Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200345 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200345.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., C. X, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Bratislava, Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke na trovách právneho zastúpenia sumu 361,15 eur a to na účet jej advokáta do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.4.2014 odporkyňa podľa § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) a § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení zák.č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku od 17.2.2011. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľke zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 1.9.1955 do 12.12.1988 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 13.12.1988 do 31.12.1989. Nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku, vzhľadom na počet rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a II. kategórie funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľke priznané Útvarom sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava a určené podľa ustanovenia piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 9So/41/2008 zo dňa 29.9.2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobný dôchodok a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vykonávala zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získala aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový vek dosiahla dovŕšením 54 rokov veku, t.j. dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, doručené tunajšiemu súdu dňa 22.5.2014, pričom rozhodnutie odporkyne žiadala zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023. Tiež z dôvodovej správy k zák.č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia je zrejmé, že výsluhový dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Uviedla, že podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.1.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. V tejto súvislosti uviedla, že na určenie sumy starobného dôchodku je potrebné aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru, keď uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), a preto je nimi sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Mala za to, že splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, keď dôchodkový vek podľa § 65 a § 274 zákona o sociálnom poistení s použitím ust. § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení dosiahla dovŕšením 54 rokov veku dňa 13.12.1988 a pretože získala najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby. Uviedla, že zamestnávatelia za vojakov do 30.4.1998 a za ostatných príslušníkov ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30. júna 2002 odvádzali odvody na dôchodkové poistenie do sociálnej poisťovne. Za tohto stavu vojaci do 30.4.1998 a ostatní príslušníci ozbrojených bezpečnostných a záchranných zborov do 30.6.2002 boli poistení vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V priebehu konania ďalej súdu predložila údaje o odpracovaných dobách, keď okrem obdobia služobného pomeru zhodnoteného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia (od 1.9.1955 do 31.12.1989) pracovala aj v civilných zamestnaniach (Kráľovský Chlmec - Mešťanská stredná škola v čase od 1.9.1947 - 31.1.1949, Leles dokončenie Mešťanskej strednej školy v čase od 1.2.1949 - 8.7.1951, Čedok Praha, pracovisko Tatranská Lomnica v čase od 9.7.1951 - 2.9.1952, Československé štátne dráhy od 3.9.1952 - 31.8.1955 a Slovenská pošta v čase od 24.1.1990 - 31.8.1994, pričom od doby 1.9.1949 do 31.12.1989 boli dávky na dôchodkové zabezpečenie za jej osobu odvádzané do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Uviedla, že po celú dobu vojenskej služby bola poistená predovšetkým vo všeobecnom systéme poistenia, pričom osobitný systém dôchodkového poistenia bol vytvorený podľa zákona č. 114/1998 od 1.5.1998. Za tohto stavu namietala, že rozhodnutím odporkyne došlo k zjavnému znevýhodneniu oproti občanom, ktorú takúto službu nevykonávali a preto by sociálna poisťovňa mala zohľadniť a zhodnotiť dobu poistenia v obidvoch systémoch. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.7.2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Návrh navrhovateľky považovala za nedôvodný, pretože už jej raz bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení a vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa tohto ustanovenia vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka vykonávala zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získala aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový vek dosiahla dovŕšením 54 rokov veku, t.j. dňa 13.12.1988. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo navrhovateľke zhodnotené obdobie od 1.9.1955 do 30.6.1956 ako základná služba vo Vojenskej škole v I. kategórie funkcií, od 1.7.1956 do 30.9.1965 ako služba v I. kategórii funkcií, od 1.10.1965 do 31.8.1973 ako služba v II. kategórii funkcií a od 1.9.1973 do 31.12.1989 služba v I. kategórii funkcií. Znamená to, že pre výmeru starobného dôchodku bola navrhovateľke zhodnotená doba v rozsahu 36 rokov, z toho 25 rokov v I. kategórii, 8 rokov v II. kategórii a 3 roky v III. pracovnej kategórii. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľke bol priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia starobný dôchodok od 1.1.1990 podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 91 zák.č. 114/1998 Z.z. a § 125 ods. 13 zák.č. 328/2002 Z.z. považuje od 1.7.2002 za výsluhový dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľky je dôvodné. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2015 právny zástupca navrhovateľky žiadal rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, pričom poukázal na podanú žiadosť navrhovateľky zo dňa 11.3.2014, v ktorej táto uviedla aké nároky žiada priznať pokiaľ ide o starobný dôchodok. V tejto súvislosti poukázal na odvolanie navrhovateľky zo dňa 16.5.2014, ďalej doplnenie jej odvolania zo dňa 1.12.2014 ako aj podanie označené ako Doplnenie dôkazov o odpracovaných dobách zo dňa 8.12.2014 súčasťou ktorého sú čestné prehlásenia jednotlivých svedkov, ktorými navrhovateľka preukazuje skutočnosť, že vykonávala aj civilné zamestnania. Tieto obdobia neboli zo strany odporkyne zhodnotené, a teda neboli posudzované v jej prospech. Poverený zástupca odporkyne žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázal na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 24.7.2014 a súdu krátkou cestou doložil do spisu fotokópiu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 10So/23/2014 zo dňa 25.3.2015, v ktorom sa riešila obdobná vec, pričom týmto rozhodnutím NS SR bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline. Podľa § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák.č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky dôchodkového zabezpečenia, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zák. č.100/1988 Zb.. o sociálnom zabezpečení Podmienky nároku na starobný dôchodok (1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. doba služby získaná pred 1. januárom 2000 v I. a v II. kategórii funkcií je dobou zamestnania zaradenou do I. a II. pracovnej kategórie, ak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, resp. podľa siedmej časti zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktoré upravovali sociálne zabezpečenie bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súvislosti s predmetnou vecou je potrebné uviesť, že kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zák.č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, ako by poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a ako by v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. V prípade navrhovateľky na určenie sumy starobného dôchodku bola zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 1.9.1955 do 12.12.1988 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 13.12.1988 do 31.12.1989. Z listinných dokladov predložených navrhovateľkou však vyplýva, že táto bola zamestnaná aj u iných zamestnávateľov, pričom tieto doby zamestnania v civilnom zamestnaní jej neboli zhodnotené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne právne posúdila uplatnený nárok o prehodnotenie starobného dôchodku navrhovateľky, keď nezhodnotila navrhovateľke doby zamestnania v civilnom zamestnaní a za tohto stavu preto nemožno považovať rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok za rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Okrem toho súd tiež dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil, z akých skutkových okolností vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporkyni pritom boli už známe skutočnosti v čase podania žiadosti navrhovateľky, že táto vykonávala prácu aj v civilných zamestnaniach (nielen v služobnom pomere), pričom toto obdobie jej nebolo zhodnotené a odporkyňa sa týmito skutočnosťami relevantným spôsobom nevysporiadala. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. V tejto súvislosti je preto potrebné konštatovať, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne prehodnotiť navrhovateľke starobný dôchodok a určiť jeho výšku s ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia, resp. zohľadnenia aj civilného zamestnania ako aj dobu trvania služobného pomeru v súlade s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení. Okrem už vyššie spomínaného nesprávneho právneho posúdenia veci súd tiež dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil, z akých skutkových okolností vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne č. 346 213 7560 0 zo dňa 10.4.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, z toho 2x 61,87 eur + 2x paušálna náhrada po 8,04 eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 11.9.2014 a doplnenie odvolania zo dňa 1.12.2014, ďalej 1x účasť na odročenom pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu nahlásenej bomby dňa 16.3.2015, a to výške 1/4 odmeny 16,13 eur + 1x režijný paušál 8,39 eur a 1x za účasť na pojednávaní dňa 1.6.2015 vo výške 64,53 eur + 1x 8,39 eur režijný paušál. Ďalšie náklady právneho zástupcu navrhovateľky pozostávali z náhrady za stratu času dňa 16.3.2015 za 3 pol hodiny vo výške 41,94 eur a dňa 1.6.2015 za 4 pol hodiny vo výške 55,92 eur (1/60 z výpočtového základu) a tiež cestovného osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Trnavy a späť vo výške 26,03 eur. Celkom trovy konania boli navrhovateľke priznané vo výške 361,15 eur. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľky nepriznal uplatnené trovy za podanie označené ako Doplnenie dôkazov o odpracovaných dobách zo dňa 8.12.2014, nakoľko týmto podaním boli súdu predložené „Čestné prehlásenia“ svedkov o odpracovaných dobách navrhovateľkou v civilných zamestnaniach, pričom zdokladovanie takejto skutočnosti nemožno považovať za poskytnutie právnej služby. Obdobne súd postupoval aj za uplatnený úkon, spočívajúci vo vyjadrení navrhovateľky zo dňa 20.1.2015 k vyjadreniu odporkyne, ktorým tiež boli iba doložené listinné doklady - odpovede sociálnej poisťovne adresované právnemu zástupcovi navrhovateľky, ktoré sa týkali informácií o stave individuálneho účtu poistenca, pričom doloženie takejto korešpondencie medzi právnym zástupcom navrhovateľky a odporkyňou nemožno považovať za poskytnutie právnej služby. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, okrem výroku o náhrade trov konania proti ktorému je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.