Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109010986 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2109010986.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému U. H. a spol. stíhaného pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, o odvolaní obžalovaného U. H. proti rozsudku Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 7T/69/2009 zo dňa 14.11.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného U. H., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 7T/69/2009 zo dňa 14.11.2013 bol obžalovaný U. H., nar. XX.XX.XXXX, uznaný vinným v bodoch 1/ až 5/ z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, v bode 6/ z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a v bode 7/ z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorých trestných činov sa dopustil na tom skutkovom základe, že 1) dňa 27.12.2002 na Daňovom úrade v Trnave ako registrovaný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2002, pričom si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 2.320,771,- Sk (77.035,48 Eur) s tým, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo na základe nepravých faktúr č. 2002-0024 zo dňa 04.11.2002, č. 2002-0025 zo dňa 04.11.2002, č. 2002-0026 zo dňa 12.11.2002, č. 2002-0027 zo dňa 15.11.2002, č. 2002-0029 zo dňa 22.11.2002, č. 2002-0032 zo dňa 25.11.2002, č. 2002-0022 zo dňa 23.10.2002 od dodávateľa spoločnosti A.M.T. Service T. A., Staničná 41, Piešťany, na škodu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky spôsobil škodu vo výške 2.353.656,-- Sk (78.127,07 Eur), 2) v dňoch 27.01.2003, 19.02.2003 a 28.04.2003 na Daňovom úrade v Trnave, ako registrovaný platiteľ dane z pridanej hodnoty, podal daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002, pričom si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 1.253.717,- Sk (41.615,78 Eur) s tým, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo na základe nepravých faktúr č. 2002-0029 zo dňa 22.11.2002, č. 2002-0034 zo dňa 05.12.2002, č. 2002-0035 zo dňa 09.12.2002, č. 2002-0039 zo dňa 18.12.2002 od dodávateľa spoločnosti A.M.T. Service T. A., Staničná 41, Piešťany, ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 931.492,- Sk (30.919,87 Eur), 3) ako registrovaný platiteľ poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie predložil za obdobie od mesiaca november 2001 do mesiaca december 2003 do Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A mesačné výkazy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, kde vykázal odvodovú povinnosť za zamestnancov, pričom svoje odvodové povinnosti si neplnil, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za zamestnancov zo mzdy zrazil, avšak do Sociálnej poisťovne pobočka Trnava neodviedol, čím spôsobil Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave škodu vo výške 81.531,- Sk (2.706,33 Eur), 4) ako registrovaný platiteľ poistného do Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka v Trnave za obdobie od mesiaca november 2001 do mesiaca december 2003 zrazil poistné svojim zamestnancom, ktoré neodviedol, hoci bolo splatné, čím spôsobil Všeobecnej zdravotnej poisťovni so sídlom v Bratislave škodu vo výške 23.087,- Sk (766,35 Eur), 5) ako registrovaný platiteľ poistného v nezamestnanosti a garančného poistenia do Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka v Trnave, V. Clementisa 24/A za obdobie od mesiaca november 2001 do mesiaca december 2003 zrazil poistné svojim zamestnancom, ktoré neodviedol, hoci bolo splatné, čím spôsobil Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave škodu vo výške 3.043,- Sk (101,01 Eur), 6) obžalovaný U. H. napriek tomu, že mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho nezaopatreného syna C. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č.k. 10C/73/1994 zo dňa 22.06.1994 právoplatného dňom 28.07.1994 tak, že je povinný uhrádzať výživné v sume 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. T., si túto povinnosť riadne a včas v mieste svojho trvalého bydliska a všade, kde sa zdržiava neplní za obdobie od mesiaca október 2002 do 03.05.2012, čím mu vznikol dlh voči K. T. vo výške 1.374,80 Eur s tým, že ako neprosperujúci živnostník nevyvinul žiadne úsilie, aby sa riadne zamestnal a na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval, 7) obžalovaný U. H. v presne nezistenom čase v mesiaci november 2003 v M. na R. G. č. X, v pobočke T. L. L., a.s., so sídlom v F., F. XX, požiadal o poskytnutie úveru vo výške 400.000,- Sk (13.277, 57 Eur) po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s obžalovaným C. H., ktorý vystupoval ako spoludlžník a obžalovaným E. L., ktorý vystupoval ako ručiteľ, predložili požadované doklady, a to potvrdenia sociálnej poisťovne o tom, že sa zúčastňujú na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení s tým, že na základe žiadosti a uvedených potvrdení bola medzi obžalovaným U. H. a T. L. L. a.s. uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2046809402 zo dňa 24.11.2003, na základe ktorej bola obžalovanému U. H. vyplatená suma 400.000,- Sk (13.277,57 Eur), pričom dohodnuté splátky zo strany dlžníkov prestali byť splácané, následne bolo zistené, že potvrdenia obžalovaného C. H. a obžalovaného E. L. boli sfalšované, o čom mali všetci traja obvinení vedomosť, čím poškodenej spoločnosti T. L. L., a.s., F. XX, XXX XX F. spôsobili škodu ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 321.850,10 Sk (10.683,47 Eur). Okresný súd mu za to uložil Podľa § 148a ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodeným stranám nasledovne: - vo vzťahu k bodu 3/ rozsudku poškodenej strane Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava vo výške 2.706,33 Eur ( 81.531,- Sk), - vo vzťahu k bodu 4/ rozsudku poškodenej strane - Všeobecnej zdravotnej poisťovni so sídlom v Bratislave, krajská pobočka Trnava, ul. Halenárska 22 vo výške 766,35 Eur (23.087,- Sk), - vo vzťahu k bodu 5/ rozsudku Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, V. Clementisa č. 24/A , Trnava vo výške 101,01 Eur ( 3.043,- Sk). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k bodu 7/ rozsudku poškodenú stranu General Factoring, a.s., Košická 56, Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych. Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku naopak obžalovaných C. H., nar. XX.XX.XXXX, a E. L., nar. XX.XX.XXXX, o s l o b o d i l spod obžaloby pre trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v mesiaci november 2003 v M. na R. G. č. X, v pobočke T. L. L., a.s., so sídlom v F., F. XX, obžalovaný U. H. požiadal o poskytnutie úveru vo výške 400.000,- Sk (13.277, 57 Eur) po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s obžalovaným C. H., ktorý vystupoval ako spoludlžník a obžalovaným E. L., ktorý vystupoval ako ručiteľ, predložili požadované doklady, a to potvrdenia sociálnej poisťovne o tom, že sa zúčastňujú na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení s tým, že na základe žiadosti a uvedených potvrdení bola medzi obžalovaným U. H. a T. L. L., a.s., uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2046809402 zo dňa 24.11.2003, na základe ktorej bola obžalovanému U. H. vyplatená suma 400.000,- Sk (13.277,57 Eur), pričom dohodnuté splátky zo strany dlžníkov prestali byť splácané, následne bolo zistené, že potvrdenia obžalovaného C. H. a obžalovaného E. L. boli sfalšované, o čom mali všetci traja obvinení vedomosť, čím poškodenej spoločnosti T. L. L., a.s., F. XX, XXX XX F., spôsobili škodu ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 321.850,10 Sk (10.683,47 Eur). Ako je zrejmé z odôvodnenia tohto (rozsudku súdu I. stupňa) realizovaného po doplnenom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2013 príslušný (I. stupňový súd) sa pri