Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200635 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200635.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľky: W. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne číslo: 37591-1/2014-BA zo dňa 13.6.2014 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. 37591-1/2014-BA zo dňa 13.6.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím číslo: 37591-1/2014-BA zo dňa 13.6.2014 odporkyňa podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 19.3.2013, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.
Svoje rozhodnutie odôvodnila odporkyňa tým, že odporkyňa pri posudzovaní nároku vychádzala zo žiadosti o priznaní úrazovej renty zo dňa 16.4.2014, listu zamestnávateľa zo dňa 26.3.2013, z oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 26.3.2013, záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 25.3.2013, zápisu z prejednania výšky odškodnenia za pracovný úraz zo dňa 25.3.2013, z lekárskej správy zo dňa 10.6.2014, listu zamestnávateľa zo dňa 10.4.2014, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.8.2013, dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 10.1.2011 a zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10.6.2014. Keďže podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 10.6.2014 bol zistený pokles schopnosti v rozsahu 30%, navrhovateľka nespĺňa nárok na priznanie úrazovej renty.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok dňa 4.7.2014 na Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 5.9.2014. V opravnom prostriedku navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu.
Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 8.9.2014 vyplýva, že navrhovateľka utrpela dňa 19.3.2013 pracovný úraz - vykĺbenie štvrtého prsta a zlomeninu piateho prsta pravej ruky. Stav bol riešený chirurgickým zákrokom v lokálnom znecitlivení, v rámci ktorého bolo zošité kĺbové puzdro, šľacha flexora prsta a kože s následnou sadrovou fixáciou a rehabilitáciou. Dňa 23.10.2013 bol vykonaný ďalší chirurgický zákrok s dosiahnutím takmer plného rozsahu pohybov prstov a následne navrhovateľka
opätovne absolvovala rehabilitáciu. Posledné rehabilitačné vyšetrenie navrhovateľky zo dňa 5.8.2014 deklaruje, že funkcia palca, II. a II. prsta pravej ruky ako funkčných jednotiek je v norme, deficit IV. prsta pri ohnutí do dlane je cca 3,5 cm, deficit V. prsta pri ohnutí do dlane je cca 1cm. Funkcia týchto prstov je len parciálne znížená, teda úchop pravej ruky je oslabený, no celkovo funkčný. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodená s daným funkčným postihnutím vykonávať. Vzhľadom na priame následky pracovného úrazu je pôvodné miesto práce pre navrhovateľku nevhodné, čo však samo o sebe nemá za následok automatické stanovenie 100%-tnej miery poklesu pracovnej schopnosti. Pre stanovenie konkrétneho percentuálneho vyjadrenia poklesu pracovnej schopnosti je rozhodujúca pracovná náplň, prípadne presný rozpis vykonaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov pracovnej doby. Sociálna poisťovňa vo svojom konaní nespochybnila vznik poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, posudkoví lekári konštatovali, že navrhovateľka nie je zdravotne spôsobilá vykonávať fyzicky náročnejšie práce pri dvíhaní a prenášaní nadlimitných bremien. Vzhľadom na stav pravej ruky je navrhovateľka spôsobilá vykonávať prácu robotníčky pri kovovýrobe v rozsahu 70 %, čím teda bol stanovený pokles pracovnej schopnosti na 30 %.
Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 v zmysle § 250l a nasl. O.s.p.., pričom zistil, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.
Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 uviedla, že u pôvodného zamestnávateľa nepracuje, pretože tento ju vyhodil. Funkčnosť pravej ruky sa jej nezlepšila, v dôsledku čoho nemôže vyrovnať prsty a nemôže vykonávať žiadne ťažké práce.
Poverený zástupca odporkyne uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 8.9.2014, pričom pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzala posudková lekárka z rozpisu pracovnej činnosti zo dňa 10.4.2014.
Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Podmienky nároku na úrazovú rentu (1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľka utrpela dňa 19.3.2013 pracovný úraz pri vŕtaní kovového materiálu na stojanovej vŕtačke, pri ktorom došlo u nej k vykĺbeniu IV. prsta a zlomenine V. prsta pravej ruky. Navrhovateľka sa podrobila dvom operáciám a následným rehabilitáciám, po ktorých hybnosť v prstoch a úchop zostal obmedzený. Posudková lekárka stanovila pokles pracovnej schopnosti v súvislosti s trvalými následkami na 30%.
Podľa § 209 ods. 1, 2 a 4 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa názoru krajského súdu sa odporkyňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberala úvahami ktoré viedli k stanoveniu výšky zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odporkyňa síce odvoláva na rozpis pracovnej činnosti navrhovateľky ako podklad pre stanovenie výšky poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky a túto skutočnosť zdôraznil aj poverený zástupca na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015, v rozhodnutí však chýbajú akékoľvek konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo jasne a zrozumiteľne zdôvodnené, ktoré pracovné činnosti z tohto rozpisu je navrhovateľka schopná vykonávať bez obmedzenia, ktoré s obmedzením, resp. ktoré pracovné činnosti nemôže vykonávať vôbec, s prihliadnutím na jej trvalé následky spočívajúce v obmedzení hybnosti prstov pravej ruky.
Absencia skutkových okolností rozhodujúcich a právne významných pre vydanie napadnutého rozhodnutia má za následok nepreskúmateľnosť pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Správny orgán bol povinný venovať týmto skutočnostiam dostatočnú pozornosť, aby navrhovateľka, príp. súd preskúmavajúci toto rozhodnutie mohol vyhodnotiť akými úvahami bol správny orgán vedený pri posudzovaní jednotlivých skutkových okolností podstatných pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Je pravdou, že správny orgán vo svojom vyjadrení zo dňa 8.9.2014 sa týmito skutkovými okolnosťami zaoberal, čo však je nedostatočné, keďže tieto úvahy neboli obsahom napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.