Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/146/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200601 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200601.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza, členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: CHR, s.r.o., so sídlom Hlavná 52, 931 01 Šamorín, IČO: 36 679 534, právne zastúpený: VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 834 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/271496/2014/4884 zo dňa 11. júna 2014, rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 921 0401/5/3372003/2013 zo dňa 10. júla 2013, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 1100307/1/271496/2014/4884 zo dňa 11. júna 2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/3372003/2013 zo dňa 10. júla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 eur, k rukám advokáta žalobcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo v celom rozsahu ako vecne správne potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/3372003/2013 zo dňa 10.07.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel v sume 41.217,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 daňovému subjektu CHR, s.r.o., Hlavná 52, Šamorín, IČO: 366 79534. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že nešlo o rozhodovanie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (pred 01.01.2012), ktoré by podľa § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení neskorších predpisov muselo byť vydané podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní, ktoré nariadil odvolací orgán po zrušení platobného výmeru č. 9210401/5/1784452/2012 zo dňa 16.07.2012, vydaného po ukončení daňovej kontroly, pretože toto vyrubovacie konanie začalo na základe oznámenia správcu dane č. 9210401/5/3714724/2012 zo dňa 12.12.2013 a za účinnosti daňového poriadku bolo napadnuté rozhodnutie správne vydané už podľa ustanovení daňového poriadku. Správca dane ďalej uviedol, že daňový subjekt pri preukazovaní ním uplatňovaného nároku na odpočítanie dane zo služieb, stavebných prác, ktoré mu na podklade faktúr č. 27/2010 zo dňa 10.12.2010 a č. 30/2010 zo dňa 23.12.2010 mala dodať spoločnosť DIKTA-stav s.r.o., nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a predložením hodnoverných dôkazov a vyjadrení vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že k reálnemu dodaniu fakturovaných služieb týmto platiteľom skutočne prišlo, hoci bol k tomu správcom dane opakovane vyzvaný. Je povinnosťou daňového subjektu nielen preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že prišlo k dodaniu služby, ale že táto bola dodaná tým platiteľom dane, ktorý je ako dodávateľ uvedený na predložených dokladoch a že teda predložené faktúry pravdivo odrážajú na nich uvedené skutočnosti. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonával u daňového subjektu - žalobcu, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010. Na základe daňovej kontroly správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2010 zo sumy 30.177,73 eur na sumu 60,43 eur. Správca dane žalobcovi neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2010 z prijatých dodávok, ktorými boli stavebné práce (základy, základové dosky) na pozemkoch vo vlastníctve daňového subjektu v katastri obce I. K.. Správca dane dňa 10.07.2013 vydal rozhodnutie č. 9210401/5/3370285/2013, ktorými žalobcovi podľa ust. § 68 ods. 6 daňového poriadku znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2010 zo sumy 30.177,73 eur na sumu 60,43 eur. Dôvodom pre neuznanie odpočtu dane bola skutočnosť, že podľa správcu dane nebolo možné preveriť uskutočnenie prijatých dodávok. Žalobca podal dňa 31.07.2013 prostredníctvom svojho zástupcu v daňovom konaní voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie. Žalovaný ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní v zmysle zák. č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a daňového poriadku, rozhodnutím č. 1100307/1/2714962014/4884 zo dňa 11.06.2014 rozhodnutie správcu dane potvrdilo. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane najmä z dôvodu nesprávneho použitia právneho predpisu, ďalej že v konaní správcu dane ako orgánu prvého stupňa bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia, a že správca dane neprihliadol na relevantné dôkazy a tvrdenia žalobcu. Rozhodnutie správcu dane i napadnuté rozhodnutie boli vydané na základe daňového poriadku i napriek tomu, že podľa ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku sa však na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné vyrubovacie konanie použijú dovtedajšie predpisy, t.j. zákon o správe daní. Rozhodnutie správcu dane, ako aj napadnuté rozhodnutie sú tak vydané na základe nesprávneho právneho predpisu (daňového poriadku) namiesto právneho predpisu správneho (zákona o správe daní). Daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 28.10.2011 a bola riadne začatá podľa zákona o správe daní. Daňová kontrola bola ukončená dňom prerokovania protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9210401/5/969974/2012 zo dňa 15.06.2012. V poučení protokolu je uvedené, že daňová kontrola je ukončená až prerokovaním protokolu a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie. Následné vyrubovacie konanie, ktoré sa začína dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu, tak s ohľadom na prechodné ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku malo byť vykonané podľa dovtedajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 3, tretí odsek uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu začal vyrubovacie konanie, čo žalobcovi oznámil oznámením č. 9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013. Žalobca doručenie ani existenciu takéhoto oznámenia neeviduje a žiada v rámci dokazovania o preverenie, či takéto oznámenie bolo skutočne žalobcovi doručené. Rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie sú tak vydané na základe nesprávneho právneho predpisu a preto sú nezákonné. Žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane i žalovaného pri vykonávanom dokazovaní a zároveň i zákonnosť všetkých získaných dôkazných prostriedkov, a to z dôvodov zásadných procesných vád postupu správcu dane. Správca dane dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonával podľa daňového poriadku, keď táto samotná skutočnosť odôvodňuje nezákonnosť postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní a teda i následnú nezákonnosť všetkých správcov dane vykonaných dôkazov. Z výziev zasielaných žalovanému i tretím osobám v rámci vyrubovacieho konania vyplýva, že boli vydané najmä na základe ust. § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, keď toto ustanovenie sa však týka výlučne daňovej kontroly a nie vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje až po ukončení daňovej kontroly. Správca dane si tak opakovane nezákonným postupom v rámci vyrubovacieho konania vynucoval predkladanie dôkazných prostriedkov a z ich nepredloženia vyvodzoval pre žalobcu negatívne dôsledky. Tento postup správcu dane bol nezákonný a spôsobuje nezákonnosť všetkých dôkazov získaných správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, z ktorých správca dane vyvodzoval pre žalobcu negatívne dôsledky. Žalovaný bez relevantného odôvodnenia neprihliadol na tvrdenia a dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu, čo sa týka najmä výsluchu svedka - bývalého konateľa spoločnosti DIKTA - stav s.r.o., pána O. A., ktorý potvrdil realizáciu fakturovaných prác spoločnosťou DIKTA - stav s.r.o., a potvrdenie od p. B. V.. Správca dane namiesto nevysporiadania sa s týmito dôkazmi právne relevantným spôsobom iba skonštatoval, že existujú pochybnosti, kto práce vykonal. Žalovaný a aj žalobca považujú za nepochybné, že fakturované práce boli vykonané. Žalovaný za pochybné považuje, kto práce skutočne vykonal. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru si v maximálnej možnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a preukázal ako materiálnu podstatu plnenia tak i skutočnosť, že práce uvedené na predmetných faktúrach vykonala spoločnosť DIKTA - stav s.r.o.. Uvedené skutočnosti boli podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom preukázané dodávateľskou faktúrou s popisom fakturovaných prác, potvrdením od bývalého konateľa spoločnosti DIKTA - stav s.r.o. pána O. A., ktorý potvrdil, že jeho spoločnosť v čase, keď bol jej konateľom, fakturované práce vykonala. Žalobca má za to, že riadne uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázal dôkazmi, na ktoré správca dane pri svojom rozhodovaní neprihliadol a to riadne vyhotovenou a prijatou faktúrou, fyzickou existenciou uskutočnenia fakturovaných prác (čo žalovaný ani nespochybňuje), potvrdením o vykonaní fakturovaného plnenia dodávateľom (ústne konanie s bývalým konateľom spoločnosti DIKTA - stav, s.r.o., pánom O. A.) a najmä tým, že prijaté plnenia daňový subjekt použil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.10.