Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200407 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200407.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. Y., nar. X.X.XXXX, bytom P., ul. F. č. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Bratislava, Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.4.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.4.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na trovách právneho zastúpenia sumu 212,74 eur a to na účet jeho advokáta do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.4.2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. a) zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení) a § 259 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení zák.č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona o sociálnom zabezpečení. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré neboli doteraz uplatnené, pričom právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení nezaniká uplynutím času. Vzhľadom k tomu, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom na ust. § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.11.1960 do 31.10.1962, doba služobného pomeru od 1.11.1962 do 31.10.1984 v I. kategórii funkcií, doba služby od 1.11.1984 do 18.2.1988 v II. kategórii funkcií a doba služby od 19.2.1988 do 31.12.1998 zaradená do I. kategórie funkcií. Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení od 1.1.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z. . Navrhovateľ podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, pričom rozhodnutie odporkyne podľa obsahu svojho podania žiadal zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že podľa počtu odpracovaných rokov v I. pracovnej kategórii (viac ako 30 rokov) mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, t.j. ku dňu X.X.XXXX. Uviedol, že služobný pomer ukončil až 31.12.1998. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho zamestnávatelia odvádzali odvody na dôchodkové poistenie do sociálnej poisťovne a za tohto stavu do 30.4.1998 bol poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a preto zrealizované odvody za dobu od 1.1.1998 do 30.4.1998 neboli zhodnotené v jeho starobnom dôchodku. Ďalej namietal, že podľa rozhodnutia odporkyne zo dňa 4.2.2008 (týmto rozhodnutím bol navrhovateľovi podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 273 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priznaný od 1.12.2007 starobný dôchodok vo výške 3 570,- Sk mesačne) mu bola zhodnotená doba zamestnania v rozsahu 11 rokov namiesto 11,5 roka. Tiež uviedol, že starobný dôchodok mu bol vymeraný z III. pracovnej kategórie za roky 2001 - 2005, pričom mu nebola zhodnotená doba zamestnania za 1 rok (1999) v I. pracovnej kategórii. V priebehu konania ďalej súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil údaje o odpracovaných dobách, keď okrem obdobia služobného pomeru zhodnoteného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia (od 1.1.1999 mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zák.č. 114/1998 Zb. a zhodnotená doba výkonu ZVS a doba služobného pomeru v čase od 1.11.1960 do 31.12.1998), pričom išlo o službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, ktorú vykonával v rozsahu 38 rokov a 70 dní. Okrem toho pracoval aj v civilných zamestnaniach (Cukrovar n.p. a Konzervárne Sládkovičovo v čase od 1.8.1960 do 21.10.1960, v ďalšom civilnom zamestnaní od 1.1.1999 do 30.11.2007, v čase od 1.9.1957 do 30.6.1960 bol študentom Gymnázia). Namietal, že doba zamestnania v I. a II. kategórii funkcií mu nebola dostatočne zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, pričom nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Okrem toho poukázal aj na to, že v civilnom zamestnaní má odpracovaných ďalších 4 371 dní, t.j. 11 rokov a 356 dní v III. pracovnej kategórii, a teda podľa osobného listu dôchodkového poistenia spĺňa všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku. Pokiaľ ide o vydané rozhodnutie odporkyňou tak poukázal na jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko z neho nevyplýva ako dospela odporkyňa k takémuto rozhodnutiu, bez toho, že by riadnym spôsobom vyhodnotila celkovú dobu služby a dobu civilného zamestnania, ďalej dobu zamestnania v I. a II. kategórii funkcií a III. pracovnej kategórie, čím bol vážnym spôsobom diskriminovaný a poškodený. Mal za to, že takýto postup odporkyne odporuje článku 12, 39 ods. 1 Ústavy SR ako aj Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov podľa č. 416/1991 Z.z. o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, keď z článku 19 tohto Dohovoru jednoznačne vyplýva nárok na priznanie starobného dôchodku za celú dobu trvania sociálnej udalosti, teda za dobu poistenia v osobitnom i všeobecnom systéme poistenia, pričom výpočet je potrebné vypočítať v súlade s článkom 32 ods. 2 tohto Dohovoru. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 9.6.2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Návrh navrhovateľa považovala za nedôvodný, keď na nárok na výsluhový dôchodok aj jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.11.1960 do 31.10.1962, doba služobného pomeru od 1.1.1962 do 31.10.1984 v I. kategórii funkcií, doba služby od 1.11.1984 do 18.2.1988 v II. kategórii funkcií a doba služby od 19.2.1988 do 31.12.1998 zaradená do I. kategórie funkcií, pričom výsluhový dôchodok bol navrhovateľovi priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, Bratislava od 1.1.1999 v súlade s § 26 zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa ust. § 125 ods. 11 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Mala teda za to, že navrhovateľovi bolo pre nárok na starobný dôchodok zohľadnené obdobie služobného pomeru, ktoré získal v I. kategórii funkcií, pričom nárok na starobný dôchodok vznikol u navrhovateľa dovŕšením 55 rokov, t.j. X.X.XXXX. Ďalej poukázala na to, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona o sociálnom zabezpečení. Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré neboli doteraz uplatnené. V tejto súvislosti poukázala aj na ust. § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení v znení zák.č. 306/1991 Zb., keď o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, čo znamená, že sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa. Ďalej uviedla, že navrhovateľovi je naďalej vyplácaný starobný dôchodok podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení a podľa § 273 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Suma starobného dôchodku bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom navrhovateľovi bolo na tento nárok hodnotené obdobie 11 rokov v I. pracovnej kategórii, konkrétne obdobie od 1.9.1957 do 17.5.1960 (štúdium na strednej škole), od 1.1.1999 do 31.12.2000 (doba zamestnania), od 1.1.2001 do 28.2.2006 ako obdobie od 1.3.2006 do 31.12.2006 a od 1.1.2007 do 30.11.2007. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku zo strany navrhovateľa je dôvodné. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2015 právny zástupca navrhovateľa žiadal rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že odporkyňa nesprávne vyhodnotila celkovú dobu služby a zamestnania u navrhovateľa, bez toho, že by zhodnotila odpracovanú dobu navrhovateľom vo všeobecnom systéme poistenia. Poukázal ďalej na to, že zamestnávatelia navrhovateľa do 30.4.1998 odvádzali všetky odvody, pričom od 1.5.1998 si vojaci vytvorili osobitný dôchodkový systém, avšak niektoré obdobia navrhovateľovi neboli zhodnotené. Samotný navrhovateľ poukázal na nezrovnalosť uvedenú odporkyňou v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 22.5.2015, v ktorom bolo konštatované, že navrhovateľovi bolo hodnotené obdobie 11 rokov v I. pracovnej kategórii, čo však nekorešponduje s rozhodnutím odporkyne č. 430 101 7690 0 zo dňa 4.2.2008, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že starobný dôchodok mu bol vymeraný z III. pracovnej kategórie. Poverený zástupca odporkyne žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázal na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 9.6.2014 ako aj doplňujúce vyjadrenie zo dňa 22.5.2015. Uviedol, že starobný dôchodok bol v prípade navrhovateľa vypočítaný podľa v tom čase platnej piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, v ktorom bolo presne stanovené aké doby zamestnania sa v prípade navrhovateľa hodnotia a odkedy. V tejto súvislosti poukázal na to, že v obdobnom prípade Najvyšší súd SR vydal rozsudok č.k. 9So/103/2011 zo dňa 26.9.2012, ktorý sa týka poistenca nachádzajúceho sa v rovnakej skutkovej a právnej situácii a tiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/33/2014 zo dňa 29.4.2014. Za tohto stavu žiadal rozhodnutie odporkyne potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 255 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zák. č.100/1988 Zb.. o sociálnom zabezpečení Podmienky nároku na starobný dôchodok (1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov doba služby získaná pred 1. januárom 2000 v I. a II. kategórií funkcií je dobou zamestnania zaradenou do I. a II. pracovnej kategórie, ak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zák.č. 100/1988 Zb. . Podľa § 94 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 vyššie uvedeného zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súvislosti s predmetnou vecou je potrebné predovšetkým uviesť, že ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Z tohto dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutým veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zák.č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v policajnom zbore v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Znamená to, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznávajú do 31. decembra 2023 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktoré sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhový dôchodok a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom policajného zboru alebo vojakom v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov policajného zboru a vojakov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Znamená to, že v prípade navrhovateľa, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v súlade s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení a ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22.8.2012. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, ako by poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a ako by v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. V prípade navrhovateľa na určenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.11.1960 do 31.10.1962 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba od 1.11.1962 do 31.10.1984 v I. kategórii funkcií, doba služby od 1.11.1984 do 18.11.1988 v II. kategórii funkcií a doba služby od 19.2.1988 do 312.12.1998 v I. kategórii funkcií. Z listinných dokladov predložených navrhovateľom však vyplýva, že tento bol zamestnaný aj u iných zamestnávateľov, pričom tieto doby zamestnania v civilnom zamestnaní mu neboli zhodnotené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne právne posúdila uplatnený nárok o prehodnotenie starobného dôchodku navrhovateľa, keď nezhodnotila navrhovateľovi doby zamestnania v civilnom zamestnaní a za tohto stavu preto nemožno považovať rozhodnutie odporkyne o prehodnotenie starobného dôchodku za rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Súd sa stotožnil aj s námietkou navrhovateľa týkajúcou sa odporkyňou prezentovaného zhodnotenia odpracovaného obdobia, resp. započítanej doby zamestnania navrhovateľa v I. a II. kategórii funkcií, čo nekorešponduje s konštatovaním odporkyne v odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.2.2008 (týmto rozhodnutím bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok), v ktorom je uvedené, že starobný dôchodok mu bol vymeraný z III. pracovnej kategórie (?). Okrem toho súd tiež dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil, z akých skutkových okolností vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporkyni pritom boli už známe skutočnosti v čase podania žiadosti navrhovateľky, že táto vykonávala prácu aj v civilných zamestnaniach (nielen v služobnom pomere), pričom toto obdobie jej nebolo zhodnotené a odporkyňa sa týmito skutočnosťami relevantným spôsobom nevysporiadala. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne pre posúdenie nároku doplniť dokazovanie a znovu posúdiť nárok navrhovateľa, po zohľadnení aj civilného zamestnania. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zák.č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.4.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby z toho 2x 61,87 eur + 2x paušálna náhrada po 8,04 eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia a doplnenie vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 18.11.2014, ďalej 1x za účasť na pojednávaní dňa 1.6.2015 vo výške 64,53 eur + 1x 8,39 eur režijný paušál. Celkom trovy konania boli navrhovateľovi priznané vo výške 212,74 eur. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal uplatnené trovy konania za náhradu za stratu času a cestovné, nakoľko tieto náklady boli právnemu zástupcovi navrhovateľa priznané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 43Sd/54/2014, keď pojednávanie v tejto veci boli rovnako ako v predmetnej veci nariadené na deň 1.6.2015 a v prípade, že by súd tieto právnym zástupcom uplatnené výdavky priznal, boli by priznané duplicitne, keď za stratu času sa považuje realizovanie cesty advokáta mimo sídla advokátskej kancelárie, čo už bolo priznané a to isté platí aj v prípade uplatneného cestovného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, okrem výroku o náhrade trov konania proti ktorému je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.