Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/157/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200649 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200649.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: SPORTER s.r.o., Esterházyovcov 1595/16, 924 01 Galanta, IČO: 35 935 979, v konaní zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Rendekom, so sídlom Galanta, ul. Šafárikova 1522 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo 1100302/1/330204/2014/968 zo dňa 21.7.2014 a číslo 1100302/1/330399/2014/968 zo dňa 23.7.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutia žalovaného číslo: 1100302/1/330204/2014/968 zo dňa 21.7.2014 a rozhodnutie žalovaného číslo: 1100302/1/330399/2014/968 zo dňa 23.7.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 432,30 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 1100302/1/330204/2014/968 zo dňa 21.7.2014 a č.1100302/1/330399/2014/968 zo dňa 23.7.2014, ktorými tento ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov potvrdil prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/1550489/2014/SIJu a č. 9104408/5/1550570/2014/SIJu obe zo dňa 17.4.2014, ktorými bol podľa § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 vo výške 39 900 eur, resp. máj 2009 v sume 60 800 eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s odôvodnením, že nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľom uvedených na faktúre, neboli predložené dôkazy o deklarovaných službách, ktoré by ich reálne a vecne preukazovali. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné, nakoľko zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v tom, že deklarované služby vykonané Ing. C., ku ktorým sa tento zmluvne zaviazal, považoval za nepreukázané. V tejto súvislosti poukázal na to, že v daňovom konaní týkajúcom sa dorubenia dani z príjmu Ing. C. správny orgán uznal, že posudzované obchodné prípady medzi žalobcom a Ing. C. boli uskutočnené, pričom sa jednalo o totožný obchodný vzťah, pričom správny orgán vychádzal z rovnakého skutkového stavu. Ďalej namietal, že pokiaľ by aj správca dane zistil, že k dodaniu služby zo strany Ing. C. nedošlo, ale len k prijatiu platby z jeho strany (čo správca dane nespochybnil), tak žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty s poukazom na ust. § 19 ods. 4 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty dňom prijatia peňazí Ing. C., nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že ak je platba prijatá pred dodaním služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Za tohto stavu teda pokiaľ došlo k prijatiu platby Ing. C. a ešte nie k poskytnutiu služby, tak dňom prijatia platby vznikla Ing. C. povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty a žalobcovi vzniklo právo na jej odpočet. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a Ing. C. bolo dohodnuté, že k vystaveniu faktúr dôjde až na základe vykonaného sprostredkovania s tým, že podklady k fakturácii ako aj samotnú fakturáciu zrealizuje Ing. C.. Poukázal tiež na to, že v podkladoch k fakturácii boli uvedené jednotlivé prípady sprostredkovania, vykonané žalobcom ešte pred vystavením faktúr č. 06/2009 a 09/2009. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že o zrealizovaní reklamy svedčí existujúca reklama, a teda mal za to, že splnil vecne ako aj formálne podmienky zdaniteľného obchodu, pričom v doplnení odvolania adresovanom žalovanému uviedol, že v daňovom konaní, týkajúceho sa výmeru Daňového úradu Bratislava č. 9103403/5/5423407/2013 zo dňa 6.12.2013 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/194945/2014/5113 bol Ing. C. vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 101 389,27 eur, pričom v tomto konaní skutkové zistenia považoval za preukázané. Znamená to, že žalovaný ako správca dane uznal existenciu zmlúv, ktoré boli medzi žalobcom a Ing. C. uzatvorené. Taktiež poukázal na to, že potom ako sa dozvedel o výsledkoch daňového konania voči Ing. C., zistené skutočnosti uviedol vo forme doplnenia vo svojich oboch odvolaniach zo dňa 9.6.2014, ktorých súčasťou bolo čestné prehlásenie Ing. C. o tom, že v daňovom konaní vedenom proti žalobcovi, v ktorom vypovedal ako svedok, uvádzal nepravdu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku, na základe ktorého je žalovaný povinný na žalobcom oznámené skutočnosti prihliadnuť ex offo bez ohľadu na to, či mu boli zaslané pred alebo po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutí. Znamená to, že pokiaľ bola výpoveď Ing. C. v daňovom konaní použitá ako jeden z dôkazov a ukázala