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového orgánu boli vydané na základe nesprávneho právneho predpisu, keď svoj názor žalobkyňa odôvodňuje tým, že na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné vyrubovacie konanie sa má použiť zákon o správe daní, pretože v danom prípade sa daňová kontrola u žalobcu začala dňa 28.10.2011, bola ukončená dňom prerokovania protokolu č. 9210401/969974/2012 zo dňa 15.06.2012 (ďalej len „protokol“). Následné vyrubovacie konanie tak malo byť vzhľadom na § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku vykonané podľa zákona o správe daní. Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že po ukončení daňovej kontroly (prerokovaní protokolu) správca dane vydal platobný výmer č. 9210401/51778516/2012 zo dňa 16.07.2012, ktorý bol však na základe odvolania žalobcu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade následne vydaného rozhodnutia prvostupňového orgánu však už nešlo o rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku (pred 01.01.2012), ktoré by podľa § 165 ods. 5 muselo byť vydané podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní. Napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím, vydaným vo vyrubovacom konaní, ktoré nariadil žalobca po zrušení platobného výmeru č. 9210401/5/1778516/2012 zo dňa 16.07.2012, vydaného po ukončení daňovej kontroly. Pretože toto vyrubovacie konanie začalo na základe oznámenia správcu dane č. 9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013 až za účinnosti daňového poriadku, bolo napadnuté rozhodnutie správne vydané už podľa ustanovení tohto zákona a nie podľa zákona o správe daní, ako argumentuje žalobca. Oznámenie č. 9210401/5/3714714/2012 zo dňa 12.12.2013 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2013 (doklad č. 27). Žalovaný znovu zdôrazňuje, že vrátenie správcu dane do vyrubovacieho konania po zrušení jeho odvolaním napadnutého rozhodnutia je postup, ktorý nie je implicitne upravený zákonom, avšak v danom prípade bolo potrebné postupovať podľa prechodného ustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2012, podľa ktorého sa daňové konanie začaté podľa zákona o správe daní dokončí podľa daňového poriadku. Správca dane teda postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia správne, keď napadnuté rozhodnutie vydal podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku. K tvrdeniu žalobcu o nezákonnosti žalovaného rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane v dôsledku použitia dôkazov získaných počas daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z jeho rozhodnutia vyplýva, že dôkazy boli získané vo vyrubovacom konaní, nariadenom rozhodnutím žalovaného a preto nemožne namietať ich nezákonnosť. Zároveň však nie je možné spochybniť tie dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly, pretože táto bola vykonaná v súlade so zákonom a v zákonom stanovenej lehote a z tohto dôvodu nie je možné označiť dôkazy ako nezákonné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že všetky výzvy vo vyrubovacom konaní boli vydané na základe ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ktorý sa týka daňovej kontroly a nie vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie bolo použité primerane, preto podľa jeho názoru postup správcu dane bol správny. Podstatné je, že žalobca na tieto výzvy nereagoval a požadované dôkazy nepredložil, hoci podľa § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku má povinnosť preukazovať všetky skutočnosti, na preukázanie ktorých bola správcom dane vyzvaný, či už v priebehu daňovej kontroly, alebo v priebehu daňového konania. Zároveň ust. § 3 ods. 8 daňového poriadku ukladá žalobcovi povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Pokiaľ teda žalobca mal námietky vzťahujúce sa k údajnému použitiu nesprávnych ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa daných výziev, mal možnosť požadovať od správcu dane nápravu, čo však neurobil, na výzvy nereagoval, so správcom dane nespolupracoval a ani konkrétnymi dôkazmi, požadovanými správcom dane, nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Svoj nárok nedoložil faktúrou vystavenou v súlade so zákonom o DPH, keď si svoj nárok uplatňoval na základe faktúry, ktorá v rozpore s ust. § 71 ods. 2 písm. f) a g) zákona o DPH neobsahovala množstvo a druh dodaného tovaru a jednotkovú cenu bez dane pri jednotlivých dodaných tovaroch a z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, aký konkrétny tovar, v akom množstve a v akej jednotkovej cene bol dodaný. Žalovaný zároveň dáva súdu do pozornosti, že žalobca účelovo poukazuje na údajné procesné pochybenia, ktoré majú za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaného i správcu dane, avšak opomína skutočnosť, že okrem faktúry č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010 nepredložil žiaden iný dôkaz o