ustaľovaní skutkového stavu veci zásadne riadil právnymi úvahami vyslovenými v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení tunajšieho krajského súdu pod sp. zn. 6To/137/2012 zo dňa 04.07.2013). V tomto (zrušujúcom uznesení tunajšieho krajského súdu) vyslovil odvolací súd záver, že dôvodným je len odvolanie pôvodne podané obžalovaným U. H. proti rozsudku súdu I. stupňa pod sp. zn. 7T/69/2009 zo dňa 03.5.2012. Vo vzťahu k samotnému (obžalovanému U. H.) rovnako tunajší (odvolací súd) konštatoval, že skutkové závery súdu I. stupňa v pôvodnom rozsudku ustálené v bodoch 1/ až 6/ boli realizované zákonným spôsobom, teda v rozsahu nevzbudzujúcom dôvodné pochybnosti. Výhrady vzniesol tunajší (odvolací súd) len ku skutkovým zisteniam nachádzajúcim sa pôvodne v rozsudku v bode 7/, avšak len vo vzťahu k obžalovanému H.. Inak si skutkové zistenia I. stupňového súdu ako správne zistené v plnom rozsahu osvojil. Po doplnenom dokazovaní v zmysle intencií tohto (uznesenia odvolacieho súdu) následne okresný súd riadiac sa právnymi úvahami vyslovenými v predchádzajúcom uznesení odvolacieho súdu ustálil skutkový stav v nezmenenom rozsahu ako v predchádzajúcom rozsudku týkajúceho sa obžalovaného U. H.. Naopak vo vzťahu k obžalovaným C. H. a E. L. vyniesol vo veci oslobodzujúci rozsudok vzhľadom na to, že trestnú činnosť kladenú im za vinu v bode 7/ nemal za preukázanú ani na základe doplneného dokazovania. Proti rozsudku okresného súdu vyhláseného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 podal odvolanie obžalovaný U. H., ktoré v zákonnej lehote odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Opakovane podané odvolanie smeruje, čo do výroku o vine, ako aj treste a v neposlednom rade proti výroku o náhrade škody. Opakovane argumentoval vo vzťahu k trestnej činnosti kladenej mu za vinu v bodoch 1/ a 2/, že uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo všetkých uvedených prípadoch bol oprávnený, nie je pravda, že išlo o fiktívne faktúry, všetky fakturované práce boli vykonané, v účtovníctve bolo všetko zaevidované. Túto jeho obhajobu potvrdil i svedok T. A., ktorý po príslušnom poučení uviedol, že všetky práce, zariadenia, ktoré sa dodávali do jeho firmy, boli na základe zmlúv, pričom všetky práce boli vykonané načas. Na konci práce prebral, keby nebol spokojný, tak im nezaplatí, platil svojim subdodávateľom, zisk zdanil, odviedol DPH, išlo o prerobenie celého priestoru, zariaďovala sa tam kuchyňa, slovenská izba, drevenica, biliardový klub, dávali sa tam nové profesionálne biliardové stoly, stavebné úpravy, robila sa celá vzduchotechnika, rekonštrukcia bola vo výške približne 12.000.000,--Sk. Jeho subdodávateľmi boli firma TRIAL, s.r.o., a firma JAZ, s.r.o.. On osobne vo vzťahu k subdodávateľom nemal dôvod zisťovať akým spôsobom T. A. zabezpečuje vykonanie prác a či faktúry, ktoré mu dával na úhradu sú fiktívne. V prípade, že výpoveď T. A. považuje I. stupňový súd za nepravdivú, bol vlastne on uvedený do omylu, keď mu T. A. predkladal za vykonané práce na úhradu fiktívne faktúry. Vo vzťahu k bodom 3/, 4/ a 5/ argumentoval, že nebol preukázaný jeho úmysel neodvádzať nemocenské, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie za svojich zamestnancov, pretože splnil si odvodové povinnosti. Splniť si odvodové povinnosti mu bránila insolventnosť jeho firmy. Preto jeho konanie nenaplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného pre nedostatok úmyslu. Vo vzťahu k bodu 6/ rozsudku rovnako popieral, že by naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy, pretože nebolo preukázané, že by mal akékoľvek finančné prostriedky na plnenie si tejto vyživovacej povinnosti, čo vyplýva z jeho výpovedí, keď uviedol, že nemá žiadny príjem, žije u rodičov, hľadá si prácu a keď peniaze mal, tak výživné platil. Napokon ani v bode 7/ rozsudku nebol preukázaný jeho úmysel neuhradiť úver a spôsobiť