Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010331 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2513010331.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. D. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 02.04.2014 sp. zn. 2T/54/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.11.2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Mgr. D. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Piešťanoch uznal obžalovanú Mgr. D. K. za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm.a/ Trestného zákona a § 138 písm. h/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 30.08.2011 v čase okolo 18.00 hod. v meste Hlohovec, po ceste č. II/513 v úseku 7,20 km v smere od mesta Trnavy na mesto Hlohovec, ako vodička viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, e.č.: TT-157BH, pričom na moste cez rieku Váh prekročila maximálnu povolenú rýchlosť a nesprávne smerovo viedla vozidlo, v dôsledku čoho vyšla na chodník a tam narazila do poškodenej I. G., ktorá tam viedla bicykel zn. Wranger v smere od obce Šulekovo na mesto Hlohovec, potom následne narazila do lampy verejného osvetlenia a zábradlia a nárazom sa jej osobné motorové vozidlo odrazilo do protismeru, kde narazilo do oproti idúceho osobného motorového vozidla zn. Seat Cordoba, e.č.: TT-338DU, ktoré viedla v smere od Hlohovca smerom na Trnavu vodička C. N., pričom pri dopravnej nehode utrpela poškodená I. G. otras mozgu, tržnú ranu v oblasti temena hlavy a v oblasti pravej ušnice, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu ihlice pod hlavičkou vľavo, neúplnú zlomeninu vonkajšieho členka vľavo a neúplnú zlomeninu člnkovitej kosti ľavej nohy s dobou liečenia a práceneschopnosti do 10 týždňov, pričom obvinená svojim konaním porušila ust. § 16 odsek 1, odsek 4 a § 137 odsek 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za to súd obžalovanej podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmena j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dvoch) rokov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., M. H. č. XX/X, 2/ Sociálnu poisťovňu Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, 3/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ul Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35937874, s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná Mgr. D. K., ktorá v rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudoku v celom rozsahu a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovala predovšetkým na výsledky vykonaného dokazovania, na zistený skutkový stav pričom podrobne rozoberá všetky vo veci vykonané dôkazy. V rozsiahlych dôvodoch rovnako hodnotí vo veci vykonané dôkazy z hľadiska ich procesnej správnosti pričom poukazuje i na rozhodnutia ústavného súdu a jeho Nálezy v tomto smere. Ďalej poukázala na to, že výsluchy svedkov - poškodenej G. ako i N. a G. neboli vo vzťahu k obvinenej v prípravnom konaní realizované kontradiktórnym spôsobom. V súvislosti s týmto znovu poukazuje na judikatúru ESĽP. Podrobne analyzuje i samotnú právnu kvalifikáciu kde uvádza, že opis skutku tak ako je opísaný, sa nestal a objektívne sa ani stať nemohol. V súlade s týmto tvrdením potom rozoberá jednotlivé vo veci vykonané dôkazy ako i samotné závery I. stupňového súdu. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo napadnutému rozsudku a tak dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetnou vecou sa krajský súd už zaoberal kedy svojim uznesením zo dňa 28.01.2014 pod sp.zn. 3To/121/2013 v dôsledku odvolania okresného prokurátora zrušil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch v zmysle § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol avšak v časti pokiaľ išlo o odvolanie obžalovanej Mgr. D. K. jej odvolanie zamietol. V súvislosti s predmetným rozhodnutím krajský súd jednoznačne zaujal stanovisko k otázke viny obžalovanej kde na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak ako bolo rozvedené v pôvodnom rozhodnutí okresného súdu ale aj v aktuálnom rozhodnutí súdu, ktoré je momentálne napadnuté odvolaním obžalovanej, bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej to kladie za vinu obžaloba a terajší I. stupňový rozsudok. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať na to, že zrušujúce rozhodnutie krajského súdu smerovalo len čo do právneho posúdenia konania obžalovanej, nakoľko okresný súd v pôvodnom konaní konanie obžalovanej nesprávne posudzoval v zmysle § 158 Trestného zákona, hoci výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná svojim konaním spôsobila poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, ktoré skutočnosti vyplývajú z dôkazov, na ktoré krajský súd poukázal v dôvodoch svojho rozhodnutia, kedy takéto konanie bolo potrebné posúdiť podľa prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona a to ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona a § 138 písm. h/ Trestného zákona. Je teda nepochybné, že krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil právny názor tak v otázke viny ako aj k otázke právnej kvalifikácie avšak vo veci nerozhodol sám rešpektujúc zádadu dvojinštančnosti konania práve vzhľadom k tomu, že na základe uznania obžalovanej vinnej z prísnejšej právnej kvalifikácie bolo potrebné uložiť i primeraný trest, ktorý obžalovaná mohla napadnúť odvolaním. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poznamenať, že okresný súd sa striktne riadil právnym názorom krajského súdu a vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. Mariána Nosála dospel k správnemu záveru, že konanie obžalovanej naplnilo zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona nakoľko obžalovaná svojim konaním spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, ktorá je ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 123 odsek 3 písm. i/, odsek 4 Trestného zákona. Je teda nepochybné, že okresný súd plne rešpektoval právne stanoviská a názory krajského súdu vyslovené v jeho zrušujúcom rozhodnutí a v zmysle týchto i rozhodol. Vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočností je preto potrebné poznamenať, že krajský súd neakceptoval námietky obžalovanej vyslovené v dôvodoch odvolania pokiaľ ide o samotnú vinu pričom výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere považoval za dostačujúce k vysloveniu jednoznačných záverov o vine tak, ako to už skonštatoval vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu preto odvolanie obžalovanej v tomto smere považoval za neopodstatnené. Pokiaľ ide o trest, ktorý obžalovanej uložil je potrebné uviesť, že okresný súd pri výmere trestu postupoval v súlade s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako i o osobu samotnej páchateľky ako aj jej pomery a jej možnosť nápravy. V súvislosti s touto skutočnosťou preto uložil obžalovanej trest, ktorý i podľa názoru krajského súdu je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanej ukladal i trest zákazu činnosti nakoľko obžalovaná sa skutku dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla. Rozsah uvedeného trestu krajský súd považoval za postačujúci. Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani vo výroku o náhrade škody, odvolanie obžalovanej ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.