uskutočnení nimi fakturovaných služieb - stavebných prác spoločnosťou DIKTA - stav, s.r.o., napriek tomu, že bola na to vyzvaná výzvami č. 9210401/5/269820/2013 zo dňa 28.01.2013 a č. 9210401/5/2093434/2013 zo dňa 22.05.2013. Vo svojom vyjadrení predloženom dňa 07.08.2012 žalobca namietal, že správca dane s ním počas daňovej kontroly v záujme získania vysvetlení a dôkazov nekomunikoval a tvrdil, že by dôkazy predložil, ak by ich správca dane požadoval. Pokiaľ ide o vypočutie p. B. V., správca dane správne doručoval predvolania na adresu v Obchodnom registri, avšak pokiaľ sa na tejto adrese nezdržiava, mohol o tejto skutočnosti upovedomiť správcu dane, čo však neurobil. Dňa 11.07.2013 bolo správcovi dane doručené jeho vyjadrenie, v ktorom uviedol, že konateľom žalobcu bol necelý rok a po odvolaní z funkcie konateľa celú agendu spoločnosti odovzdal novému konateľovi p. Miroslavovi Kvardovi. Uviedol, že o spoločnosti odo dňa jeho odvolania z funkcie konateľa nemá žiadne informácie, bez oboznámenia sa s jemu nedostupnými dokumentmi nevie nič uviesť, ani poskytnúť akúkoľvek informáciu a preto jeho výsluch nemôže priniesť nič nové. Jeho vypočutie nemohlo žiadnym spôsobom preukázať uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom. Samotné vypočutie p. O. A. rovnako nepreukázalo, že práce boli dodané deklarovaným dodávateľom. Vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul ako svedka p. O. A., ktorý dňa 18.02.2013 uviedol, že daňový subjekt pozná, k nahliadnutiu predloženú faktúru č. 25/2010 zo dňa 27.11.2010 osobne vystavil aj podpísal a práce na nej uvedené spoločnosť DIKTA - stav, s.r.o., vykonala. Podľa jeho vyjadrenia bola na stavebné práce na stavbe „CHATA X až XX v obci I. K.“ uzatvorená zmluva o dielo, bol vedený stavebný denník, do ktorého boli zaznamenané všetky úkony, t.j. rozsah prác, stroje použité na stavbe, počasie, počet ľudí. A. A. ďalej uviedol, že práce vykonávali nielen jeho pracovníci, ale aj pracovníci subdodávateľských firiem. V rámci miestneho zisťovania dňa 18.06.2013 správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti DIKTA - stav s.r.o., Cukrovarská 225, Sládkovičovo, sa nachádza staršia budova, ktorú prenajíma spoločnosť United Industries, Bratislava. Podľa vyjadrenia správcu budovy si spoločnosť DIKTA - stav s.r.o., od určitého času už neprenajíma kancelárske priestory. Osoba, podpísaná vo vyjadrení k výzvam zo dňa 10.07.2013 ako B. V., uviedla iba nekonkrétne vyjadrenia, bez podloženia dôkazmi, nedisponuje informáciou, ktorá konkrétna osoba za spoločnosť DIKTA - stav s.r.o., spisovala stavebný denník, neuvádza meno osoby, ktorá vykonávala stavebný dozor, neidentifikuje osoby, ktoré zabezpečovali stráženie stavby a pod.. Predloženie takéhoto vyjadrenia preto nie je možné považovať za splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu. Vykonanie stavebných prác spoločnosťou DIKTA - stav s.r.o., nebolo v procese daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania preukázané vzhľadom na výpoveď svedka JUDr. O. C.. Svedok nevedel uviesť, kedy sa začali stavebné práce na uvedenej stavbe a stavebným denníkom nedisponoval. Žalobcu podľa jeho vyjadrenia nepoznal. V rámci doplnenia konania bol na základe dožiadania správcu dane na Daňovom úrade Bratislava ako svedok vypočutý Ing. Mgr. Arch. O. J., ktorý nevedel označiť zhotoviteľa - dodávateľa stavby a taktiež nevedel identifikovať osoby, ktoré stavebné práce vykonávali. Nevedel identifikovať ani osobu vykonávajúcu stavebný dozor. Správca dane ďalej vypočul ako svedka Ing. B. C., ktorý uviedol, že žalobca mu nie je známy, nikdy s nikým z tejto spoločnosti nekonal, konal iba s JUDr. C., ktorý bol objednávateľom projektu pre stavebné povolenie. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na závery rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžf/51/2013, z ktorých vyplýva, že žalobca môže odpočítať DPH za splnenia základnej podmienky - aby išlo o tovary a služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, pričom správca dane má pri posudzovaní nárokov na odpočítanie DPH vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Rovnaký názor formuloval NS SR aj vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Sžf/45/2014. Rozsudok ESD (C-354/03, C-355/03, C-484/03) nemôže byť podľa názoru žalovaného na daný prípad aplikovaný, keďže sa on ani správca dane nevyslovili, že by v danom prípade išlo o podvod. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalobca a právny zástupca žalobcu nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, a preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie Daňového úradu Trnava, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj konanie predchádzajúce ich vydaniu postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) Podľa § 44 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov Vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená. Podľa § 165 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. (5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane najmä z dôvodu nesprávneho použitia právneho predpisu, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané na základe daňového poriadku i napriek tomu, že podľa ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku sa na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné vyrubovacie konanie použijú dovtedajšie predpisy, t.j. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov („zákon o správe daní“). Súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané na základe nesprávneho právneho predpisu (daňového poriadku) namiesto zákona o správe daní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 28.10.2011 podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a bola ukončená dňom prerokovania protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9210401/5/969974/2012 zo dňa 15.06.2012. I napriek tomu, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 04.10.2012 zrušil na základe odvolania žalobcu platobný výmer Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/178516/2012 zo dňa 16.07.2012 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, následne nešlo o nové konanie, ale o pokračovanie už začatej daňovej kontroly, ktorá nebola ukončená pred účinnosťou daňového poriadku, čo vyplýva aj z označenia podania žalovaného zo dňa 12.12.2012 - Oznámenie o pokračovaní vo vyrubovacom konaní, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že pokračuje vo vyrubovacom konaní, ktoré začalo dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu č. 9210401/5/969974/2012. V preskúmavanej veci mal súd za to, že zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného správneho orgánu došlo k nesprávnej aplikácii daňového poriadku pri vyrubovacom konaní, ako aj vydaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, pretože vyrubovacie konanie, ktoré sa začína dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu, potom s poukazom na prechodné ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku malo byť vykonané podľa dovtedajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní. Žalobca namietal zákonnosť postupu správcu dane i žalovaného pri vykonávanom dokazovaní a zároveň i zákonnosť všetkých získaných dôkazných prostriedkov, a to z dôvodov zásadných procesných vád postupu správcu dane. Správca dane dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonával podľa daňového poriadku, keď táto samotná skutočnosť odôvodňuje nezákonnosť postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní a teda i následnú nezákonnosť všetkých správcov dane vykonaných dôkazov. Tento postup správcu dane spôsobuje nezákonnosť všetkých dôkazov získaných správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Súd považuje za dôvodnú aj námietku žalobcu, že dôkazy získané správcom dane ako aj žalovaným, postupom podľa daňového poriadku sú nezákonné, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené správca dane aj žalovaný mali pri vykonaní dokazovania postupovať podľa zákona o správe daní, a preto tieto dôkazy nemôžu byť v danej veci podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní v súlade so zákonom. Na ostatné námietky žalobcu, ktorými namietal nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov potvrdzujúcich tvrdenia žalobcu ohľadom realizácie dodávok, za ktoré správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty, súd neprihliadal, nakoľko tieto dôkazy boli vzhľadom na vyššie uvedené získané nezákonným postupom podľa daňového poriadku, keď správca dane, ako aj žalovaný mali v danom prípade postupovať vzhľadom na vyššie uvedené podľa zákona o správe daní, keď i samotné zistenie nesprávnej aplikácie daňového poriadku na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku, je sama o sebe dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a boli vydané na základe dôkazov získaných v rozpore so zákonom, a preto súd tieto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie a opätovne rozhodnúť postupom podľa zákona č. 511/12 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 250k O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako v konaní úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 eur, ktoré vyplývajú zo spisu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.