Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200280 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200280.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX D. B., zastúpeného spoločnosťou Prosman & Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1100902/539780/2013 zo dňa 13.3.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/539780/2013 zo dňa 13.3.2014, ktorým tento postupom podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 1095862/1/441859/2013 zo dňa 13.9.2013, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14.12.2010 v množstve 154 631 ks cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 12 574,59 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo konštatované, že žalobcovi ako odvolateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák.č. 106/2004 Z.z., podľa ktorého daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. Žalobca včas podanou žalobou napadol správnosť rozhodnutia žalovaného, pričom namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keď nebolo dostatočne preskúmané vlastnícke právo k tabakovým výrobkom, nachádzajúcim sa v garáži, ktorá patrí žalobcovi. Mal za to, že colné orgány pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali z nesprávneho predpokladu, že pre určenie daňovej povinnosti stačí zistenie držby tabakových výrobkov (fyzického ovládania vecí) určitou osobou (žalobcom), a že netreba skúmať vlastnícky vzťah k tabakovým výrobkom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/9/2010, v ktorom bolo konštatované (v súvislosti s uloženou pokutou za zistenie minerálneho oleja), že je predovšetkým potrebné skúmať vlastníctvo k držanému minerálnemu oleju, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade so zákonom č. 98/2004 Z.z., podľa ktorého daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja. Uviedol, že z ust. § 12 ods. 2 písm. a) zák.č. 98/2004 Z.z. vyplýva, že pre naplnenie dispozície tejto normy nie je relevantné vlastnícke právo, ale faktické ovládanie minerálneho oleja bez potreby skúmania, či ho príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba považuje za svoj. V tejto súvislosti preto poukázal na to, že od prvých zistení tabakových výrobkov v jeho priestoroch tvrdil, že tabakové výrobky mu nepatria a že colný úrad v tomto kontexte nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňovníka platí tak ako v napadnutom rozhodnutí uvádza aj žalovaný prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, a teda správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa dane. Na druhej strane však podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Mal za to, že žalovaný prejednávaciu zásadu uplatnil tak, že pripustil iba dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu ako platiteľa dane. Takýmto postupom však žalovaný spôsobil vydanie nezákonného rozhodnutia, a to tým, že zásadu daňového konania uplatnil reštriktívne, bez rešpektovania práv daňového subjektu. Za nesprávne považoval aj konštatovanie žalovaného, že tým, že sa nepotvrdila žalobcom tvrdená skutočnosť o vlastníctve tabakových výrobkov treťou osobou, colný úrad na tomto základe považoval vlastníctvo žalobcu za preukázanú skutočnosť. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 11.6.2014, pričom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci uviedol, že obdobné námietky žalobca vzniesol aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom s týmito námietkami sa vo svojom rozhodnutí žalovaný riadne vysporiadal. Zdôraznil, že colný úrad vykonal úkony, ktoré mali smerovať k zisteniu vlastníka cigariet, ktorého však samotný žalobca nevedel žiadnym spôsobom identifikovať alebo poskytnúť správcovi dane údaje, ktoré by viedli aspoň k jeho približnej identifikácii. Mal za to, že v tomto prípade nemožno hovoriť o prenesení dôkazného bremena na správcu dane, pretože žalobca žiadne dôkazy alebo návrhy na ich vykonanie k svojim tvrdeniam nepredložil. K žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, z ktorého malo vychádzať rozhodnutie žalovaného uviedol, že aj napriek povinnosti správcu dane uvedenej v ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku nie je daňové konanie postavené na zásade vyšetrovacej, ale na prioritnej povinnosti žalovaného ako daňového subjektu dokazovať všetko, čo sám tvrdí. Znamená to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný tieto svoje tvrdenia preukázať. Mal za to, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, s ktorými by sa už žalovaný nebol vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f O.s.p., nakoľko tak žalobca ako aj žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 14.12.2010 bola vykonaná prehliadka garáží, ktoré vlastní žalobca, pri ktorej bola zistená prítomnosť 154 631 ks cigariet, čo bolo konštatované v úradnom zázname Colného kriminálneho úradu Bratislava ČVS: CKÚ-78/5008- V-2010. Na základe žiadosti Colného kriminálneho úradu Bratislava vyčíslilo oddelenie spotrebných daní Colného úradu Bratislava spotrebnú daň pripadajúcu na uvedené množstvo cigariet - 12 574,59 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevedel predložiť k uvedeným tabakovým výrobkom žiadne písomné doklady v zmysle zákonných podmienok, postúpil Colný kriminálny úrad Bratislava oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich vzniku daňovej povinnosti podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a) zák.