Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoZm/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219882 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111219882.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený: GRIŠČIK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. č. 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Anton Švehla - cestná doprava, Dolná Streda 254, 926 03 Dolná Streda, IČO: 35 200 014, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 4.414,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.07.2014, č. k. 7 CbZm/4/2011-208, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) v celom rozsahu zamietol žalobný návrh a zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 13 Zm/2/2011-13 zo dňa 09.11.2011 v časti istiny 3.806,18 eur spolu so 6%-tným úrokom ročne zo sumy 608,59 eur od 28.10.2008 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 12,69 eur. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému a zaplatenia sumy 4.414,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 4.414,77 eur od 28.10.2008 do zaplatenia a odmeny vo výške 14,72 eur, ako aj náhrady trov súdneho konania. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23.10.2012 č.k. 7 CbZm/4/2011 zrušil platobný rozkaz č. k. 13 Zm/2/2011-13 zo dňa 09.11.2011 v časti istiny 608,59 eur spolu s úrokom 6% zo sumy od 28.10.2008 do zaplatenia a časti zmenkovej odmeny vo výške 2,03% a v tejto časti konanie zastavil, vo zvyšnej časti zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Zároveň rozhodol, že o trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 09.11.2011 podal žalovaný odvolanie, v časti ktorou súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.01.2014 č. k. 31 CoZm/1/2013-173 vydal uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 09.11.2011 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, nekonkrétny a nepresvedčivý. Záver o nepreukázaní porušenia dohody o vypĺňacom práve k bianko zmenke. Vzhľadom na konkrétne vznesené námietky žalovaného je potrebné konkrétne sa vysporiadať s tým, či je nimi možné považovať za preukázané, že žalobca ako priamy účastník zmluvy o vyplňovacom oprávnení zmenku vyplnil excesne, čo nie je možné bez toho, aby súčasne nekonal zlomyseľne alebo sa aspoň doplnil hrubej nedbanlivosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu návrhu podaného dňa 06.09.2011 vyplynulo, že cudzia zmenka vystavená ako blankozmenka vyplnená a predložená ako titul na vydanie zmenkového platobného rozkazu mala byť vyplnená v nadväznosti na vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. LZD/05/0049 zo dňa 17.08.2006 na zmenkovú sumu predstavujúcu súčet všetkých splatných záväzok vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok ČSOB Leasing, a.s., k finančnému leasingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy. Zmenková suma 133 000,- Sk bola stanovená ako rozdiel medzi sumou uvedenou v dohode o splácaní dlhu v splátkach uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.02.2008, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 321.982,70,- Sk a dohodnutými úhradami zo strany žalovaného. Suma 321.982,70,- Sk predstavovala súčet súm fakturovaných v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy a to faktúrou č. 0500409802 na sumu 238.772,30,- Sk ako náhrada škody podľa článku 4.4.4. Všeobecných podmienok, škoda z predaja predmetu zmluvy podľa článku 4.4.4, škoda na zákonnom poistení podľa článku 4.4.4c, faktúra č. 0500409551 na sumu 45.788,40,- Sk ako zmluvná pokuta podľa článku 5.1 Všeobecných podmienok a faktúra č. 0500409803 v sume 37.422,- Sk ako havarijné poistenie. Z článku 4 Kúpnej zmluvy č. LZD/05/00409/KZ z 30.11.2007 vyplýva, že vlastnícke právo k predmetu leasingu zo žalobcu na K. I. malo prejsť až dňom úplného zaplatenia kúpnej ceny v sume 1.130.500,- Sk s DPH. Žalobca v konaní nepreukázal, že skutočne prišlo zo strany kupujúceho K. I. k úplnému zaplateniu kúpnej ceny a kedy nastala táto skutočnosť. