 137 odsek 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za to súd obžalovanej podľa § 158 Trestného zákona, § 36 písmena j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej súd určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., M. H. č. XX/X, 2/ Sociálnu poisťovňu Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, 3/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ul Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35937874, s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak okresný prokurátor ako i obžalovaná. Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie okresného prokurátora smeruje čo do výroku o vine a treste s ktorým sa nemôže stotožniť. Poukázal na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplynulo, že konaním obžalovanej došlo ku spáchaniu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona na ktorú skutočnosť upozornil na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor kde sa domáhal, aby okresný súd upozornil obžalovanú, že jej konanie bude ďalej kvalifikované ako tento trestný čin, ktorú skutočnosť však okresný súd neakceptoval. V dôvodoch odvolania poukázal na závery znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Mariána Nosáľa z obsahu ktorého okrem iného vyplynula aj to, že poškodená cyklistka I. G. pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to otras mozgu, tržnú ranu v oblasti temena hlavy a pravej ušnice, pomliaždenie a odreniny oboch stien kolien, predkolení, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ihlice pod hlavičkou vľavo, neúplnú zlomeninu vonkajšieho členka vľavo a neúplnú zlomeninu člnkovej kosti ľavej nohy, pričom poškodená sa z následkov predmetných zranení liečila od 30.08.2011 do 31.12.2011, pričom práceneschopná bola od 31.08.2011 do 28.02.2012. Práceneschopnosť bola predĺžená pre bolesti chrbtice ktoré nemajú priamu súvislosť s predmetnou dopravnou nehodou a vznikli v decembri 2011. Adekvátna doba liečba zranení, ktoré poškodená utrpela pri dopravnej nehode, je pri nekomplikovanom priebehu liečby 8-10 týždňov, pričom doba práceneschopnosti je zhodná s dobou liečenia. V dôsledku utrpených zranení sa poškodená v prvých 6-8 týždňov pohybovala iba pomocou bariel, asi 6 týždňov mala na ľavej nohe založenú fixačnú ortézu, počas prvých 10-14 dní bola pri vykonávaní bežných životných úkonov odkázaná na pomoc inej osoby. Počas celej doby liečenia t.j. od 30.08.2011 do 31.12.2011, nebola schopná vykonávať svoje povolanie, práce v domácnosti, žiadnu fyzickú prácu, ani šport a nebola schopná cestovať bežnými dopravnými prostriedkami. Na základe uvedených skutočností preto okresný prokurátor dospel k záveru, že zranenia, ich následky a doba liečenia svojim charakterom po dobu minimálne 8-týždňov t.j. po dobu minimálne 56 kalendárnych dní závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života poškodenej I. G. a to jednak v jej bežnom súkromnom spôsobe života ako aj v oblasti pracovného života z dôvodov práceneschopnosti v dôsledku čoho je potrebné považovať túto skutočnosť ako ťažkú ujmu na zdraví. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti preto bolo potrebné, aby okresný súd konanie obžalovanej posudzoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona v dôsledku čoho preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej táto v dôvodoch napadnutého rozsudku sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jej názoru nebolo dokazovanie vykonané riadnym spôsobom, pričom neexistujú žiadny priamy svedkovia dopravnej nehody a nie je možné ju obviniť z niečoho, čo jej nie je možné na základe priamych svedkov preukázať. Poukázala na to, že celé obvinenie bolo založené len na dohadoch bez priameho svedectva, čo je podľa jej názoru nesprávne. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a dôvodnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak dospel k záveru, že len odvolanie okresného prokurátora je opodstatnené. Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Ak v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstará súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Podľa § 321 odsek 1 písm.d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 123 odsek 3 písm.i/ Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že okresný súd postupoval v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami. V prvom rade je však potrebné poukázať na to, že okresný súd pokiaľ vykonal dokazovanie v predmetnej veci vykonal ho v potrebnom rozsahu, v celej šírke a na základe vykonaného dokazovania potom správne ustálil skutkový stav veci. Pokiaľ ide o samotné zavinenie zo strany obžalovanej je potrebné poukázať na to, že vina obžalovanej v tomto smere bola nepochybne preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej I. G., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v kritický deň išla okolo 18.00 hod. bicyklom po chodníku z práce do Hlohovca po moste. Pocítila náraz do bicykla zozadu a viac si už nepamätala. Potom ležala na zemi, kde jej povedali, že jej zavolajú sanitku. Čo sa týka práceneschopnosti a obmedzenia na bežnom spôsobe života uviedla, že na pomoc inej osoby bola odkázaná 6 týždňov, a to v hygiene a v nákupoch. Vinu obžalovanej preukazujú ďalej i svedkyňa Z. G., ktorá potvrdila, že cestovala s priateľom vo vozidle zn. VW Pollo, pričom popri nich z pravej strany videla prefrčať vozidlo Fabia, ktorá do niečoho narazilo a prevrátilo sa. Videla pani s bicyklom ktorá ležala na zemi. Potom zavolala záchranku, ktorej povedala, čo sa stalo a povedala to aj polícii. Uviedla, že vozidlo Fabia, ktoré ich predbiehalo sprava, išlo do