Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Sp/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200489 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2015200489.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vyskočovou v právnej veci navrhovateľky: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX Y., právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 28286-2/2015-BA zo dňa 18. marca 2015, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 28286-2/2015-BA zo dňa 18. marca 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 810,86 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka návrhom doručeným odporkyni dňa 04.05.2015 sa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 18.03.2015, ktorým podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo rozhodnuté vo veci nároku na úrazovú rentu tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14.12.2011 podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Galanta, vystavenej dňa 24.02.2015, má navrhovateľka, ktorá si uplatnila nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni pobočka Galanta dňa 29.01.2015, zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, v dôsledku čoho podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Navrhovateľka pracovala ako rádiologická asistentka. V decembri 2011 začala mať zhoršený zdravotný stav v zmysle dlhotrvajúceho kašľa. Bola kompletne vyšetrená pneumológom vrátane hospitalizácie na pľúcnej klinike v Bratislave. Stav bol zo začiatku hodnotený ako nešpecifické granulomatózne ochorenie pľúcneho tkaniva - pľúcna sarkoidóza II. štádium, neskôr po opakovanom histologickom vyšetrení vzoriek bol stav preklasifikovaný na pľúcnu tuberkulózu. Poškodená absolvovala špecifickú protituberkulóznu liečbu, ktorá bola ukončená v júli 2012. Na základe uvedených skutočností bola vyšetrená aj na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, kde jej dňa 10.10.2012 bola priznaná choroba z povolania - infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parizárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí, s dátumom prvého zistenia dňa 14.12.2011. Aktuálne je v sledovaní pľúcnej ambulancie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy. Posledné vyšetrenie absolvovala 04.11.2014 so záverom regresie pľúcneho nálezu na RTG
snímke hrudníka, komplexné funkčné vyšetrenie pľúc so záverom bez ventilačnej poruchy v dýchacích cestách. Pretrváva len naznačená nižšia hladina kyslíka v krvi v kľude. Posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 30%.
Na základe stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti, Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.03.2015 je zdravotný stav poškodenej podľa doložených odborných lekárskych nálezov stabilizovaný, nevyžaduje liečbu, len sledovanie pľúcnym lekárom. Z tlačiva Hlásenie choroby z povolania zo dňa 10.10.2012 vystavenom doc. MUDr. A. L., PhD., z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Bratislava vyplýva, že poškodená je schopná vykonávať doterajší výkon práce bez obmedzenia. Rozviazanie pracovného pomeru so zamestnávateľom spoločnosťou Mestská poliklinika Sereď k 31.07.2014 na vlastnú žiadosť poškodenej nesúvisí s prekonanou chorobou z povolania.
Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň, aby uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. Z rozhodnutia na strane 4 vyplýva, že správny orgán nevykonal proces určenia miery poklesu pracovnej schopnosti a za tento vydáva názor Kliniky pracovného lekárstva, ktoré zaznačili na hlásenke číslicou 1. Preto je potrebné zdôrazniť, že postup správneho orgánu ohľadom rešpektovania názoru Kliniky pracovného lekárstva je v iných prípadoch poškodených správnym orgánom diametrálne iný, keď nerešpektujú odporúčania kliniky o úplnej strate spôsobilosti na výkon doterajšej práce a trvalom preradení na inú prácu. Určenie miery poklesu pracovnej schopnosti je úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia a nie Kliniky pracovného lekárstva. Preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Z rozhodnutia nie je možné zistiť, akým spôsobom správny orgán určil mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 30%. Uvedené nie je možné zistiť ani z lekárskej správy zo dňa 24.02.2015, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia. V lekárskej správe zo dňa 24.02.2015 v časti „pracovná rekomandácia“ posudkový lekár neurčil, či je možné zotrvanie na pôvodnom pracovisku, ale výslovne súhlasil iba s pracovným zaradením na trhu práce. Ak navrhovateľka bola infikovaná na pracovisku, na ktorom neboli zabezpečené ochranné prostriedky proti nákaze od infikovaných pacientov, ktorí boli bez ďalšieho zasielaní na Rádiologické pracovisko navrhovateľky z dôvodu zrušenia obdobného pracoviska na infekčnom oddelení, nie je spravodlivé od navrhovateľky požadovať, aby zotrvávala na takomto rizikovom pracovisku vystavená nebezpečenstvu opätovnej nákazy TBC, nakoľko pri opätovnej nákaze TBC na pracovisku nemožno vylúčiť závažnejší priebeh infekcie a závažnejšie následky, ani prípadnú možnosť nevyliečenia infekcie s fatálnymi následkami. Doterajšie pracovisko, z ktorého choroba z povolania vznikla, nebolo zabezpečené proti prenosu infekcie TBC a teda návštevou pacienta s infekciou by bola navrhovateľka v priamom ohrození opätovnou nákazou. Navrhovateľka sa preto rozhodla ukončiť pracovný pomer na danom pracovisku na vlastnú žiadosť k 31.07.2014 ako sa uvádza v rozhodnutí, čo však nemôže byť dôvodom nepriznania nároku na úrazovú rentu. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie súdom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.07.2015 uviedla, že pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác, vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). K námietke navrhovateľky, že postup správneho orgánu ohľadne rešpektovania názoru kliniky je v iných prípadoch poškodených správnym orgánom diametrálne iný uviedol, že každý prípad je jedinečný vo svojich súvislostiach a preto nie je možné paušálne posudzovať všetky prípady rovnakým spôsobom. Na základe metodického usmernenia Sociálnej poisťovne č. 12/2013 bodu 4.1 zásady posudzovania poklesu pracovnej schopnosti ak klinika alebo príslušné oddelenie pracovného lekárstva prizná chorobu z povolania a ak sa zamestnávateľ nezbaví zodpovednosti za pracovný úraz a vydá potvrdenie o pracovnom úraze na tlačive Hlásenie o úraze, posudkový lekár je povinný tieto dokumenty rešpektovať. Vzhľadom na postup posudkových lekárov Sociálneho poistenia pri
percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty však nebolo možné navrhovateľke priznať vyšší percentuálny pokles pracovnej schopnosti ako stanovených 30%.
Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporkyne zo dňa 02.10.2015 uviedla, že odporkyňa na základe opravného prostriedku vykonala opätovné posúdenie jej zdravotného stavu, avšak iba formalistickým spôsobom. Úvahy posudkového lekára pobočky tak, ako i posudkového lekára ústredia sa neuberali logicky vysvetliteľným spôsobom, ktorý by bol zárukou preskúmateľnosti stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti. Odporkyňa na tretej strane v prvom odseku uvádza, že v plnej miere rešpektuje odborný nález kliniky, podľa ktorého schopnosť doterajšieho výkonu práce je bez obmedzenia, čo je v rozpore s dôkazom, ktorý poškodená predložila na poslednom posúdení posudkovému lekárovi ústredie a to vyjadrením prednostu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave doc. MUDr. L., PhD., o zotrvaní na pôvodnom rizikom pracovisku po preliečení tuberkulózy, kde uvádza, že schopnosť zotrvania pacienta na doterajšom pracovisku je len vo výnimočných prípadoch. Činnosť navrhovateľky na doterajšom pracovisku bola veľmi riziková, nakoľko bola vykonávaná bez pridelených ochranných prostriedkov a potrebných preventívnych očkovaní a predchádzajúcej selekcie infikovaných pacientov. Uvedené tvrdenie odporkyne o schopnosti zotrvania na pôvodnom pracovisku v rozsahu 70% bez ďalšieho, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s povinnosťou zistiť skutočný stav veci bez ohľadu na skutočnosť, či vykonané dokazovanie bude v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Odporkyňa sa s uvedenou námietkou nijako nevysporiadala a vo svojom vyjadrení sa uvedené námietky ani vôbec nespomínajú.
Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Galanta zo dňa 24.02.2015 vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. H. P., MPH vyplýva, že predmetom posudzovania bolo u navrhovateľky posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na jej žiadosť zo dňa 29.01.2015, z ktorej správy vyplýva u navrhovateľky choroba z povolania: respiračná tuberkulóza pľúc, histologicky overená 12/12 BK mnkn A 15.2, pracovná rekomandácia: navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku: neuvedené, na trhu práce: áno, obmedzenie schopností: môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej námahy, chladu a vlhka, môže vykonávať ľahšie práce primerané veku a vzdelaniam. Podľa záveru lekárskej správy, navrhovateľka nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania nemá viac ako 40 percentný pokles pracovnej schopnosti s tým, že miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 30%, v zmysle položky 24.1.
Z Lekárskej správy I. časť Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 08.07.2015 vyplýva, že právny zástupca poškodenej namietal, že z rozhodnutia o rente nie je možné zistiť, akým spôsobom bola u navrhovateľky stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti vo výške 30%, čo nebolo preukázané ani na posúdení dňa 08.07.2015. Podľa stanoviska MUDr. F., poškodená nepreukázala žiadny pokles pracovnej schopnosti na výkon práce a správny orgán preniesol dôkaznú povinnosť a zistenie skutočného stavu veci na poškodenú napriek tomu, že to je jeho zákonná povinnosť. Ďalej tu poukazuje na potrebu preradenia na iné pracovisko, uvedené nemá oporu v zákone s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poškodená skončila pracovný pomer na vlastnú žiadosť z dôvodu, že nemohla ďalej bez rizika ohrozenia svojho zdravia vykonávať svoju doterajšiu prácu v pôvodnom zaradení na svojom pracovisku, kde bola vystavená riziku možného ďalšieho infikovania TBC, ktoré by v jej prípade mohlo mať závažnejší priebeh a nedozerné následky. K uvedenému poukazujú na doloženú e-mailovú komunikáciu zo dňa 28.04. a 29.04.2015 s doc. MUDr. L., PhD., ktorý uviedol, že v prípade choroby z povolania TBC je zotrvanie na pôvodnom pracovisku mimoriadne zriedkavý prípad. Na základe uvedeného došlo k upresneniu pôvodne vyznačenej schopnosti doterajšieho výkonu prácu na hlásení CHZP zo dňa 10.10.2012. Na uvedené stanovisko správny orgán bez ďalšieho nereagoval.
Súd z Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania z októbra 2012 zistil, že u navrhovateľky je vyznačené v časti hlásenia - schopnosť doterajšieho výkonu práce „áno bez obmedzenia“, na ktorej je odtlačok pečiatky a podpis MUDr. L. D., klinický pracovný lekár a toxikológ a odtlačok pečiatky a podpis doc. MUDr. A. L., PhD..