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že prišlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na tretiu osobu, nepreukázal ani, že mu skutočne vznikla škoda z predaja predmetu leasingu podľa článku 4.4.4.e) a preto súd prvého stupňa považoval námietku žalovaného za dôvodnú. Žalovaný ďalej namietal, že v prípade, ak by prišlo skutočne k predaju predmetu leasingu žalobcom, takýto výkon práva by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto by nepožíval právnu ochranu. Za účelom predaja predmetu leasingu mali byť vyhotovené dva znalecké posudku a to č. 16/2007 a č. 102/2007, pričom žalobca predložil v konaní len znalecký posudok č. 102/2007, čím mal za preukázané, že žalobca mohol v danom čase a na mieste odpredať predmet leasingu za vyššiu cenu ako to bolo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 o to viac, že v mene žalobcu konala vždy jedná a tá istá osoba K. I.. A preto nárok žalobcu podľa § 265 Obchodného zákonníka predstavuje výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto nepožíva právnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že žalobca disponoval znaleckým posudkom, ktorým bol ohodnotený predmet leasingu za vyššiu cenu, ako bola kúpna cena podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2007, súd vyhodnotil takéto konanie žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Všetky faktúry vystavené žalobcom v súvislosti s predčasným ukončením leasingu boli splatné v ten istý deň 06.02.2008 a jednotlivé záväzky žalobcu boli zabezpečené rovnakým spôsobom a preto nie je možné určiť v zmysle § 330 Obchodného zákonníka a článkov 2.5.4 VŠZP, že by prišlo k skoršej jemu plneniu práve záväzku na náhradu škody z predaja predmetu leasingu a pokiaľ žalovaný pri čiastočných plneniach v zmysle dohody o splátkach použil variabilný symbol neumožňujúci identifikovať, ktorý svoj záväzok plní, má sa za to, že každý záväzok plnil v rovnakom pomere. Predložená zmenka neslúžila na zabezpečenie záväzku podľa dohody o splácaní dlhu v splátkach a preto žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, že si ako zmenkovú sumu doplnil rozdiel medzi dlžnou sumou podľa dohody o splácaní dlhu v splátkach v sume 10.687,87 eur a vykonanými splátkami v sume 6.273,10 eur. Súd prvého stupňa akceptoval námietky žalovaného, že žalobca mal povinnosť splatiť havarijné poistenie len po dobu platnosti leasingovej zmluvy, t.j. do jej zániku výpoveďou zo dňa 16.01.2007. Pokiaľ žalobca vykonal úhrady titulom havarijného poistenia maklér po 16.01.2007, nie sú z jeho strany splnené podmienky v zmysle bodu 4.4.4. písm. c) VŠZP, a ak vykonával platby havarijného poistenia aj po skončení trvania leasingovej zmluvy, nekonal tak v súlade s dojednanými poistnými zmluvami a teda mu ani nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia záväzku žalovaného, nakoľko takýto záväzok nebol zabezpečený vystavenou zmenkou, pretože zmenka slúžila na zabezpečenie splatných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, nie však na zabezpečenie ďalších záväzkov. Súd prvého stupňa považoval za dôvodnú námietku žalovaného, ktorou spochybnil nárok žalobcu na náhradu škody titulom škody na zákonnom poistení podľa článku 4.4.4. písm. c) VŠZP v sume 18.334,40,- Sk (608,59 eur), pretože predmet leasingu žalovaný poistil v období od 01.10.2006 do 27.08.2008, keď podľa § 11 ods. 12 zák. č. 381/2001 Z.z. nemožno uzavrieť poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie u iného poisťovateľa a teda pokiaľ žalobca uzatvoril odo dňa 06.03.2007 poistnú zmluvu k predmetu leasingu, plnil poisťovni z neplatného právneho úkonu, čím mu nemohla vzniknúť škoda. Sám žalobca na pojednávaní dňa 11.09.2012 zobral návrh späť práve v