sa ako nepravdivá, mal žalovaný zrušiť prvostupňové rozhodnutia a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu, čo však neurobil. V súvislosti s dopytmi realizovanými správcom dane na starostov a primátorov obcí a miest, v ktorých boli vybudované viacúčelové a futbalové ihriská, s otázkou, či títo boli oslovení treťou osobou uviedol, že znenie týchto otázok pravdepodobne svedčí o nepochopení zmluvného záväzku Ing. C., ktorého úlohou nebolo nikdy lobovať u záujemcov v prospech žalobcu a ani žalobcovi vybaviť získanie zákazky. Naviac odpovede starostov a primátorov obcí a miest ani nevyvracajú tvrdenie žalobcu ohľadne vykonania sprostredkovania Ing. C. s týmito obcami. Ďalej namietal, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, rozhodnutia žalovaného považoval v tejto časti za nedostatočné, formálne a arbitrárne. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.11.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobcom napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase, skutkový ako aj právny stav bol dostatočne zistený, pričom žalobca nepreukázal, že k zdaniteľnému obchodu z jeho strany skutočne došlo. Ďalej uviedol, že v rozhodnutiach sa správca dane vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré sú totožné so žalobnými dôvodmi. Konštatoval, že žalobca uzatvoril v zmysle § 269 zák.č. 513/1991 Zb. zmluvu o spolupráci s poskytovateľom Ing. S. C. - VA&KO zo dňa 2.1.2008, ktorú zmluvné strany zrušili podpísaním zmluvy o reklame a spolupráci zo dňa 2.1.2009, v ktorej upravili svoje vzájomné práva a povinnosti. Predmetom novej uzatvorenej zmluvy o reklame a spolupráci bola reklama a propagácia činností a služieb objednávateľa alebo jeho zmluvných partnerov, najmä vo forme grafickej reklamy umiestnenej v priestoroch ŠK SFM Senec a zároveň záväzok poskytovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca - SPORTER s.r.o. mal príležitosť uzatvárať zmluvy o dielo v oblasti jeho predmetu podnikania s tretími osobami na území Slovenskej republiky a záväzok záujemcu mu za to uhradiť zmluvnú odmenu. V tejto súvislosti uviedol, že Obchodný zákonník definuje v základných ustanoveniach zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu. Postavenie sprostredkovateľa Ing. C. nepreukázali ani šetrenia u starostov a primátorov obcí a miest, v ktorých boli vybudované viacúčelové a futbalové ihriská, v zmysle podkladov ku fakturácii medzi poskytovateľom a záujemcom, ktoré tvorili prílohy k faktúram č. 06/2009 a č. 09/2009. Ďalej uviedol, že zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú, že fakturované služby Ing. S. C. - VA&KO ako podnikateľský subjekt uvedený na faktúre nedodal, nevznikla mu daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, následkom čoho je, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžf 20/2011, v ktorom je uvedené, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Okrem toho povinnosť predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane aj z ust. § 45 ods. 2 daňového poriadku. Znamená to, že dôkazná povinnosť je na platiteľovi dane, správca dane vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku. Samotná fotodokumentácia predložená žalobcom v súvislosti s existenciou reklamnej plochy v ŠK SFM Senec nie je jednoznačným dôkazom o tom, že reklamná plocha bola reálne vykonaná dodávateľom, tak ako je to deklarované na faktúrach. Taktiež Ing. S. C. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9101403/5/659937/2013 uviedol, že žiadne doklady k faktúram nemá, sprostredkovanie nevie konkretizovať, reklamu v športovom areáli nevykonal, nezabezpečil a nevie kto ju zabezpečil. Znamená to, že reálne dodanie služieb žalobcovi menovaným subjektom preukázané nebolo, napriek tomu, že preukazovanie prijatých zdaniteľných obchodov platiteľom dane, ktorý si z nich uplatňuje právo na odpočítanie dane je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu Ing. S. C. - VA&KO ako na dôkaz uskutočnenia sprostredkovania služieb, tak toto považuje za irelevantné, nakoľko u Ing. S. C. bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov fyzických osôb v zmysle ustanovení zákona č. 595/2009 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov na základe nepriznaných príjmov, pričom žalobca, ktorý je platiteľom dane podľa zákona o DPH si uplatňuje nárok na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, a tento jeho nárok musí byť podložený relevantnými dôkaznými prostriedkami. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.9.2015, pričom žalobca sa pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe, rozhodnutia žalovaného považoval za nezákonné, tieto žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s tým, aby predmetná vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky na takýto postup, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 zák.č. 222/2004 Z.z. (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 74 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 74 ods. 3 zák.č. 563/2009 Z.z. odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Na úvod je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania je preskúmanie zákonností rozhodnutí správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a v súlade s ustanoveniami zák.č. 222/2004 Z.z. . Je nepochybné, že pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V tejto súvislosti súd predovšetkým poukazuje na to, že správny orgán výpoveď Ing. C. v daňovom konaní považoval za jeden z kľúčových dôkazov, na základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené, pričom v rámci žalobcom doplneného odvolania zo dňa 11.6.2014 táto výpoveď Ing. C. sa ukázala ako nepravdivá, čo bolo doložené jeho čestným prehlásením. Znamená to, že v priebehu odvolacieho správneho konania vyšli v predmetnej veci najavo skutkové a právne okolnosti žalobcom neuplatnené v odvolaní, ktoré však majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a na ktoré mal žalovaný ako odvolací správny orgán prihliadnuť sa poukazom na ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku. Z pojmu „vyšli najavo“ je potrebné rozumieť akýkoľvek spôsob, ktorým sa do dispozičnej sféry správneho orgánu dostane informácia o skutočnosti, ktorá môže byť pre výsledok konania rozhodná (rozsudok Najvyššieho správneho soudu 2 Afs 31/2005). Je potrebné tiež zdôrazniť, že neopomenuteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu je to, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami (v tomto smere sa žalovaný nevysporiadal a neprihliadal na zistené skutočnosti v priebehu odvolacieho správneho konania), pričom tento nedostatok, resp. pochybenie je potrebné z procesného hľadiska hodnotiť tak, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto súd napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie, opätovne vypočuť Ing. C. k tomu, ako teda v skutočnosti bol realizovaný jeho zmluvný vzťah so žalobcom, nakoľko žalovaný sa doposiaľ nevysporiadal so zistenými rozpormi vo výpovedi Ing. C.. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu totiž vyplýva, že tento najskôr v daňovom konaní tvrdil, že obchodný vzťah so žalobcom prebehol ohľadne niektorých vecí iba papierovo, pričom na druhej strane potvrdil, že mu nejaké finančné prostriedky zo strany žalobcu boli vyplatené na jeho súkromný účet. Okrem toho v rámci odvolacieho správneho konania bolo žalovanému predložené čestné prehlásenie Ing. C., ktorým tento potvrdil, že so žalobcom bol v zmluvnom vzťahu, sprostredkoval mu informácie o tom, kto má záujem o výstavbu športovísk, súčasne mu zabezpečil reklamu v ŠK SFM Senec, pričom taktiež potvrdil, že sumy uvedené vo faktúrach č. 6/2009 zo dňa 2.4.2009 a č. 9/2009 zo dňa 15.5.2009 mu boli zo strany žalobcu vyplatené. Žalovaný pri vydaní žalobcom napadnutých rozhodnutí sa týmito zistenými skutočnosťami nezaoberal a tieto nevyhodnotil, napriek tomu, že je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom odvolaní. Podľa názoru súdu v rámci odvolacieho správneho konania vyšli najavo závažné skutočnosti, na ktoré mal žalovaný prihliadať a zaoberať sa nimi. Odvolanie v daňovom konaní je budované na apelačnom princípe, čo znamená, že druhostupňový správny orgán je oprávnený napraviť prvostupňové rozhodnutie tak, že sám môže vo veci samej rozhodnúť a nie je viazaný záverom prvostupňového orgánu. Znamená to, že sám posúdi vec, a to jednak z hľadiska vykonaného dokazovania a urobených záverov, ako aj z právnej stránky. V rámci odvolacieho konania teda môže druhostupňový orgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania, alebo môže uložiť správcovi dane, ak konal v prvom stupni, aby doplnenie vykonal, resp. chyby odstránil v stanovenej lehote. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi ako v konaní úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (2 x 134 eur za prevzatie veci, prípravu a prvú poradu s klientom a podanie žaloby zo dňa 9.9.2014, 1x za účasť na pojednávaní dňa 10.9.2015 vo výške 139,83 eur, 2x režijný paušál 8,04 eur a 1x režijný paušál 8,39 eur) v celkovej výške 432,30 eur, ktoré boli uplatnené zo strany právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.