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa prítomný zástupca navrhovateľky v celom rozsahu pridržiaval pôvodných stanovísk a doterajších ďalších vyjadrení. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia odporkyne nie je možné zistiť, akým spôsobom bola stanovená výška miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, čo nie je možné zistiť ani z lekárskej správy zo dňa
24.02.2015, ktorá bola podkladom napadnutého rozhodnutia. Choroba z povolania a to ochorenie TBC je špecifickou vírusovou nákazou, jej vyliečenie alebo zmiernenie následkov sa vo väčšine prípadov dá predpokladať, avšak to nič nemení na tom, že miera poklesu vykonávať doterajšiu prácu sa určuje ku konkrétnemu pracovisku, na ktorom došlo k poškodeniu zdravia. Uvedené pracovisko bolo charakterizované tým, že poškodená vykonávala túto prácu bez preventívneho očkovania, bez pridelených ochranných prostriedkov potrebných na ochranu jej zdravia a bez predchádzajúcej selekcie pacientov, aby k jej poškodeniu zdravia nedošlo a preto ukončenie jej pracovnému pomeru považujú za absolútne racionálne. Aj keď došlo k zmierneniu následkov prvotnej intoxikácie, uvedené podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy nevylučuje možnosť opätovnej nákazy TBC, pričom následky ďalšej nákazy nie je možné alebo závažnosť následkov nie je možné predvídať a mohlo by dôjsť až k nenávratnému poškodeniu zdravia, či smrti a teda nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby sa so zhoršením zdravotného stavu po prvotnej infikácii zdržiavala a vykonávala tú istú prácu so závažnejším ohrozením. Z rozhodnutia, ani z lekárskej správy nie je zrejmé, prečo miera poklesu schopnosti je 30% a nie 60% alebo viac percent. To, že posudkový lekár rozhoduje o miere poklesu pracovnej schopnosti nie je sporné, avšak jeho úvahy o určení konkrétnej výšky poklesu však musia byť preskúmateľné a písomne zachytené v rozhodnutí, avšak z predmetnej lekárskej správy a z napadnutého rozhodnutia vyplýva absencia týchto úvah. Doc. MUDr. L., PhD. na všeobecný dopyt navrhovateľky, či pri diagnóze, akú má, je možné vykonávať doterajšiu prácu na pracovisku, na ktorej bola infikovaná, odpovedal, že len vo výnimočných prípadoch je možný výkon práce na doterajšom pracovisku.
Poverený zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu písomného vyjadrenia a uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o tom, že podľa názoru doc. MUDr. L., PhD. ohľadom zotrvania navrhovateľky na pôvodnom rizikovom pracovisku po preliečení tuberkulózy len vo výnimočných prípadoch považuje za účelové, nakoľko z Hlásenia choroby je jasné, že schopnosť doterajšieho výkonu práce je u navrhovateľky bez obmedzenia, ktorú Hlásenku podpísal tiež doc. MUDr. L., PhD. spolu s pečiatkou a podpisom špecialistky z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, čo bolo v roku 2012 a preto nevidí dôvod, aby po zlepšení zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý je preukázaný z vyšetrenia zo dňa 04.11.2014 bola zrazu táto schopnosť v roku 2015 len vo výnimočných prípadoch. Pre odporkyňu bolo pri posudzovaní o nároku na úrazovú rentu podstatné vyšetrenie navrhovateľky so záverom zo dňa 04.11.2014 o regresii pľúcneho nálezu, kde komplexné vyšetrenie pľúc nevykazovalo znaky ventilačnej poruchy v dýchacích cestách a preto podľa názoru odporkyne mohla navrhovateľka bez ďalšieho pokračovať v doterajšej svojej práci. Preto navrhol, aby krajský súd nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľky a rozsudkom potvrdil rozhodnutie zo dňa 18.03.2015 ako zákonné a vecne správne. Zástupca odporkyne uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, prečo nie je súčasťou administratívneho spisu e-mailová komunikácia zo dňa 28.04 a 29.04.2015 s doc. MUDr. L., PhD., na ktorú navrhovateľka poukazuje a tým pádom ani nemal možnosť sa s ňou oboznámiť.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
Podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že o nároku navrhovateľky na úrazovú rentu bolo rozhodované na základe jej žiadosti zo dňa 27.01.2015 v nadväznosti na zistenú chorobu z povolania. Posudkom zo dňa 24.02.2015 bolo skonštatované, že navrhovateľka nie je poškodená na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania nemá viac ako 40 percentný pokles pracovnej schopnosti s tým, že miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 30%.