časti zodpovedajúcej vyčíslenej škode na povinnom zmluvnom poistení v sume 608,59 eur. Žalovaný namietal nárok žalobcu na náhradu škody vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti a nákladov spojených s odobratím prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom predmetu leasingu, ktoré žalobca vyfaktúroval faktúrou č. 0620816 na sumu 15.000,- Sk bez DPH, faktúrou č. 2701080 na sumu 9.620,- Sk bez DPH, faktúrou č. 16/2007 na sumu 3.000,- Sk bez DPH, faktúrou č. 8001 na sumu 3.000,- Sk, faktúrou č. 102/2007 na sumu 1.000,- Sk, faktúrou č. 2701356 na sumu 2.736,70,- Sk bez DPH, ktorú námietku súd prvého stupňa považoval za dôvodnú, nakoľko žalobca nepredložil doklad o úhrade ani jedného z uplatnených nárokov podľa 4.4. bod b) VŠZP, neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o vzniku škody. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo vyplniť zmenku na sumu 4.414,77 eur, nakoľko po podaných námietkach žalovaný nepreukázal skutočnú existenciu jeho splatných záväzkov, ktorú žalovaný v podaných námietkach namietal. Žalobca nepreukázal, že skutočne prišlo zo strany kupujúceho K. I. k úplnému zaplateniu kúpnej ceny za prevod predmetu leasingu a teda, že mu vznikla škoda z predaja predmetu leasingu v sume 188.270,60,- Sk. Súd považoval za dôvodný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa bodu 5.1a v sume 45.788,40,- Sk, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytol žalobcovi plnenie spolu v sume 188.982,70,- Sk a to platbami dňa 05.03.2008 v sume 28.982,70,- Sk, dňa 07.04.2008 v sume 32.000,- Sk, 14.05.2008 v sume 32.000,- Sk a 13.06.2008 v sume 32.000,- Sk, 10.07.2008 v sume 32.000,- Sk, 25.08.2008 v sume 32.000,- Sk. Nároky žalobcu na náhradu škody s výnimkou škody z predmetu predaja leasingu zanikli pred vyplnením zmenky 27.10.2008, nakoľko žalovaný uhradil sumu 188.982,70,- Sk ešte pred vyplnením zmenky. Súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko námietky žalovaného smerovali k spochybneniu správnosti z výšky zmenkovej sumy a dodržania dohody o vyplnení blankozmenky, v ktorých žalovaný výslovne namietal, že žalobca si pri konečnom vyúčtovaní uplatňoval čiastky, ktoré nemali byť vyúčtované, pričom poukázal na vykonané úhrady, bolo potrebné nadobudnutie (vyplnenie) zmenky žalobcom považovať za nadobudnutie bez toho, aby nastali skutočnosti podmieňujúce vznik práva žalobcu a teda aj za nadobudnutie na základe jeho vlastnej hrubej nedbanlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 10 zákona, a preto súd zmenkový platobný rozkaz vo zvyšnej časti vzhľadom na námietky žalovaného zrušil a žalobu zamietol. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ponechá v platnosti platobný rozkaz č.k. 13 Zm/2/2011-13 zo dňa 09.11.2011 v časti istiny 3.806,18 eur, spolu so 6%-tným úrokom ročne zo sumy 3.806,18 eur od 28.10.2008 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 12,69 eur a prizná žalobcovi náhradu trov konania alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a navyše napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, vnútorne rozporný a dokonca až arbitrárny. Žalovaný bol na základe finančného vyúčtovania leasingovej zmluvy oboznámený s pohľadávkami, ktoré si žalobca voči nemu uplatňoval a s týmito súhlasil a uznal ich čo do dôvodu a výšky a čiastočne ich uhradil v šiestich splátkach podľa dohody. Žalobca striktne odmieta, že by bianko zmenku vyplnil v rozpore s dohodou obsiahnutou vo vyplňovacom zmenkovom prehlásení alebo že by zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Žalobca trvá na tom, že zmenka bola vyplnená správne v súlade s vyplňovacím zmenkovým prehlásením, keď bola vyplnená zostatkom pohľadávky žalobcu z leasingovej zmluvy, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný túto pohľadávku uznal. Žalovaný vo svojich písomných námietkach nenamietal, že by