Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200218 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200218.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA, s.r.o., Priemyselná 786, 071 01 Michalovce, IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100902/612684/2013/CI zo dňa 22.01.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky číslo: 1100902/612684/2013/CI zo dňa 22. januára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 340,89 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Trnava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2014 sa žalobca (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom CARAT Distillery spol. s r.o., so sídlom Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín) postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 1095838/1/448860/2013 zo dňa 18.09.2013, ktorým bolo žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2008 Z.z. uložené, aby v prípade, že by súčet - spotrebnej dane z liehu, (ďalej len „daň“) ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh (ďalej len „lieh“) do daňového voľného obehu daňovým subjektom v zdaňovacom období september 2013 a ktorá nebola zaplatená a - dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie október 2013 (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“) bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) a sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane, sa zdržal uvedenia liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie október roku 2013 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu preukazoval tým, že Colný úrad Trnava v podstate nebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými deklaroval vývoz kontrolných známok na územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ani potvrdenie tejto spoločnosti o ich prevzatí, ani pravosť týchto dokumentov nijako nevyvrátil. Medzičasom došlo k zničeniu kontrolných známok v sídle spoločnosti ITAR pôsobením vyššej moci, pričom zničené kontrolné známky v počte 7.483.760 kusov boli preukázateľne spálené, pričom s týmto argumentom a preloženými dôkazmi sa žalovaný nevysporiadal. Vyjadrenia žalovaného o medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie, ktorou sa zistilo, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky od žalobcu, boli pre žalobcu novou skutočnosťou, ktorú colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Žalovaný vydal rozhodnutie bez toho, aby doplnil dokazovanie ohľadne pravosti a správnosti údajov v listine, popierajúcej prevzatie kontrolných známok spoločnosťou ITAR, žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k týmto novým zisteniam v odvolacom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Sž/56/98, ktorý v obdobnej situácii z tohto dôvodu skonštatoval nezákonnosť rozhodnutia. Správny orgán sa vôbec nezaoberal povahou a dôsledkami predbežného opatrenia vzťahujúceho sa na jedno mesačné zdaňovacie obdobie, keď vzhľadom na jeho predbežnú vykonateľnosť neexistuje reálna možnosť ochrany proti jeho dôsledkom, bez ohľadu na využitie možnosti podať opravný prostriedok. Okrem toho vydaním predbežného opatrenia v zmysle § 50 zák. č. 563/2009 Z.z. žalovaný negoval dôsledky upustenie od povinnosti zložiť peňažnú zábezpeku v zmysle § 12 zák. č. 530/2011 Z.z. a rovnako využitím tohto predbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu nahradil postup podľa § 16 ods. 17 písm. b) zák. č. 530/2011 Z.z., (výzva na zloženie alebo doplnenie zábezpeky) ktorý je lex specialis vo vzťahu k § 50 zák. č. 563/2009 Z.z.. K otázke preskúmateľnosti predbežného opatrenia, ktorá je v zásade rozhodnutím predbežnej povahy vylúčeným zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. poukázal na ustálenú judikatúru ÚS SR k danej otázke a zdôraznil, že predmetné rozhodnutie sa týka jeho základného ústavného práva podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a svojim obsahom a dôsledkami ho neprimerane zaťažuje, pričom žalobca nemá reálnu možnosť sa voči dôsledkom predbežného opatrenia efektívne brániť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2014 žiadal v prvom rade konanie zastaviť, nakoľko v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy nie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Pre prípad meritórneho prejednania veci žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S poukazom na právnu úpravu zák. č. 530/2011 Z.z. a zák.č. 563/2009 Z.z. uviedol, že ust. § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. zakladá právo správcovi dane vydať predbežné opatrenie už čo len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, teda nevyžaduje sa definitívne zistený skutkový stav a v danom prípade nebol dôvod spochybňovať pravdivosť písomnej informácie poskytnutej Colnou správou Ruskej federácie o tom, že spoločnosť ITAR neprevzala sporné kontrolné známky, ani tieto neboli na území Ruskej federácie predložené colnému úradu. Ani žalobca tieto skutočnosti jednoznačne neosvedčil, ani nespochybnil správnosť informácií získaných kooperáciou s ruskými colnými orgánmi. K poukazom na tvrdenú prednosť vyžadovania zábezpeky podľa zák. č. 530/2011 Z.z. pred vydávaním predbežného opatrenia poukázal na to, že zábezpeka je inštitút, ktorého využitie, ale aj odstránenie je viazané na procesné postupy s väčšou časovou náročnosťou ako predbežné opatrenie, vydávanie ktorého je riadené zásadou rýchlosti a účinnosti. Medzi týmito dvoma inštitútmi neexistuje vzťah špeciality a generality. Obmedzenia v podnikateľskej činnosti žalobcu v dôsledku vydaného predbežného opatrenia nepovažuje za neprimerané, ani nedôvodné. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez jej prejednania na pojednávaní. Verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené vyvesením na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní vopred. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Prvostupňové rozhodnutie č. 1095838/1/448860/2013 zo dňa 18.09.2013, o uložení predbežného opatrenia vo vyššie uvedenom znení Colný úrad Trnava odôvodnil tým, že podľa predložených vývozných vyhlásení vyviezol žalobca na územie tretieho štátu spolu 7.580.000 kontrolných známok, ktoré mali byť odovzdané obchodnému partnerovi OOO „ITAR“ v Ruskej federácii. Na územie Slovenskej republiky bolo dovezené a následne prepustené do colného režimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských balení liehu označených predmetnými známkami. Podľa informácií daňového úradu, vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s kontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené), vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle § 47 ods. písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z. vo výške 20.325.168 eur, v súvislosti s ktorou je obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, bolo s odkazom na platnú právnu úpravu zák. č. 563/2009 Z.z. vydané predbežné opatrenie. V podanom odvolaní žalobca o.i. namietal nedôvodnosť využitia inštitútu predbežného opatrenia v situácii, keď existuje nevyužitá možnosť uloženia povinnosti zložiť zábezpeku a poprel možnosť, že by správca dane zistil, že vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi ITAR, nakoľko je to v rozpore s obsahom predložených colných dokladov. Okrem toho poukázal na oficiálne stanovisko, vydané Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie, v ktorom bolo skonštatované dovezenie 7.580.000 ks kontrolných známok a jeho prílohu „Protokol o zničení kolkov“, podľa ktorého bolo 02.08.2012 zničených spálením 7.483.760 ks kolkov poškodených a nepoužiteľných v dôsledku zásah vyššej moci. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie č. 1100902/612684/2013/CI zo dňa 22.01.2014 žalovaný odôvodnil tým, že predbežné opatrenie odvolaním bolo vydané v súlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy prichádzajúcej dane z liehu v prípade, ak by žalobcovi bola uložená pomerne vysoká potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so spornými kontrolnými známkami. Obsah predloženého oficiálneho stanoviska, vydaného Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami získanými v danej veci Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie. S poukazom na fungovanie žalobcu ako podnikateľa v režime slovenských daňových noriem nepovažuje za dôvodné ani výhrady o obmedzovaní podnikania, resp. vzniku značnej škody z titulu postupu/rozhodovania správcu dane. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Podľa § 16 zák. č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09.2012 (1) Zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť vyplatiť žiadateľovi úrok, b) banková záruka 35) poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad neprijme, ak záručná listina obsahuje výhrady banky. (3) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65. (7) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a upraviť zloženú zábezpeku na daň a) pred začatím prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane, ak výška zloženej zábezpeky na daň podľa odseku 3 nezodpovedá výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktoré má prepravovať v pozastavení dane vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65, okrem zábezpeky na daň na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane, ktorú skladá registrovaný odosielateľ, dopravca alebo príjemca, b) ak daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za predchádzajúci kalendárny mesiac vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 prevyšuje o viac ako 20% daň, ktorá pripadá na množstvo alkoholického nápoja, na ktoré je zložená zábezpeka na daň; prevádzkovateľ daňového skladu je povinný zvýšiť zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; to neplatí, ak colný úrad prevádzkovateľovi daňového skladu upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň, c) do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia podľa odseku 8, a to o sumu, ktorú colný úrad použil na úhradu dane. (8) Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti ustanovenej týmto zákonom, colný úrad použije zábezpeku na daň