Podľa posudku bola posudzovaná 48 - ročná žena so stredoškolským vzdelaním, ktorá pracovala ako rádiologická asistentka, t.č. nezamestnaná. V decembri 2011 začala mať zhoršený zdravotný stav v zmysle dlhotrvajúceho kašľa. Bola kompletne vyšetrená pneumológom vrátane hospitalizácie na pľúcnej klinike v Bratislave. Stav zo začiatku hodnotený ako nešpecifické granulomatózne ochorenie pľúcneho tkaniva - pľúcna sarkoidóza II. štádium, neskôr po opakovanom histologickom vyšetrení vzoriek bol stav preklasifikovaný na pľúcnu tuberkulózu. Poškodená absolvovala špecifickú protituberkulóznu liečbu, ktorá bola ukončená v júli 2012. Na základe uvedených skutočností bola vyšetrená aj na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, kde jej dňa 10.10.2012 bola priznaná choroba z povolania - infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parizárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí, s dátumom prvého zistenia dňa 14.12.2011. Aktuálne je v sledovaní pľúcnej ambulancie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné
Hágy. Posledné vyšetrenie absolvovala 04.11.2014 so záverom regresie pľúcneho nálezu na RTG snímke hrudníka, komplexné funkčné vyšetrenie pľúc so záverom bez ventilačnej poruchy v dýchacích cestách. Pretrváva len naznačená nižšia hladina kyslíka v krvi v kľude. Na základe uvedeného sa u navrhovateľky konštatovala miera poklesu pracovnej schopnosti 30% v zmysle položky 24.1. Na základe tohto posúdenia bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
Čo sa týka samotného rozhodovania a postupu odporkyne v súvislosti s uplatneným nárokom, súd nepovažuje za správne, keď pri svojom konaní nerešpektovala ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože napadnuté rozhodnutie opierajúce sa o posudkový záver o miere poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť 30% nie je možné považovať za dostatočne odôvodnené v nadväznosti na zistené a vyhodnocované skutočnosti. Posudok tvoriaci jeden zo základných podkladov pre rozhodnutie vo veci je veľmi stručný, nedostatočne odôvodnený, v podstate ním došlo iba k formálnemu skonštatovaniu, že miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 30%, keď v pracovnej rekomandácii je absencia záverov, či môže navrhovateľka vykonávať pracovnú činnosť, ktorú naposledy vykonávala a aké je navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len všeobecne konštatovala, čo je potrebné zohľadniť pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, ako sú napr. pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom choroba z povolania vznikla a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodená s daným funkčným postihnutím vykonávať, či poškodená ukončila pracovný pomer pre poškodenie zdravia, možnosť ďalšieho uplatnenia poškodenej u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ale neuviedla, čo konkrétne bolo alebo nebolo zohľadnené u navrhovateľky pre určenie miery poklesu pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty. Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadala so skutočnosťami, že navrhovateľka na pôvodnom pracovisku, kde pracovala ako rádiologická asistentka, prichádzala do styku s ľuďmi s rôznymi ochoreniami a vôbec nevyhodnotila, či navrhovateľka mohla vykonávať prácu rádiologickej asistentky na pracovisku, kde choroba z povolania vznikla, ktorú naposledy vykonávala. Navrhovateľka v odôvodnení rozhodnutia len skonštatovala, že rozviazanie pracovného pomeru navrhovateľky u zamestnávateľa Mestská poliklinika Sereď k 31.07.2014 na vlastnú žiadosť poškodenej nesúvisí s prekonanou chorobou, bez akéhokoľvek odôvodnenia ako dospela k takému záveru, ktorý je v rozpore s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorej došlo k rozviazaniu pracovného pomeru z dôvodov, že je práca na pracovisku, kde poistná udalosť vznikla, bola pre ňu veľmi riziková, nakoľko bola vykonávaná bez pridelených ochranných prostriedkov, potrebných preventívnych očkovaní a predchádzajúcej selekcie infikovaných pacientov. Odporkyňa nedostatočne zistila skutkový stav veci na posúdenie nároku navrhovateľky na úrazovú rentu, keď si neoverila navrhovateľkou predložené informácie od doc. MUDr. L., PhD., ktorý mal v e-mailovej komunikácii s navrhovateľkou dňa 28.04.2015 a 29.04.2015 konštatovať, že v prípadoch choroby z povolania TBC, je zotrvanie na pôvodnom pracovisku mimoriadne zriedkavý prípad, ktorá emailová komunikácia sa v administratívnom spise ani nenachádzala, bez akéhokoľvek vysvetlenia zástupcu odporkyne na pojednávaní, hoci je to uvedené aj v lekárskej správe Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 08.07.2015 a ani sa s touto námietkou navrhovateľky žiadnym spôsobom nevysporiadala. Zástupca odporkyne sa nevedel k tomu vyjadriť, nakoľko podľa jeho tvrdení, nemal možnosť sa s predmetnou e-mailovou komunikáciou oboznámiť.
