Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/161/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200667 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200667.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobkyne: Zuzana Kozáková, s miestom podnikania 906 34 Prievaly č. 352, IČO: 37 770 128, právne zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21. júla 2014 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Krajský súd v Trnave m e n í rozhodnutie žalovaného č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21. júla 2014 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 2. decembra 2013 v časti uloženia pokuty tak, že žalobkyni podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá pokutu vo výške 331 eur, ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet vedený v C. N. D. uvedený v druhostupňovom rozhodnutí č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21. júla 2014. Žalobkyni sa náhrada trov súdneho a správneho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 19.09.2014, osobne doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013, ktorým tento žalobkyni postupom podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 377/2004 Z. z.“) uložil pokutu za správny delikt vo výške 1.500 eur pre porušenie zákazu predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. . V žalobných dôvodoch namietala, že z jej strany nedošlo k porušeniu zákona tak, ako je uvedené v rozhodnutí žalovaného, resp. v rozhodnutí prvostupňového orgánu (Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj; pozn.). O vykonaní kontroly dňa 27.08.2013 v predajni Trafika na adrese Štefániková č. 12, Skalica sa žalobkyňa dozvedela od svojej zamestnankyne O. K., ktorá v tom čase bola požiadaná o predaj cigariet značky MARLBORO, pričom mala za to, že osoba ktorá predmetné tabakové výroky žiadala nemohla mať v žiadnom prípade vek nižší ako 19 - 20 rokov. Vzhľadom na to, že uvedená zamestnankyňa v mylnej domnienke, že sa jedná o osobu staršiu ako 18 rokov, predala tejto osobe žiadaný produkt, následne vytlačila doklad o zaplatení z registračnej pokladnice a odovzdala ho do rúk osoby kupujúcej cigarety. Následne ďalší prítomný starší muž v predajni uviedol, že je pracovníkom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) a že osoba, ktorej zamestnankyňa žalobkyne predala cigarety je osoba mladšia ako 18 rokov. Na základe oznámenia O. K. sa žalobkyňa dostavila do predmetnej predajne, nakoľko mala záujem overiť si tvrdenie zamestnankyne (na ktorom i naďalej trvá), že osoba, ktorej táto predala cigarety nemohla mať vek nižší ako 18 rokov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ako osoba, ktorej je ukladaná pokuta za porušenie zákonných ustanovení, má právo na preukázanie všetkých skutočností od kontrolného orgánu, t. j. i na preukázanie toho, či v danom prípade osoba, ktorá kupovala cigarety v predajni žalobkyne mala vek nižší ako 18 rokov. Uvedená skutočnosť nebola žalobkyni žiadnym spôsobom preukázaná, a to i napriek tej skutočnosti, že toho času sa vo veľmi krátkej dobe od vykonania kontroly dostavila do predmetnej predajne v Skalici. Žalobkyni doteraz neboli oznámené žiadne údaje o tom, že osoba, ktorá kupovala dňa 27.08.2013 cigarety v predajni v Skalici, mala vek nižší ako 18 rokov. Na záver žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by z jej strany skutočne došlo k porušeniu zákonných ustanovení, má za to, že uložená pokuta vo výške 1.500 eur je takmer pre jej firmu likvidačnou. Uložená pokuta vo výške 1.500 eur nie je primeraná prípadnému porušeniu zákonných ustanovení. Jedná sa nepochybne o represívne konanie SOI voči žalobkyni. V prípade, ak by konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu príslušných zákonných ustanovení, za porušenie ktorých sa ukladá pokuta, žalobkyňa navrhla jej primerané zníženie. Vzhľadom na vyššie, žalobkyňou uvádzané skutočnosti, táto navrhla, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21.07.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu 28.10.2014, pričom žiadal žalobu zamietnuť a súčasne nepriznať žalobkyni právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecnými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď žalovaný postupoval v súlade so zásadami správneho konania, námietkami a podkladmi predloženými žalobkyňou sa žalovaný pri rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnil. Vo vzťahu k výkonu kontroly podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.