Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sp/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200331 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200331.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudkyňou JUDr. Boženou Husárovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, Hollého 1596/18A, Senica, za účasti I. Z., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, E., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. V 2870/13-2 zo dňa 10.09.2014 t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. V 2870/13-2 zo dňa 10.09.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi konania I. Z. súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom, ktorým je odvolanie ako opravný prostriedok podané proti rozhodnutiu správneho orgánu - odporcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým odporca podľa ust. § 31 ods. 1 a 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností vedenom, pod č. V 2870/13-2 zo dňa 10.09.2014, prílohou ktorého bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 374/2013-ŠTE zo dňa 1.10. 2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, č. XXX a č. XXX v k.ú. A. F. R., ktorých podielovou spoluvlastníčkou je I. Z., predtým J.. Odporca rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 22 ods. 2, § 37 ods.1 Obč. zák. v spojení s ust. § 31 ods.1,3 zák. č. 162/1995 katastrálneho zákona a konštatovaním, že v konaní boli zistené nedostatky v zastupovaní I. Z. ako záložcu, za ktorú Zmluvu o zriadení záložného č. 374/2013-ŠTE zo dňa 1.10. 2013 podpísal splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a to na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 18.12.2012. Z listinných dokladov odporca zistil, že zástupcu záložcu vybral veriteľ pri poskytovaní úveru na základe Zmluvy o úvere č. 201801193 zo dňa 18.12.2012, konkrétne spoločnosť Pohotovosť - navrhovateľ a záložca si tak nemal možnosť sám vybrať splnomocneného zástupcu. Správny orgán tak dospel k záveru, že „formulárové“ vyhotovenie dohody o splnomocnení zakladá dôvodné pochybnosti o slobodnej vôle splnomocniteľa - dlžníka, čo je podporené i tým, že zástupca splnomocniteľa, ktorým je združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo vopred určené navrhovateľom, a či malo skutočne konať v záujme splnomocniteľa a šči primárnym účelom nemalo byť uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka z úverovej zmluvy. Z dôvodu vážnych pochybností o slobodnej vôli splnomocniteľa - dlžníka správny orgán vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako neplatnú podľa § 37 ods.1 Obč. zák. v spojení s §ut. § 22 ods.2 Obč. zák. Správny orgán vzal do úvahy zmluvu o úvere, dohodu o splnomocnení a záložnú zmluvu, ktorých uzatvorenie formálne zákon nevylučuje, ale pri posúdení vzájomnej súvislosti nie je možné vylúčiť, že sa ich uzatvorením sledovalo nielen zabezpečenie návratnosti úveru, ale aj možnosť prechodu vlastníctva dlžníka na navrhovateľa, ktorý majetok dlžníka je v nepomerne väčšej hodnote ako výška plnenia, ktoré bolo dlžníkovi poskytnutú na základe úverovej zmluvy. Predmetné skutočnosti správny orgán vyhodnotil, konštatoval, že prejavu vôle splnomocniteľa chýba atribút slobody a vážnosti, ako základné podmienky platného právneho úkonu, takéto plnomocenstvo vyhodnotil ako neplatné podľa § 37 ods.1 a §§ 22 ods.2 Obč. zák. a návrh zamietol. Proti rozhodnutiu správneho orgánu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby konajúci súd predmetné rozhodnutie žalovaného zrušil a vklad povolil, resp. aby rozhodnutie zrušil a vec správnemu orgánu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že dňa 18.12.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 374/2013-ŠTE medzi navrhovateľom - záložným veriteľom a I. J. ako záložcom, resp. dlžníkom, zastúpenou združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe Dohody o splnomocnení č. 201801193. Nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia navrhovateľ odvodzoval z toho, že príslušný správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil aj plnomocenstvo, ktorého neprípustnosť vidí v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods.2 Obč. zák.. Dohoda o splnomocnení ale bola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a zároveň obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok a sám si vybral splnomocnenca, ktorému vzniklo oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu, pričom z toho vznikli práva a povinnosti priamo záložcovi. Pri vyslovovaní záveru o rozpore záujmov záložcu a jeho splnomocneného zástupcu nevychádzal správny orgán z presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, ale len z nepodloženého predpokladu rozporu, ktorého reálna existencia nebola preukázaná. Podľa odbornej literatúry nepostačuje iba možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci právny úkon, na ktorom sa nepodieľal zmluvný veriteľ. Správny orgán nevykonal nijaké dokazovanie na podloženie vysloveného tvrdenia o tom, že si splnomocnenca nemohol vybrať dlžník, splnomocnenec poučil záložcu o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra. Okrem toho splnomocniteľ nikdy obsah udeleného plnomocenstva nenamietal, využil bezplatnú pomoc splnomocneného zástupcu a zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka vyžadoval, alebo mu dokonca osobu zástupcu navrhoval. Správny orgán tiež nepreukázal, že by medzi záujmami zástupcu a zastúpeného existoval reálny rozpor a názor správneho orgánu, podľa ktorého záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka nemá žiadnu oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, k čomu správny orgán rovnako nevykonal žiadne dokazovanie. Správny orgán tak vydal nezákonné rozhodnutie, pričom je evidentné, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti, z toho dôvodu navrhovateľ využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť dlh záložným právom. V závere navrhovateľ ako odvolateľ žiadal správny orgán aby rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve povolil, a ak správny orgán takto nebude postupovať, aby príslušný súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odporca sa k odvolaniu vyjadril a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí. S poukazom na ust. § 250m ods. 3 O.s.p. súd za účastníka konania považoval aj I. Z., ktorá sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že nehnuteľnosti, ktorých sa návrh na vklad záložného práva týka nie sú už v jej vlastníctve, ktoré stratila v rámci vyporiadania BSM po rozvode. Zároveň požiadala o ospravedlnenie jej neprítomnosti z pojednávania, pretože sa stará o maloleté dieťa . Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa predvolaní účastníci -navrhovateľ a odporca nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal podľa § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a o veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporca ako orgán verejnej moci uplatňoval pri vydávaní rozhodnutia svoju kompetenciu v zmysle zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona). V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje, či predložená zmluva obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúma, či takáto zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, týkajúcimi sa platnosti právnych úkonov, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona). Podľa § 31 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) 1)Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 zák. č. 40/1964 Zb. Obč.zák. (1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. (2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Obč. zák. Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pre platnosť právneho úkonu ust. § 37 Obč. zák. vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že dňa 18.12.2012 bola splnomocniteľom I. Z. ( v rozhodnom čase J.) podpísaná Dohoda o splnomocnení, majúca preukázať existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely uzatvorenia záložnej zmluvy medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným predsedom združenia H. E.. Na základe Zmluvy o úvere č. 201801193 zo dňa 18.12. 2012 navrhovateľ poskytol I. Z.ver v sume 800 eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 416 eur v štyroch mesačných splátkach po 304 eur. Navrhovateľ síce uvádzal, že Dohoda o splnomocnení je samostatný právny úkon, na ktorom sa on nezúčastňoval, z okolností vyplývajúcich z písomností založených v spise je zrejmé, že Dohoda o splnomocnení bola podpisovaná v bezprostrednej súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy a účelom zastúpenia je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Súd sa stotožnil s právnym záverom odporcu, podľa ktorého sloboda a vážnosť vôle pri dojednaní plnomocenstva nie je zákonným spôsobom preukázaná tak, aby bolo z nej zrejmé, že splnomocnený zástupca - občianske združenie ProHelp, zastúpené jeho predsedom je oprávnené v mene I. Z. ako dlžníkom z úverovej zmluvy uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva predloženú na vklad do katastra nehnuteľností. Je treba prisvedčiť správnosti postupu odporcu, ktorý sa venoval posúdeniu platnosti Dohody o splnomocnení v súvislosti so skúmaním otázky, či sa predložená Zmluva o zriadení záložného práva, uzavretá medzi žalobcom a I. Z., zastúpenou Združením ProHelp neprieči zákonu a takýto prieskum je zákonom predpokladaný pri rozhodovaní o návrhu na vklad (§ 31 katastrálneho zákona) Zmluvy o zriadení záložného práva predloženej žalobcom. Zmluva o zriadení záložného práva síce formálne spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, podľa ktorých by bola ako platný právny úkon spôsobilá k zápisu do katastra nehnuteľností formou vkladu, v konaní sú však preukázané evidentné nezrovnalosti, ktoré sa týkajú práve hodnovernosti a slobody prejavu vôle záložcu v súvislosti s obsahom Dohody o plnomocenstve. Len pre úplnosť súd poukazuje i na to, že dôvodne bola zohľadnená aj bezprostredná vecná a časová súvislosť uzavierania zmluvy o úvere a dohody o plnomocenstve, v súvislosti s ochranou spotrebiteľa, pretože aj keď formálne bola dohoda o plnomocenstve uzavretá ako samostatný právny úkon je evidentný vecný súvis oboch uvedených zmlúv z čoho jednoznačne vyplýva potreba aplikácie predpisov vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa tak na posudzovanie Dohody o plnomocenstve č. 201801193 ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva č.374/2013-ŠTE. Vzhľadom na zistené nedostatky, spôsobujúce neplatnosť Dohody o splnomocnení, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva č. č.374/2013-ŠTE súd považuje za správny a dostatočne odôvodnený záver o zamietnutí návrhu predloženého na vklad. Súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, že v súvislosti so záverom o určení splnomocneného zástupcu vopred a nepreukázania rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného nebol dostatočne a objektívne zistený skutkový stav. Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal z predloženého návrhu a tento posudzoval z hľadiska a v rozsahu zákonných kritérií pre povolenie návrhu na vklad. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že odporca rozhodol správne a napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p v zmysle § 250m O.s.p., keď náhradu trov konania navrhovateľovi ako procesne neúspešnému účastníkovi súdneho konania nepriznal a I. Z. ako účastníkovi správneho konania, ktorý nemá v súdnom konaní postavenie navrhovateľa ani odporcu nie je možné náhradu priznať vzhľadom na právnu úpravu ust. § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p.. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle ust. § 13 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pol. 10 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho jeho prílohu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.