V takomto rozsahu rozhodne nie je možné považovať vydanie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v súlade s platne právnou úpravou zák. č. 461/2003 Z.z..
Preto súd považuje za dôvodnú argumentáciu splnomocneného zástupcu navrhovateľky, ktorý namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom absentujú úvahy, akými bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov ako dospela k záveru o výške miery poklesu pracovnej schopnosti v percentách pre účely úrazovej renty.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko zistený skutkový je nedostačujúci na posúdenie veci a v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., ako nedostatočne odôvodnené.
Splnomocnený zástupca navrhovateľky si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil podaním doručeným súdu dňa 02.11.2015 a to v sume 1.157,90 eur za 6 úkonov právnych služieb a to 1./
13.01.2015 prevzatie a príprava zastúpenia a 134 eur, 2./ 30.04.2015 písomné podanie - opravný prostriedok a 134 eur, 3./ 08.07.2015 účasť na ústnom pojednávaní pred Sociálnou poisťovňou - ústredie a 139,83 eur, 4./ 28.09.2015 písomné podanie - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 10.08.2015 a 134 eur, 5./ 02.10.2015 písomné podanie - vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne a 134, 6./ 28.10.2015 účasť na pojednávaní a 139,83 eur, náhradu cestovného spolu v sume 26,92 eur 2 x cesta z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 28.10.2015 - 54 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 5,5l , cena za liter paliva 1,205 eur; náhradu za stratu času spolu 55,92 eur za cestu z Bratislavy do Trnavy a späť dňa 28.10.2015 - 2 x dve začaté polhodiny a 13,98 eur + 20% DPH vo výške 181,80 eur.
Súd priznal navrhovateľke ako procesne úspešnej v zmysle ust. § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu, ktoré súd považoval za účelne uplatnené. V predmetnej veci oproti vyčísleniu odmeny v sume 1.157,90 eur súd považoval za dôvodné priznanie nároku na odmenu v celkovej výške 810,86 eur. Priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pozostáva zo štyroch úkonov právnych služieb a to prevzatie a príprava zastúpenia 13.01.2015 á 139,83 eur, písomné podanie - opravný prostriedok zo dňa 30.04.2015 á 139,83 eur, písomné podanie - vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne zo dňa 02.10.2015 á 139,83 eur a účasť na pojednávaní dňa 28.10.2015 á 139,83 eur + 4 x režijný paušál 8,39 eur.
Oproti predloženej špecifikácii súd nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok na náhradu za úkony a to účasť na ústnom pojednávaní pred Sociálnou poisťovňou - ústredie dňa 08.07.2015, nakoľko nejde o trovy súdneho konania a ani písomné podanie zo dňa 28.09.2015 ako odpoveď na výzvu súdu zo dňa 10.08.2015, pretože išlo len o sprievodný list k zaslanému splnomocneniu na zastupovanie, bez akéhokoľvek vyjadrenia k veci. Zároveň nepovažoval za dôvodne uplatnené ani súvisiace paušálne náhrady.
Za dôvodné považuje nároky na náhradu cestovného podľa predloženej špecifikácie v sume 26,92 eur a náhradu za stratu času v súvislosti s cestou na pojednávanie za 4 polhodiny a 13,98 eur, spolu v sume 55,92 eur. V súvislosti s priznaním odmeny advokáta výdavkov a cestovného v sume 675,72 eur, súd priznal aj nárok na náhradu DPH vo výške 20%, t.j. 135,144 eur. Celá náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 810,86 eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR (§250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.