“) žalovaný uviedol, že predmetná kontrola bola vykonaná inšpektormi SOI v súlade s právnymi predpismi za účelom preverenia dodržiavania povinností zákona o ochrane nefajčiarov. Vo vzťahu k osobe kupujúcej si v čase výkonu kontroly v predmetnej predajni tabakové výroky, žalovaný uviedol, že predávajúci je povinný (ak existuje čo i len náznak podozrenia, že by kupujúci spotrebiteľ mohol mať vek nižší ako 18 rokov) vyzvať takúto osobu na overenie si dátumu narodenia. Ak však predávajúci využil iba jednu možnosť, a to vizuálny odhad, pričom z dôvodu, že v dnešnej dobe nie je možné jednoznačne odhadnúť, či sa jedná o plnoletú, alebo neplnoletú osobu, je to dôvod na pochybnosť, ktorú možno odstrániť práve vyžiadaním si dokladu totožnosti. K námietke žalobkyne, že kontrolný orgán neumožnil žalobkyni, aby na mieste bolo dokázané, že predávajúci (zamestnankyňa žalobkyne) predala tabakové výrobky osobe mladšej ako 18 rokov, žalovaný uviedol, že uvedený postup nie je možný, a to z dôvodu ochrany osoby a osobných údajov tejto maloletej osoby. Informácie o maloletej osobe, ktorá vykonala kontrolný nákup, sú súčasťou spisového materiálu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na tú skutočnosť, že samotní inšpektori SOI v priebehu kontroly preukazujú svoju totožnosť preukazom SOI, kde je uvedené len číslo preukazu a nie sú v ňom uvedené osobné údaje, teda meno, priezvisko, adresa bydliska a pod. Na základe uvedeného, žalovaný považuje za neprípustné, aby osoba prizvaná ku kontrole, ktorá je mladšia ako 18 rokov, bola povinná preukazovať sa predávajúcemu údajmi osobnej povahy. Žalovaný správny orgán zastáva ten názor, že uvedenú maloletú osobu vykonávajúcu kontrolný nákup je možné z údajov obsiahnutých v inšpekčnom zázname dostatočne identifikovať, pričom jej konkrétne údaje sú obsahom Zmluvy o spolupráci, resp. predchádzajúcom súhlase zákonného zástupcu, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu. Podľa názoru žalovaného je predovšetkým podstatné, či osoba, ktorej žalobkyňa (prostredníctvom svojej zamestnankyne) predala tabakové výrobky skutočne dosiahla, resp. nedosiahla vek 18 rokov. Skutočnosť, že priamo pri vykonanej kontrole nedošlo k preukázaniu veku maloletej osoby predávajúcemu nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by zbavovala predávajúceho zodpovednosti za zistený nedostatok, resp. by spochybňovala skutkové zistenia z vykonanej kontroly. Predávajúci mal teda možnosť si overiť vek spotrebiteľa počas nákupu, nakoľko v tomto čase bol anonymný spotrebiteľ, a nie až po vykonaní nákupu a porušení svojich povinností. V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukázal na ust. § 5 zákona č. 128/2002 Z. z., ktorý (okrem iného) ustanovuje, prostredníctvom koho SOI vykonáva kontrolu vnútorného trhu, kto sú prizvané osoby pri kontrole a aké sú oprávnenia a povinnosti inšpektorov pri kontrole. Z toho ďalej vyplýva, že maloletá osoba, ktorá je oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa zákona o ochrane nefajčiarov (zákon č. 377/2004 Z. z.; pozn.) nemá postavenie inšpektorov SOI a ani práva a povinnosti, ktorými títo disponujú s výnimkou práva vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb podľa § 5 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej kontrole na vnútornom trhu. Preto je právne nemožné, aby sa maloletá osoba zdržiavala na predajni predávajúceho počas výkonu kontroly zo strany SOI, nakoľko z povahy zákonných ustanovení vyplýva, že má slúžiť len ako „nástroj“ na vykonanie kontrolného nákupu - tabakových výrobkov alebo výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom kontrolu ako takú už vykonávajú inšpektori. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok č. k. 3 Sžo 177/2010 zo dňa 14.12.2010 a rozsudok č. k. 3 Sžo 138/2010 zo dňa 09.11.2010), z ktorých vyplýva totožný záver ako uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, a teda že nepreukázanie veku mladistvého pri kontrole, bez ďalšieho nemôže znamenať nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Na záver, žalovaný vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že táto bola uložená na základe kritérií pre jej určenie podľa § 10 ods. 9 a v rozpätí podľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. Výška pokuty zodpovedá závažnosti porušenia predmetného zákazu a hroziacim škodlivým následkom na zdravie, je primeraná a sleduje tak preventívnu ako aj represívnu funkciu sankcie (v tejto súvislosti žalovaný odkázal na žalobou napadnuté rozhodnutie). Na základe uvedených skutočností, žalovaný zastáva ten názor, že napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013 bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný, predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 10.9.2015, na ktoré sa účastníci konania neustanovili (súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby zo strany žalobkyne. Podľa § 244 ods. 1 - 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i ods. 1 a 2 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z., zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov. Podľa § 10 ods. 2 a 9 zákona č. 377/2004 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6. (9) Pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, teda Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. a v prípade, že áno, tak bolo potrebné posúdiť, či výšku uloženej pokuty možno považovať za primeranú. Z obsahu súdneho spisu ako aj z pripojeného administratívneho spisu žalovaného tunajší súd zistil, že dňa 27.08.2013 bola zo strany inšpektorov Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj vykonaná kontrola v prevádzkarni (Trafika) situovanej na ulici Štefánikova č. 12, Skalica. Pri výkone kontroly títo zistili nedostatky, a to konkrétne, porušenie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nakoľko predávajúca (p. O. K. - zamestnankyňa žalobkyne) odpredala 1 balenie tabakových výrobkov značky MARLBORO (19 kusov v balení) v cene 3,40 eur, osobe mladšej ako 18 rokov (v uvedenom prípade maloletá osoba vykonávajúca kontrolný nákup mala v zmysle zisteného obsahu zo zapečatenej obálky nachádzajúcej sa v administratívnom spise 14 rokov), čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. Na základe uvedených skutočností, prvostupňový orgán rozhodnutím č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013 podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. žalobkyni uložil pokutu (sankciu) vo výške 1.500 eur, ktorú bola táto povinná v zmysle predmetného rozhodnutia zaplatiť do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet bližšie špecifikovaný v už menovanom rozhodnutí. Na základe žalobkyňou podaného odvolania (obsahom ktorého boli tie isté skutočnosti ako v podanej žalobe), žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. SK/0067/99/2014 zo dňa 21.07.2014 potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. F/351/2/2013 zo dňa 02.12.2013 a podané odvolanie žalobkyne zamietol. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa predovšetkým žalovanému vytýkala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nakoľko mala za to, že žalovaný bol povinný pri realizovaní kontrolného nákupu preukázať tú skutočnosť, že osoba, ktorá konkrétne kontrolný nákup vykonala bola skutočne osobou mladšou ako 18 rokov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly dňa 27.08.2013 v prevádzkarni (Trafika) situovanej na ulici Štefánikova č. 12, Skalica vyplýva, že zamestnankyňa žalobkyne bola oboznámená s tým, že kontrolný nákup vykonala maloletá osoba (E. S.; 14 rokov), predmetný inšpekčný záznam vlastnoručne podpísala, s vysvetlením, že cit.: „Kupujúci, ktorý kupoval cigarety, mi výškou a vzhľadom pripadal na dospelého muža“. Tak z podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, ako aj zo samotnej podanej žaloby nevyplýva, že by zamestnankyňa žalobkyne vyzývala kupujúceho na overenie si dátumu jeho narodenia. Z uvedeného vyplýva, že zamestnankyňa žalobkyne využila iba jeden spôsob overenia si veku osoby kupujúcej, a to tzv. vizuálny odhad, pričom v tejto súvislosti je potrebné navyše dodať, že v súčasnej dobe nie je jednoduché odhadnúť, či ide o plnoletú, alebo neplnoletú osobu. Vzhľadom na to, že zamestnankyňou žalobkyne využitý tzv. vizuálny odhad nebol dostatočným prostriedkom na určenie veku kupujúceho, mala táto žiadať od uvedenej osoby doklad totožnosti. S námietkou žalobkyne, že tejto nebolo preukázané, že by osoba vykonávajúca kontrolný nákup bola skutočne osobou maloletou, je potrebné uviesť len toľko, že ak samotní inšpektori vykonávajúci kontrolu, nie sú pri jej výkone identifikovaní osobnými údajmi (preukazujú sa preukazom SOI, v ktorom je uvedené len číslo preukazu), o to viac by mali byť chránené osoby, ktoré nie sú inšpektormi SOI a vykonávajúcimi kontrolný nákup a navyše, ak sú tieto osoby maloleté. Námietka žalobkyne, že žalovaný nepreukázal, že by osoba vykonávajúca kontrolný nákup bola osobou skutočne maloletou, nie je opodstatnená, nakoľko senát tunajšieho súdu nahliadnutím do zapečatenej obálky, obsiahnutej v administratívnom spise žalovaného zistil, že v zmysle Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi príslušným inšpektorátom na jednej strane a zákonným zástupcom maloletej osoby na strane druhej, sa jedná o osobu maloletú. Z toho dôvodu túto námietku tunajší súd považuje za nedôvodnú. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Rozhodovanie v správnom súdnictve je (všeobecne) založené na kasačnom princípe, teda že správny súd nie je oprávnený žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdiť, pričom zmeniť ho môže len vo výnimočných prípadoch vyplývajúcich z vyššie citovaného ust. § 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250j ods. 5 O.s.p., teda iba v prípade, ak rozhoduje v tzv. úplnej jurisdikcii. Ide predovšetkým o prípady, kedy správny súd (rozsudkom) rozhoduje o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak ide o súkromnoprávnu vec alebo o uloženie sankcie. Správne orgány sú oprávnené podľa osobitných zákonov rozhodovať o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov. Rovnako môžu správne orgány rozhodovať o uložení sankcie, ktorou sa rozumie sankcia podľa príslušných predpisov správneho práva hmotného a procesného. Správny súd pri preskúmavaní takýchto rozhodnutí nemôže byť viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pretože najmä v súkromnoprávnej agende by došlo k tomu, že by sa nedali urobiť správne právne závery o zákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok alebo chybnosť skutkových zistení. Z toho dôvodu správny súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudkom sa nahradí celé rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho časť, v ktorom sa rozhodne o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak ide o spor alebo inú právnu vec vyplývajúcu z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov, prípadne o uloženie sankcie. Tento rozsah nahradenia rozhodnutia správneho orgánu musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok v podstate zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Krajský súd v Trnave dospel v predmetnej veci k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobkyne a riadne zistil skutkový stav veci, avšak nemožno konštatovať, že by správny orgán, vzhľadom na okolnosti za akých došlo k uloženiu pokuty, správne určil výšku uloženej sankcie za správny delikt. Je potrebné konštatovať, že ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Preventívny význam postihu nespočíva iba v účinkoch vo vzťahu k žalobkyni. Postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správny orgán pri ukladaní sankcie musí posudzovať nielen závažnosť a dĺžku trvania porušovania zákona, ale aj jeho povahu. V danom prípade na základe skutkového stavu, ktorý zistil správny orgán ako aj žalobkyňou namietanú neprimeranosť uloženej sankcie zo strany správneho orgánu, súd aplikoval moderačné oprávnenie v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p. a znížil sankciu na 331 eur, ktorú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za primeranú tak z hľadiska represívneho ako aj z hľadiska plne zodpovedajúceho požiadavke generálnej prevencie. Tunajší súd za podstatnú skutočnosť, na základe ktorej realizoval zákonnú možnosť moderácie neprimerane uloženej pokuty považoval predovšetkým to, že v predmetnej veci nebolo zo strany správneho orgánu dostatočne prihliadané na to, že v danom prípade sa jedná u žalobkyne o prvé zistenie takéhoto pochybenia (z oboch rozhodnutí, ako aj z pripojeného administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by sa zo strany žalobkyne jednalo o recidivujúce konanie) a súčasne správny orgán neprihliadol na špecifickosť konkrétneho prípadu, a to predovšetkým vo vzťahu k maloletej osobe a jej vyšší vzrast, ktorý bol práve tým dominantným faktorom, spôsobilým uviesť zamestnankyňu žalobkyne do omylu. Z vyššie uvedených dôvodov, predovšetkým vzhľadom na okolnosti za akých došlo k správnemu deliktu súd uložil žalobkyni pokutu v najnižšej zákonom prípustnej hranici. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tunajší súd uplatnil pri rozhodovaní zásadu plnej jurisdikcie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu postupom podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. a § 250i ods. 2 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, veta posledná, O.s.p. tak, že žalobkyni náhradu trov súdneho a správneho konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď táto jednak nebola v predmetnej veci v celom rozsahu úspešná a navyše bolo nesporné, že žalobkyňa sa dopustila správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená pokuta, avšak podľa posúdenia zo strany tunajšieho súdu išlo o porušenie predpisov nižšej intenzity ako túto skutočnosť posudzoval rozhodujúci správny orgán. Žalobkyňa síce mala čiastočný úspech vo veci, ale len pokiaľ ide o výšku pokuty avšak nie pokiaľ ide o oprávnenosť uloženia sankcie za protiprávne konanie, ktorého sa táto nepochybne dopustila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.