Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200725 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200725.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y. č. XX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. augusta 2015 p o t v r d z u j e. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.08.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa rozhodla podľa § 142 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. tak, že žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku zamietla. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 43 Sd/65/2014-47 zo dňa 01.06.2015 bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.04.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a d) O.s.p. a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil, z akých skutkových okolností vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bolo úlohou Sociálnej poisťovne doplniť dokazovanie a znovu posúdiť navrhovateľov nárok na starobný dôchodok po zohľadnení aj civilného zamestnania. V súlade s právnym záverom krajského súdu vysloveným v jeho rozsudku bol opätovne posúdený nárok na starobný dôchodok navrhovateľa. Navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 19.02.2014 požiadal o prehodnotenie sumy starobného dôchodku. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.02.2008 navrhovateľovi bol podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný od 01.12.2007 starobný dôchodok v sume 3.570,- Sk mesačne. Pre výšku starobného dôchodku bolo rozhodujúcich 11 rokov zamestnania vo všeobecnom systéme v III. pracovnej kategórii a to do vzniku nároku obdobie od 01.01.1957 do 30.06.1960, obdobie od 01.01.1999 do 28.02.2006 a po vzniku nároku obdobie od 01.03.2006 do 30.11.2007. V konaní o starobnom dôchodku navrhovateľ potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 28.01.2014 preukázal, že mu bol od 01.01.1999 priznaný podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa ust. § 125 ods. 11 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku navrhovateľovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.11.1960 do 31.10.1962, doba služobného pomeru od 01.11.1962 do 31.10.1984 v I. kategórii funkcií, doba služby od 01.11.1984 do 18.02.1988 v II. kategórii funkcií a doba služby od 19.02.1988 do 31.12.1998 bola zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. od 01.01.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z.. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Postup Sociálnej poisťovne je plne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, keď cieľom ustálenej judikatúry NS SR bolo hodnotenie nárokov získaných v I. a II. kategórii funkcií, na zníženie dôchodkového veku. Uvedený postup bol aplikovaný aj v navrhovateľovom prípade, t.j., že mu bolo hodnotené obdobie profesionálnej služby v I. kategórii funkcií. Zhodnotenie doby služby v I. kategórii v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR malo za následok, že dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil dňa 01.01.1998, kedy sa na profesionálnych vojakov vzťahovala V. časť zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, teda v čase, keď Sociálna poisťovňa nebola príslušná o ich dôchodkových nárokoch rozhodovať. Odporkyňa poukázala na rozsudok NS SR č. 9 So/103/2011 zo dňa 26.09.2012, ktorý sa týka poistenca nachádzajúceho sa v rovnakej situácii ako navrhovateľ, teda poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 55 rokov a odpracovaním potrebnej doby. V tejto právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku poistenca na starobný dôchodok podľa V. časti zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušnému osobitnému orgánu, ktorým bolo v danom prípade Ministerstvo vnútra SR. Nakoľko Sociálna poisťovňa je povinná rešpektovať právny názor NS SR, o navrhovateľovej žiadosti o starobný dôchodok rozhodla v súlade s ustálenou aplikačnou praxou NS SR. Sociálna poisťovňa z dôvodu právnej istoty vydala rozhodnutie o tom, že nie je príslušná rozhodnúť o navrhovateľovej žiadosti o starobný dôchodok, nie však o nároku na starobný dôchodok. Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o navrhovateľovom starobnom dôchodku, bola žiadosť zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie doručené Krajskému súdu v Trnave dňa 30.09.2015, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zároveň zaviazať odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil odvolanie tým, že mu bol od 01.01.1999 Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia (ďalej len VÚSZ) priznaný „výsluhový dôchodok“ v súlade s ust. § 26 zák. č. 114/1998 Z.z.. Uvedený výsluhový dôchodok sa od 01.07.2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ sa nazdáva, že doba zamestnania v I. a II. kategórií funkcií nebola navrhovateľovi dostatočne zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok. Z dokumentácie, ktorú