tak škodu T. L. L., a.s., pretože v čase poskytnutia úveru mal dostatok finančných prostriedkov na jeho splatenie a po tom, čo mu úver bol poskytnutý, tak ho aj splácal. Úver prestal splácať až po tom, čo nemal na splácanie peniaze. Aj samotný výrok o treste uložený mu okresným súdom nepovažuje za správny. Trest odňatia slobody vo výške 4 roky so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, považuje za neprimerane prísny. Za trestné činy, za ktoré bol uznaný vinným je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 do 10 rokov. Vzhľadom k tomu, že od spáchanej trestnej činnosti uplynula doba viac ako 10 rokov, na čom on osobne nemal žiadnu vinu, nie je v jeho prípade účelné ukladanie trestu nad spodnú hranicu trestnej sadzby. V konečnom dôsledku požiadal, aby odvolací súd na základe jeho predložených obhajobných dôvodov napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písmeno b/, e/ Trestného poriadku a aby vrátil vec I. stupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na základe v zákonnej lehote podaného a súčasne odôvodneného odvolania obžalovaného U. H., odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal tento (obžalovaný U. H.) odvolanie, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné ako nedôvodné zamietnuť. Vo vzťahu ku skutkovým záverom ustáleným súdom I. stupňa po doplnenom dokazovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 považuje za potrebné tunajší odvolací súd uviesť, že tento (I. stupňový súd) už počas pôvodného dokazovania realizovaného v predmetnej trestnej veci sa vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi majúcimi vzťah k prejednávanej veci (ku skutkom v bodoch 1/ až 7/ obžaloby okresného prokurátora). Vykonané dôkazy vyhodnotil zákonne súladným spôsobom umožňujúcim mu vysloviť spoľahlivé závery, že predmetné skutky (v bodoch 1/ až 7/ sa stali a že ich spáchal ako trestne zodpovedný subjekt obžalovaný U. H.. V tomto smere odkazuje tunajší odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 03.05.2012, resp. samotné uznesenie odvolacieho súdu, v rámci ktorého tento (odvolací súd) podrobil podrobnej analýze skutkové zistenia obsiahnuté v bodoch 1/ až 7/ rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 03.05.2012. Nezistil pritom vo vzťahu k obžalovanému U. H. akýkoľvek dôvod na prípadnú revíziu ustáleného skutkového stavu veci. V rámci samotného (došetrenia veci) bolo potrebné realizovať súdom I. stupňa dokazovanie len vo vzťahu k obžalovanému C. H., ktorého odvolanie ako jediné vyhodnotil tunajší odvolací súd za dôvodné. Skutkové závery súdu I. stupňa aj po došetrení veci si preto aj odvolací súd ako správne zistené osvojuje. Vo vzťahu k výroku o treste ukladaného aktuálne obžalovanému U. H. rozsudkom okresného súdu zo dňa 14.11.2013 považuje tunajší odvolací súd rovnako za potrebné konštatovať, že trest odňatia slobody v trvaní 4-och rokov ako trest úhrnný so zaradením pre jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny je potrebné považovať za trest zákonný. Z hľadiska jeho výmery sa jedná o trest ukladaný obžalovanému v spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (kde trestná sadzba umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozsahu 3 až 10 rokov). Takto uložený trest odňatia slobody, podľa názoru odvolacieho súdu je trestom, ktorý je spôsobilý naplniť požiadavky zákonodarcu na naplnenie generálnej, ako i špeciálnej prevencie ukladaných trestov. Za zákonne súladné napokon vyhodnotil odvolací súd aj výroky o náhrade škody ustálené súdom I. stupňa. Tieto majú svoj základ v skutkových zisteniach ustálených súdom I. stupňa. Keďže odvolací súd aktuálne preskúmavajúc rozsudok súdu I. stupňa v rozsahu napadnutom zo strany samotného obžalovaného U. H. nezistil akýkoľvek dôvod na zmenu, resp. zrušenie tohto (rozsudku súdu I. stupňa) rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.