č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov listom zn. ČVS: CKÚ-78/5008-V-2010 zo dňa 9.3.2011 Colnému úradu Trnava. Následne colný úrad listom zn. 13329/2011-5862 zo dňa 9.5.2011 vyzval žalobcu na podanie daňového priznania a na zaplatenie spotrebnej dane. Žalobca sa voči predmetnej výzve odvolal listom zo dňa 25.5.2011, v ktorom uviedol, že nájdené tabakové výrobky nevlastnil, ani nemal žiadne právo s nimi nakladať. Na základe uvedenej skutočnosti žiadal colný úrad o zrušenie predmetnej výzvy a o zohľadnenie výsledkov vyšetrovania vo veci ČVS: CKÚ-205/5008-V-2010 pri určení daňového dlžníka a výšky daňovej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepodal daňové priznanie a nezaplatil spotrebnú daň z tabakových výrobkov ani v zákonnej lehote, ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, pristúpil colný úrad k určeniu dane podľa pomôcok. Dňa 6.7.2011 bol vyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok zn. 17743/2011-5862, ktorým žalobcovi určil výslednú spotrebnú daň vo výške 12 574,99 eur. Na základe uvedenej skutočnosti určil colný úrad žalobcovi Platobným výmerom zn. 19599/2011-5862 zo dňa 3.8.2011 základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14.12.2010 v množstve 154 631 ks cigariet a vyrubil mu spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 14.12.2010 vo výške 12 574,99 eur. Po preskúmaní veci postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zák.č. 106/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.12.2010 daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u právnickej alebo fyzickej osoby, ak táto právnická alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako s vlastnými. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Je zrejmé, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t.j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný. V danom prípade žalobcom uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. K tvrdeniu žalobcu, že tento nebol vlastníkom tabakových výrobkov, súd uvádza, že pojem držba obsahovo zodpovedá pojmu akejkoľvek faktickej moci nad vecou, faktickému ovládaniu veci bez vyjadrenia a skúmania, či držiteľ s vecou nakladá ako s vlastnou alebo nie. Ide o objektívny stav, pričom v danom prípade je nepochybné, že k zisteniu tabakových výrobkov došlo v priestoroch žalobcu (v garážach, ktorý vlastníkom je žalobca), pričom tento nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z., a teda dňom zistenia tabakových výrobkov mu vznikla daňová povinnosť, a to bez ohľadu na to, či nakladá s tabakovými výrobkami ako s vlastnými. Žalobca dokonca ani neuviedol, kto by mal byť vlastníkom týchto tabakových výrobkov, a teda žalobca neuniesol v daňovom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno. Za tohto stavu preto nebolo možné súhlasiť ani s jeho odvolacími námietkami uvádzanými už v odvolacom správnom konaní, keď žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali, resp. s ktorými by sa riadne nezaoberali. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že vo veci správne orgány oboch stupňov zabezpečili presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžf/9/2010 zo dňa 26.10.2010 v súvislosti s konštatovaním, že je predovšetkým nutné skúmať vlastníctvo k veci (v tomto prípade minerálneho oleja) a až potom prichádza do úvahy zodpovednosť zo strany subjektu, u ktorého sa olej nachádzal, ak tento subjekt nevie preukázať jeho pôvod, alebo spôsob nadobudnutia, tak súd o týchto záveroch nemá pochybnosti a ani ich nerozporuje. Je potrebné však k veci uviesť, že skutkové okolnosti posudzované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5Sžf/9/2010 boli iné ako v prípade žalobcu v danom prípade, a preto nemožno tieto závery vykladať iba v prospech žalobcu, ktorý na rozdiel od subjektu (žalobcu) - účastníka v konaní 5Sžf/9/2010, bol vlastníkom priestoru (garáže), kde boli tabakové výrobky zistené. Znamená to, že žalobca v konaní vedenom pod sp.zn. 5Sžf/9/2010 bol v inej pozícii, pretože jedno množstvo zaisteného minerálneho oleja bolo v jeho vlastníctve, čo ani nespochybňoval, a druhé množstvo zisteného minerálneho oleja sa nachádzalo v prevádzke úplne iného subjektu. Z vyššie zistených skutočností možno konštatovať, že správne orgány oboch stupňov pri svojom rozhodovaní postupovali v intenciách zákona č. 106/2004 Z.z. ako aj daňového poriadku, pričom žalovaný si v predmetnej veci zadovážil dostatok skutkových podkladov a vo veci dostatočne zistil skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Za tohto stavu súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.