na úhradu dane a oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi daňového skladu. (11) Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň (ďalej len "upustenie od zábezpeky") a) úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky, b) čiastočne vo výške 50%, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky. (12) Colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú dotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky môže prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. (17) Colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že a) prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky 1. voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako päť dní, 2. na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, 23) b) nastali iné okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 nesplní riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť daň podľa tohto zákona. Súd sa v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať s opakovane vznášanou námietkou, že napadnuté rozhodnutie majúce dočasný charakter nepodlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na žalobcom citovanú judikatúru, ako aj ustálenú prax súdov považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že sa jedná o rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a ako také nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu. (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Nemožno neprihliadnuť na právny názor vyslovený v obdobnej veci v uznesení NS SR č. 4 Sžf/70/2012 zo dňa 23.04.2013, v zmysle ktorého minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie, bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia. V predmetnej veci, že správca dane dospel k záveru o podozrení, že žalobca ako prevádzkovateľ daňového skladu v zmysle § 14 zák. č. 530/2011 Z.z. sa dopustil porušenia právnych predpisov v zmysle § 47 ods. 1 písm. e) zák. č. 105/2004 Z.z. v súvislosti so spochybneným vyvezením 7.580.000 kontrolných známok z územia Slovenskej republiky a ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu, ako aj s ich nevrátením na územie Slovenskej republiky. Za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súd považuje skutočnosť, že bolo vydané na základe informácií a dôkazov, zabezpečených Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie, s ktorými sa jednak žalobca nemal možnosť oboznámiť a jednak žalovaný nedostatočne vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor medzi obsahom dôkazov predložených žalobcom (osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie) a informácií, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány. Je pravdou, že pre vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 50 zák. č. 563/2009 Z.z. postačuje „odôvodnená obava“, avšak je potrebné trvať na tom, aby sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so splnením podmienok na vydanie predbežného opatrenia aj z tohto hľadiska, pričom je potrebné vyhodnotiť aj širšie okolnosti prípadu, vrátane žalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v súvislosti s upustením od povinnosti mať zloženú zábezpeku na daň. Tento postup je nevyhnutný pre zabezpečenie zákonom garantovaných práv daňovníka, ako účastníka správneho konania, vrátane práva na súdnu ochranu. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd musí prihliadať na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe. Vzhľadom na záver, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na druhej strane súd nepovažuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah daňovej zábezpeky ako špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu, ktorý podľa názoru žalobcu v prípade upustenia od povinnosti zložiť daňovú zábezpeku vylučuje možnosť uložiť predbežné opatrenie v zmysle § 50 zák. č. 563/2009 Z.z.. Ide o dva inštitúty využiteľné v daňovom konaní, síce s rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho platenia daní), avšak s odlišnými právnymi dôvodmi a zákonnými podmienkami ich aplikácie. Len pre úplnosť treba uviesť, že skutočnosti na ktorých bolo založené predovšetkým odvolacie rozhodnutie, ako dôkazy zabezpečené zo strany ruských orgánov potvrdzujúce/vyvracajúce vývoz kontrolných známok do Ruska, ich zničenie, relevantné skutočnosti zistené v doplnenom dokazovaní v odvolacom konaní, nie sú nijakým spôsobom zadokumentované v pripojenom administratívnom spise, čo by samo o sebe predstavovalo dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom. O trovách konania súd postupom v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol, tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu trov v celkovej výške 410,89 eur, pričom tieto pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 340,89 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. z odmeny za dva úkony právnej služby po 134 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby), 2x paušálnej náhrady po 8,04 eur, všetko spolu s 20% DPH( 56,81 eur ) z celej priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.