Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/120/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207682 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2613207682.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matka: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, Z.-A. a otca: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. Z. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 24. septembra 2013, č.k. 4P/51/2013-23, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné otca na maloletú B. zo sumy 60,- Eur na 150,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.09.2013, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Senica, sp. zn. 10P/98/2009-25 zo dňa 02.03.2010. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.09.2013 do 30.09.2013 vo výške 90,- Eur, uložil otcovi zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a v časti o trovách konania s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od posledného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 10P/98/2009-25 zo dňa 02.03.2010 prešli 3 roky a došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej. Táto začala navštevovať strednú školu, čím sa zvýšili jej výdavky, najmä na cestovné, stravné a náklady na študijné pomôcky, učebnice a profesijné vybavenie na prax. Okrem toho otcovi odbudne jedna vyživovacia povinnosť voči už plnoletej dcére. Zohľadniac tieto skutočnosti súd potom zvýšil výživné otca k mal. B. zo sumy 60,- Eur na 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013, tzn. od nástupu maloletej na strednú školu. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.09.2013 do 30.09.2013 otcovi uložil ako povinnosť zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia je tiež zrejmé, že naposledy k úprave výživného pre mal. B. zo strany otca došlo rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 10P/98/2009-25 zo dňa 02.03.2010, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 1.600,- Sk na 60,- Eur mesačne. Mal. B. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 6C/285/2001 zo dňa 27.03.2002. Matka aktuálne zarába priemerne 736,54 Eur a otec zarába mesačne 528,26 Eur. Matka spolu s mal. B. bývajú v rodinnom dome, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý je vo vlastníctve matky. Matka je zamestnaná vo firme Volkswagen Bratislava ako výrobný pracovník, pracuje na zmeny. Mal. B. navštevuje 1. ročník SOU Senica, odbor kaderníčka. Okrem toho navštevuje futbalový klub, má náklady spojené so športovým vybavením, obuvi a ošatenia.
Otec mal. B. je zamestnaný v strážnej službe v Bratislave. S mal. B. sa nestretáva, neinformuje sa o ňu, výživné pravidelne platí po 60,- Eur mesačne.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože bývalá manželka dokladovala len ústne výdavky, nepredložila o nich doklady. Uznáva, že mal. B. pokiaľ navštevuje SOU Senica v odbore kaderníčka má zvýšené výdavky, preto súhlasil čiastočne s návrhom matky na zvýšenie výživného. Doteraz platí výživné na dcéru K. C., ale nakoľko už minulý týždeň porodila, podal návrh na Okresný súd Galanta o zrušenie vyživovacej povinnosti, voči tejto dcére. Sám žije so 76 ročnou matkou, ktorá mu zabezpečuje stravu, nakoľko po vyplatení všetkých nákladov mu nezostávajú prostriedky na živobytie. Je ochotný a schopný prispievať na dcéru mesačne 80,- Eur a s poukazom aj na to, že matka maloletej zarába o 200,- Eur viacej ako on. Dcéru navštevoval a nakoľko bývalá manželka ho ohrozovala na živote, musel opustiť spoločnú domácnosť a následne mu neumožnila zobrať si ani osobné veci a vyhrážala sa mu pri akomkoľvek kontakte. Nechcel preto dcére a ani do budúca nechce spôsobovať traumu, čo je dostatočný dôvod, prečo ju nenavštevuje. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu určí výživné vo výške 80,- Eur mesačne.
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko otcovi určené výživné je primerané opodstatneným potrebám dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Maloletá ukončila základnú školu v miesta bydliska, začala navštevovať SOU Senica, odbor kaderníčka. Matke významne stúpli náklady na cestovné pre maloletú, náklady s nástupom na strednú školu, na vybavenie spojené s praxou, náklady na stravu a samozrejme aj na bežné veci primerane jej veku. Matka od narodenia maloletej zabezpečuje jej celodennú starostlivosť, otec sa o maloletú nezaujímal a ani jej neprispieval nad rámec výživného. V súčasnosti podľa dostupných informácií otec okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.
K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie aj matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok tiež z dôvodu jeho správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že pokiaľ ona dokáže mať príjem vyšší ako otec, aj otec má možnosť zmeniť zamestnania v záujme vyššieho zárobku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, na ktoré súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletej k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 10P/98/2009-25 zo dňa 02.03.2010 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletej tým, že od ostatnej úpravy výživného, ktorá bola s účinnosťou od 01.09.2009 vyrástla, je staršia takmer o 4 roky, od 01.09.2013 je študentkou SOU Senica v odbore kaderníctvo, do školy dochádza, je v období dospievania v dôsledku čoho sa úmerne jej veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb.
U matky sa zmenili pomery tým, že sa jej zvýšil príjem, keď súd pri ostatnom určení nebola zamestnaná a v súčasnosti má príjem 736,54 Eur. Matka žije v spoločnej domácnosti len s maloletou. Otec v čase ostatnej úpravy výživného mal mesačný príjem 479,94 Eur mesačne a teraz má priemerný mesačný príjem 528,26 Eur, žije v spoločnej domácnosti s matkou. Podľa vyjadrenia rodičov, ani jeden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti.
Zhrnúc vyššie uvedené preukázané skutočnosti popísaná zmena pomerov predovšetkým na strane maloletej v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného. K podstatnej zmene pomerov došlo i na strane matky maloletej, ktorá sa zamestnala a má podstatne vyšší príjem ako otec maloletej a zmene došlo u otca maloletej predovšetkým v tom, že už nemá vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom a jeho priemerný zárobok sa tiež mierne zvýšil.
S poukazom na závery prvostupňového súdu i vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným aktuálnym odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky, ako i jej pretrvávajúcu osobnú starostlivosť o dieťa, je výživné v súdom prvého
stupňa určenej výške 150,- Eur mesačne primerané. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa a dieťaťu podieľať sa tak na životnej úrovni otca a na druhej strane zaplatenie takto určeného výživného, vzhľadom na príjem a majetkové pomery otca, neohrozí uspokojovanie potrieb otca.
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu. Z preukázaného príjmu otca vo výške 528,26 Eur 30% predstavuje cca 158,50 Eur. Podľa rozhodnutia súdom prvého stupňa zvýšené výživné bolo určené vo výške 150,- Eur, tzn. že i z tohto hľadiska je zvýšenie výživného prvostupňovým súdom i keď je na hornej hranici, je primerané. V konaní bolo tiež zistené, že otec iným spôsobom o maloletú nejaví záujem, nepodporuje ju a neprispieva jej ani na mimoriadne výdavky. Na druhej strane, bolo treba zohľadniť aj podstatný nárast príjmu matky, ktorá z tohto dokáže primerane zabezpečiť mal. B., keď vzhľadom na vek maloletej, matka svoju vyživovaciu povinnosť voči nej už neplní formou osobnej starostlivosti o ňu.
Súd prvého stupňa správne určil i výšku sumy zročného výživného za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013 v sume 90,- Eur.
Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1, potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.