Hlohovca určite vyššou ako 40 km rýchlosťou. Nevie presne odhadnúť, nakoľko stáli v kolóne. Vina obžalovanej však je dostatočne preukázaná predovšetkým znaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý uviedol, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky, obžalovanej, ktorá nesprávne smerovo viedla vozidlo rýchlosťou 55 až 65 km/hod. v obci, kde bola povolená rýchlosť 50 km v dôsledku čoho vyšla s vozidlom na chodník, kde mohla zachytiť cyklistku idúcu po chodníku, narazila do stĺpa verejného osvetlenia, ktorý sa ohol a následne sa jej vozidlo prevrátilo na bok, pričom sa šmýkaním dostalo do proti jazdného pruhu, kde ešte kontaktovalo vozidlo zn. Seat. Rovnako obžalovanú usvedčuje aj znalec z odboru zdravotníctva, traumatológie, ktorý popísal zranenia poškodenej, ktorý uviedol, že vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a že poškodená bola v dôsledku zranení obmedzená na bežnom spôsobe života počas 8 - 10 týždňov. Je teda nepochybné, že výpovede svedkov, znalecké posudky ako i listinné dôkazy nepochybne vinu obžalovanej v tomto smere preukazujú, pričom tvrdenia obžalovanej v tom smere, že dôkazy voči nej boli špekulatívne, nebolo možné akceptovať. Obrana obžalovanej v tomto smere i zo strany krajského súdu je posudzovaná ako účelová, nevierohodná a urobená v snahe obžalovanej vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je teda nepochybné, že okresný súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, v súlade so zákonom a vyššie vykonané dôkazy i správne vyhodnotil, na základe čoho potom ustálil správne i skutkový stav veci. Okresný súd však v predmetnej veci pochybil v právnom posúdení konania obžalovanej, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom keď na hlavnom pojednávaní, kde bol vypočutý znalec MUDr. Marián Nosál, neakceptoval závery znaleckého posudku v tom smere, že bolo nepochybné, že poškodená I. G. pri dopravnej nehode utrpela zranenia a to otras mozgu, tržnú ranu v oblasti v oblasti temena hlavy v pravej ušnice, pomliaždeniny a odreniny oboch stehien, kolien a predkolení, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ihlice pod hlavičkou vľavo, neúplnú zlomeninu vonkajšieho členka vľavo a neúplnú zlomeninu členkovitej kosti ľavej nohy, pričom poškodená sa z následkov predmetných zranení liečila od 30.08.2011 do 31.12.2011 pričom práceneschopná bola od 31.08.2011 do 28.02.2012. Pokiaľ išlo o práceneschopnosť, ktorá predĺžená pre bolesti chrbtice, ktoré nemajú priamu súvislosť s predmetnou dopravnou nehodou a vznikli v decembri 2011. Adekvátna doba liečenia zranení, ktoré poškodená utrpela pri dopravnej nehode je pri nekomplikovanom priebehu liečby 8-10 týždňov, pričom doba práceneschopnosti je zhodná s dobou liečenia. Znalec ďalej poukázal na to, že v dôsledku utrpených zranení sa poškodená počas prvých 6-8 týždňov pohybovala iba pomocou bariel a asi 6-týžňov mala na ľavej nohe založenú fixačnú ortézu, počas prvých 10 až 14 dní bola pri vykonávaní bežných životných úkonov odkázaná na pomoc inej osoby. Počas celej doby liečenia t.j. od 30.08.2011 do 31.12.2011 nebola schopná vykonávať svoje povolanie, práce v domácom prostredí, žiadnu fyzickú prácu, ani šport a nebola schopná cestovať bežnými dopravnými prostriedkami. Táto skutočnosť plne korešponduje i s výpoveďou samotnej poškodenej. Z vyššie uvedeného dôkazu je teda nepochybné, že zranenia, ktoré poškodená I. G. utrpela svojou povahou bolo potrebné považovať za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 písm. i/, odsek 4 Trestného zákona tak, ako na to správne poukázal i okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní, kedy pred vyhlásením ukončenia dokazovania súdu navrhol, aby konanie obžalovanej súd posudzoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona, teda prísnejšie ako skutok posudzovala obžaloba a aby súd postupoval v zmysle § 284 odsek 2 prvá veta Trestného poriadku t.j., aby upozornil obžalovanú na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku skôr, ako súd vyhlási dokazovanie za skončené, ktorú skutočnosť však okresný súd z nepochopiteľných dôvodov i napriek jednoznačným výsledkom znaleckého dokazovania neakceptoval. Túto skutočnosť okresný súd nevysvetlil ani v dôvodoch napadnutého uznesenia poukázal len na to, že znalec vychádzal zo záverov pôvodného znaleckého posudku a tento je v súlade s výpoveďou poškodenej. Tieto skutočnosti sú však v zrejmom rozpore s vykonaným dokazovaním a preto okresný súd nepochybne mal postupovať v zmysle návrhu okresného prokurátora upozorniť obžalovanú na zmenu právnej kvalifikácie a konanie obžalovanej posúdiť ako prečin ublíženia na zdrví v zmysle § 157 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona a v súlade s tým potom postupovať aj pri ukladaní trestu. Na základe týchto skutočnosti preto krajský súd rozhodnutie okresného súdu považoval za nezákonné, preto rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil , aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V novom konaní bude potrebné, aby okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania predovšetkým s poukazom na posudok znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Mariana Nosála posúdil konanie obžalovanej ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona a uložil obžalovanej v súlade s vyššie uvedeným ustanovením i primeraný trest. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej Krajský súd toto vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania považoval za neopodstatnené a preto v zmysle § 319 Trestného poriadku toto ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.