vozidlo nebolo odpredané, naopak namietal, že bolo odpredané za vyššiu cenu než uviedol žalovaný. S námietkami predaja vozidla v rozpore so zásadami obchodného styku a o nepreukázaní uhradenia kúpnej ceny prišiel žalovaný až neskôr, a to zjavne účelovo, nakoľko jeho pôvodná obrana bola vyvrátená. K takýmto oneskoreným námietkam však nie je možné prihliadať, čo prvostupňový súd správne uviedol vo svojom pôvodnom rozsudku. Napriek tomu súd prvého stupňa napadnutý rozsudok založil na oneskorených námietkach žalovaného, že žalobca nepreukázal úhradu kúpnej ceny kupujúcim a tým ani samotný predaj vozidla a že žalobca predal vozidlo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku za nižšiu sumu, napriek tomu, že vedel, že vozidlo môže byť predané za vyššiu cenu i v prípade, že by bolo možné k týmto oneskoreným námietkam prihliadať, neboli dôvodné. Žalobcovi zo žiadneho ustanovenia leasingovej zmluvy, aby VZP nevyplýva povinnosť nechať pre účely predaja vozidlo oceniť znaleckým posudkom a znížiť svoje nároky voči žalovanému o výťažok z predaja vozidla. To, že žalobca nechal oceniť vozidlo znaleckým posudok za účelom jeho predaja za primeranú cenu a následne o výťažok z tohto predaja ponížil záväzky žalovaného, svedčí o jeho náležitej starostlivosti o svoju pohľadávku ako i o poctivom prístupe voči žalovanému. K odpredaju vozidla došlo a kúpna cena za vozidlo bola uhradená, o čom žalobca zaslal výpis z účtu pripojený ako príloha k odvolaniu. V prípade prípustnosti výkladu žalovaného, ktorý si súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku osvojil, že bez preukázania uhradenia kúpnej ceny nedošlo k predaju vozidla, bolo by nutné dospieť k záveru, že ak nedošlo k predaju vozidla, žalobca nemohol o výťažok z tohto predaja znížiť záväzky žalovaného a má voči nemu nárok na uhradenie celého zostatku istiny. Na jednej strane tak súd prvého stupňa skonštatoval, že predaj vozidla nebol žalobcom preukázaný, na druhej strane ho označil za predaj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda nie je zrejmé, či súd dospel k záveru o predaji vozidla alebo naopak záveru, že predaj nebol preukázaný. Rozsudok súdu prvého stupňa je tak v tejto časti zjavne vnútorne rozporný, neurčitý a z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Z rozsudku nevyplýva, na základe čoho mal súd za preukázané, že žalobca vedel, že mohol vozidlo odpredať v danom čase za vyššiu sumu, nakoľko tento svoj záver neodôvodnil. Žalobca má za to, že ak prvostupňový súd zamietol najväčšiu časť uplatňovaného nároku z dôvodu údajného konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a tento záver založil len na tvrdení, že mal za preukázané, že žalobca vedel, že mohol vozidlo odpredať v danom čase za vyššiu sumu bez toho, aby podrobne uviedol, na základe akých dôkazov v záveru o tejto vedomosti došiel a akými úvahami sa pri vyhodnocovaní týchto dôkazov riadil, robí rozsudok nepreskúmateľný. Je možné sa len domnievať, že súd vyvodil záver o vedomosti žalobcu o možnosti odpredaja vozidla za vyššiu cenu zo skutočnosti, že žalovaný predložil Kúpnu zmluvu č. 9950177, ktorou mal byť predmet leasingu ďalej odpredaný za vyššiu cenu a na závere, že za žalobcu mala konať vždy tá istá osoba K. I.. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo nemal za preukázaný predaj predmetu leasingu žalobcom pánovi I., kúpnou zmluvou, faktúrou a znaleckým posudkom a predaj predmetu leasingu výlučne kúpnou zmluvou č. 9950177 mal za preukázaný. K. I. nebol oprávnený vozidlo za žalobcu odpredať, ale bol žalobcom splnomocnený výhradne k odobratiu vozidla od žalovaného po skončení leasingu a k vykonaniu ďalších úkonov potrebných pre odpredaj vozidla. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá od žalobcu nadobudla predmet leasingu, tento predala neskôr za vyššiu cenu, sám o sebe nijako nepreukazuje záver, že žalobca vedel o tom, že je predmet leasingu možné predať za vyššiu cenu. Znalecký posudok č. 16/2007 bol vypracovaný po ukončení leasingovej zmluvy ku dňu 23.02.2007 a znalecký posudok č. 102/2007 bol vypracovaný dňa 24.10.2007, keď z dôvodu značného časového odstupu došlo k výrazným zmenám na trhu v dôsledku toho, že rok 2007 bol začiatkom finančnej krízy. Záver súdu prvého stupňa, že žalobca vedel, že predmet leasingu je možné odpredať za vyššiu cenu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je ani dostatočne odôvodnený, práve naopak, žalobca predal vozidlo v danom čase za vyššiu cenu, než aká vyplývala zo znaleckého posudku a teda konal s odbornou starostlivosťou v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca teda považuje rozsudok v tejto časti za nedôvodný a nepreskúmateľný. Žalovaný mal niesť dôkazné bremeno preukázania, že žalobca postupoval pri vyplnení zmenky excesne, žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a žalobca bol súdom prvého stupňa zaťažený dokazovaním až do tej miery, že mal pre preukázanie predaja vozidla preukázať dokonca až uhradenie kúpnej ceny. Súd prvého stupňa v pôvodnom rozsudku vyslovil záver „že žalovaný nepreukázal, že cena, za ktorú bolo predmetné vozidlo predané, bola neprimeraná“, keď v napadnutom rozsudku úplne poprel toto tvrdenie bez toho, že by to odôvodňovala zmena dôkaznej situácie a bez toho, aby svoj nový názor o neprimeranosti kúpnej ceny a konanie žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku akokoľvek relevantne určito a presvedčivo odôvodnil, hoci sa takýmito námietkami žalovaného nemal ako oneskorenými vôbec zaoberať. K nároku na doplatok havarijného poistenia žalobca uviedol, že ustanovenie bodu 3.2.1 písm. a) ods. 2 VZP hovorí, že „LN súhlasí, aby ČSOBL vykonával úhrady dojednaného poistenia počas doby platnosti LZ na bankový účet poisťovne za LN a zároveň sa LN zaväzuje počas doby platnosti LZ dojednané poistenie platiť prostredníctvom ČSOBL spolu s leasingovými splátkami na bankový účet ČSOBL a teda bod 3.2.1. VZP ukladá žalovanému povinnosť platiť poistné počas doby platnosti zmluvy (takzvané inkaso poistného), kým bod 4.4.4. c) VZP ho zaväzuje k úhrade poistného, ktoré žalobca uhradil alebo mal uhradiť odo dňa ukončenia leasingovej zmluvy do dňa predaja vozidla. Žiadne ustanovenie leasingovej zmluvy neurčuje žalobcovi povinnosť po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy ukončiť i havarijné poistenie predmetu leasingu, naopak z citovaného ustanovenia 4.4.4.c) VZP vyplýva opak. Havarijné poistenie chráni vozidlo v období do jeho ďalšieho predaja, teda pred situáciou, že by na vozidle v tomto období vznikla škoda, ktorá by nebola kompenzovaná žiadnym poistným plnením a poškodené vozidlo by bolo možné predať len za sumu nižšiu, prípadne by ho nebolo možné vôbec predať. Výklad súdu prvého stupňa, že po zániku leasingovej zmluvy nie sú splnené podmienky bodu 4.4.4. c) VZP je v zjavnom rozpore s jeho jazykovým a logickým výkladom, ako aj v rozpore so systematickým výkladom leasingovej zmluvy a VZP. V pôvodnom rozsudku sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou žalobcu a nárok na doplatok havarijného poistenia v zmysle bodu 4.4.4. c) VZP žalobcovi priznal, avšak v napadnutom rozsudku svoj názor bez zmeny dôkaznej situácie poprel, pričom svoj nový názor založil na zjavne nesprávnom výklade dotknutých ustanovení. Žalovaný vo svojich písomných námietkach nenamietal nárok žalobcu na náhradu škody. Až podaním zo dňa 08.06.2012 namietol jeho nedôvodnosť, avšak svoje tvrdenie ničím neodôvodnil. Vzhľadom na oneskorenosť námietky má žalobca za to, že súd prvého stupňa nemohol k tejto námietke prihliadať, ako to uviedol v odôvodnení rozsudku. I napriek tomu žalobcu opodstatnenosť tohto nároku a správnosť jeho výšky preukázal, špecifikoval jeho skladbu, predložil k jednotlivým položkám dôkazy