má odporkyňa k dispozícii niet pochýb o tom, že navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 33 rokov, 10 mesiacov a 12 dní v I. kategórii funkcií. Z dokumentácie, ktorú má odporkyňa k dispozícii niet pochýb o tom, že navrhovateľ odslúžil 3 roky, 3 mesiace a 18 dní v II. kategórii funkcií. Medzi sporovými stranami niet pochýb o tom, že navrhovateľ má odpracovaných ďalších 4371 dní, t.j. 11 rokov a 356 dní v III. pracovnej kategórii. Nie je teda medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ ako vojak základnej služby, vojak v ďalšej službe, vojak z povolania v ČSĽA, vykonával službu zaradenú do I. a II. kategórii funkcií. Navrhovateľ vykonával vojenskú základnú službu, ďalšiu vojenskú službu v škole, službu vojaka z povolania v ČSĽA v rozsahu 38 rokov a 70 dní, t.j. (12 735 dní + 1205 dní = 13 940 dní), pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Navrhovateľ žiada o nové prepočítanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho vojenskej služby a najmä odslúžených rokov vo vojenskej službe a tiež odpracovaných rokov v civilnom zamestnaní. Obdobia „pred a po“ výkone vojenskej činnej službe od 01.11.1960 do 31.12.1998 odporkyňa nedostatočne zohľadnila. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 03.11.2015 uviedla, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré vzhľadom na ust. § 142 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. V prípade navrhovateľa nemožno postupovať ani podľa § 261 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďže navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31.12.2003. Rovnaký názor vyslovil NS SR v rozsudku č. 9 So/103/2011 zo dňa 26.09.2012. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., teda v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Postup Sociálnej poisťovne je plne v súlade s právnym názorom NS SR vyjadrení v rozsudku č. 9 So/103/2011 zo dňa 26.09.2012, ako aj v rozsudku NS SR č. 9 So/33/2014 zo dňa 29.04.2014. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015 ako vecne správne potvrdil. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.01.2016 č. 9 So/74/2014 s tým, že podľa neho ide o rozhodnutie v obdobnej veci. Navrhovateľ dovŕšil 55 rokov 01.01.1998. Podmienku v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. písm. a) splnil pred účinnosťou zák. č. 114/1998 Zb.. Navrhovateľ bol po dovŕšení dôchodkového veku ďalej nepretržite zamestnaný do 30.11.2007. Žiadosťou z decembra 2007 požiadal o priznanie starobného dôchodku a to aj 3 roky spätne. Ďalej uviedol, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa § 125 ods. 11 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 103 ods. 1 bod 2 zák. č. 114/1998 Zb. od 01.05.1998 sa na sociálnom zabezpečení vojakov nepoužijú § 130-145 zák. č. 100/1988 Zb.. Na zachovanie nároku na starobný dôchodok, ktorý vznikol dňom 01.01.1998 nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že zákonom č. 107/1999 Zb. bol zákon č. 100/1988 Zb. zmenený a doplnený, v dôsledku čoho došlo k zmene úpravy nárokov profesionálnych vojakov na starobný dôchodok (§ 21 ods. 3 , § 22 ods. 6, § 23 ods. 3, § 26a, § 27 ods. 2), avšak s účinnosťou až od 01.07.1999. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že došlo k hrubej chybe, pretože ust. § 26a v čase vzniku jeho nároku nebol účinný, ale až od 01.07.1999. Podľa § 59 zák. č. 328/2002 Z.z. bod c), doba výkonu služby v zahraničí sa v prípade navrhovateľa má zarátať dvojnásobne, tzn. v jeho prípade od 12.01.1993 do 02.12.1993, čo je 21 mesiacov, bol navrhovateľ v tom čase v zahraničí, misia UNPROFOR. Je mu jasné, že o tejto dobe mal rozhodovať Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ale tvrdí, že v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. je odporkyňa povinná spolupracovať s týmto orgánom a vymieňať si názory a informácie tohto druhu. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bol nepretržite zamestnaný od 01.01.1997 do 30.11.2007, keď pôsobil ako učiteľ na vysokej škole. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že nie je príslušná na rozhodovanie o starobnom dôchodku s poukazom, že má o tom rozhodovať VÚSZ, chcel len zdôrazniť toľko, že VÚSZ nemá s tým nič spoločné, je to záležitosť odporkyne. On má za to, že aj keď navrhovateľ štúdium ukončil maturitnou skúškou 17.05.1960, tak aj prázdniny potom sa musia považovať až do 31.08.1960 za sústavnú prípravu na budúce povolanie. Tak ako to vyplýva § 4 ods. 4 písm. a) zák. č. 600/2003 Z.z., § 33 ods. 5 zák. č. 595/2003 Z.z., a § 38 ods. 1 zák. č. 29/1984 Zb.. Počas prázdnin pracoval navrhovateľ ako brigádnik v Cukrovare až do 21.10.1960, čo aj vyplýva z čestných vyhlásení, ktoré predložil navrhovateľ odporkyni o tom, že brigádoval. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že podľa zák. č. 100/1988 Zb. sa hovorí, že ten kto pokračuje v práci po dovŕšení dôchodkového veku, má nárok za každých 90 dní odpracovaných dní naviac nárok na zvýšenie dôchodku o 1,5%. On má v skutočnosti odpracovaných minimálne 11 rokov a 275 dní, spolu s brigádami, ktoré má doložené čestnými prehláseniami, je to 11 rokov a 356 dní. Z tohto faktu sa domnieva, že by mal mať starobný dôchodok zvýšený minimálne o 4,5%, t.j. za každých 90 dní o 1,5%. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o rozsudok NS SR, na ktorý poukázal navrhovateľ, v danom prípade nejde o judikát, ale o ojedinelý právny názor NS SR. Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľovi bola započítaná celá doba zamestnania, resp. poistenia, ktoré navrhovateľ získal a preto zvýšenie navrhovateľovi starobný dôchodok nie je možné. K námietkam navrhovateľa, že § 26a je účinný až od 01.07.1999 uviedla, že právoplatným rozhodnutím odporkyne zo dňa 04.02.2008 bol navrhovateľovi podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný od 01.12.2007 starobný dôchodok, to znamená, že v tom čase uvedené ustanovenie bolo účinné. Poverená zástupkyňa odporkyne uviedla, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok teda vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučuje. Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu. Pokiaľ ide o § 261 ods. 1 poukázala na to, že navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný po vzniku nároku na ten starobný dôchodok, pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok 01.01.1998 a navrhovateľ bol nepretržite zamestnaný až od 01.01.1999. V období od 01.01.1998 do 01.01.1999 nebol nepretržite zamestnaný. V ostatnom sa pridržiava písomných vyjadrení a výpovedí. Je pravda, že je im známe, že od 01.08.1963 do 31.12.1998 navrhovateľ vykonával službu vojak z povolania a profesionálneho vojaka, ktorá mu však bola zarátaná pre účely výsluhového dôchodku a preto mu chýbajúci rok 1998 nemôže byť zarátaný pre účely starobného dôchodku od Sociálnej poisťovne. Starobný dôchodok bol priznaný navrhovateľovi od 01.12.2007, pričom nárok mu vznikol od 01.03.2006. To uviedla k námietke navrhovateľa, ktorý tvrdil, že nemali aplikovať ust. § 26a zák. č. 100/1988 Zb.. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.03.2016 uviedla, že pokiaľ ide o námietku navrhovateľa týkajúcu sa nesprávneho dátumu ukončenia strednej školy, podľa § 10 ods. 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku. Podľa § 10 ods. 3 písm. a) sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Dátum skončenia strednej školy Sociálna poisťovňa - ústredie určila na základe potvrdenia o návšteve školy zo dňa 29.10.2007, podľa ktorého navrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou dňa 17.05.1960. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. 110) Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 111) Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa postupovala správne. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a podľa § 125 ods. 11 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.02.2008 bol navrhovateľovi podľa § 26a zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaný od 01.12.2007 starobný dôchodok v sume 3.570,- Sk mesačne. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou odporkyne, že navrhovateľ splnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov dosiahnutím veku 55 rokov a odpracovaním potrebnej doby, a preto je vylúčená príslušnosť odporkyne rozhodnúť o tomto nároku. Rozhodnúť o predmetnom nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa V. časti zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušného Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v zmysle ust. § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. V prípade navrhovateľa nemožno postupovať ani podľa ust. § 261 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31.12.2003, pretože navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 01.01.1998 a navrhovateľ bol nepretržite zamestnaný až od 01.01.1999, teda v období od 01.01.1998 do 01.01.1999 nebol nepretržite zamestnaný. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v období od 01.08.1963 do 31.12.1998 vykonával službu vojaka z povolania a profesionálneho vojaka a toto obdobie mu bolo zarátané pre účely výsluhového dôchodku, nemôže byť zarátané aj pre účely starobného dôchodku od odporkyne. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporkyňa nesprávne aplikovala ust. § 26 a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pri vydaní rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2008, súd poukazuje na to, že predmetom prieskumu v tomto konaní nie je už právoplatné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2008, ale rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015 ako vecne správne potvrdil. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250l ods. 1 v spojení s ust. § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.