a nárok odôvodnil príslušnými ustanoveniami VZP (v zmysle bodu 4.4.4 b) VZP) o škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním plnenia povinnosti a nákladov spojených s odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom predmetu leasingu. Jediným dôvodom pre zamietnutie nároku súdom bolo nepreukázanie úhrady jednotlivých faktúr, z ktorých vyplýva. Žalobca má za to, že skutočnosť, či tieto náklady boli skutočne uhradené, je irelevantná, nakoľko žalobcovi preukázateľne vznikli záväzky k ich úhrade, ktoré by boli v prípade ich neuhradenia žalobcom jeho dodávateľmi voči nemu vymáhané. Žalobca si tieto neuplatnil ako náhradu škody v zmysle právnych predpisov, ale ako náklady v zmysle bodu 4.4.4 b) VZP. Predmetné faktúry boli uhradené, o čom žalobca predložil výpisy z účtu spolu s odvolaním. Súd prvého stupňa nárok žalobcu na zmluvnú pokutu síce považoval za dôvodný, avšak v dôsledku čiastočnej úhrady žalovaného na základe dohody o splatení dlhu ho považoval za uhradený, pričom tento záver svedčí o vnútornej rozpornosti odôvodnenia rozsudku, keď na inom mieste uvádza, že vzhľadom na rovnakú splatnosť všetkých nárokov z leasingovej zmluvy a ich rovnakú povahu, má za to, že bližšie nešpecifikované úhrady žalovaného na základe dohody o splácaní dlhu sa na plnenie jednotlivých nárokov použili v rovnakom pomere. Vzhľadom na tento záver by bolo nutné logicky dospieť k záveru, že vzhľadom na to, že všetky jednotlivé pohľadávky žalobcu neboli žalovaným uhradené v celosti, musela po pomernej úhrade týchto pohľadávok zostať taktiež ich pomerná časť neuhradená a teda aj časť zmluvnej pokuty. Rozsudok je v tejto časti zjavne vnútorne rozporný, neurčitý a z toho dôvodu nepreskúmateľný. Žalobca zdôraznil, že okrem týchto vád má za to, že predmetný rozsudok je arbitrárny, nakoľko súd prvého stupňa popiera svoje vlastné závery z predchádzajúceho rozhodnutia bez zmeny dôkaznej situácie a bez toho, že by odvolací súd vo svojom uznesení vyslovil iné právne závery, ktorými by bol viazaný. Pritom prvostupňový súd skutočnosti preukazované rovnakým druhom dôkazných prostriedkov hodnotí tak, že tie, ktoré svedčia v prospech žalobcu má za nepreukázané a tie, ktoré v žalobcov neprospech má za preukázané. Predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko hlavné závery sú uvádzané bez toho, aby súd uviedol, ako k týmto záverom dospel, čím v podstate neodstránil vady, ktoré mu odvolací súd vytkol v uznesení, ktorým zrušil pôvodný rozsudok a navyše je vnútorne rozporný. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca k odvolaniu pripojil viaceré listiny, ako ďalšie dôkazy v rozpore s § 120 ods. 4 O.s.p. a nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti, pre ktoré by predmetné listinné dôkazy nemohol predložiť alebo ich označiť v konaní pred súdom prvého stupňa do skončenia dokazovania, navrhuje, aby odvolací súd na tieto listiny podľa § 205a O.s.p. neprihliadal a preto sa ani k nim žalovaný nevyjadruje. Nakoľko súd prvého stupňa rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozsudku, nemôžu tieto skutočnosti mať za následok vecnú nesprávnosť napádaného rozhodnutia. Z vyplňovacieho zmenkového prehlásenia zo dňa 17.08.2006 je zrejmé, že žalovaným akceptovaná zmenka nezabezpečovala a nemohla zabezpečiť záväzky titulom dohody o splácaní dlhu v splátkach, ktorá bola uzatvorená až 22.02.2008 a teda zmenka nebola vystavená na zabezpečenie záväzky titulom dohody o splácaní dlhu. Žalobca sa domáha práva zo zmenky a preto je irelevantné, či žalovaný v tejto neskoršej dohode, ktorú zmenka nezabezpečovala existenciu dlhu uznal. Pokiaľ žalobca uzná za vhodné, môže žalovaného zažalovať o zaplatenie dlžnej sumy a v súdnom konaní preukazovať na prezumpciu existencie dlhu s ohľadom na jeho uznanie, ale nie v konaní, kde si uplatnil práva zo zmenky slúžiacej na zabezpečenie iného záväzku. Žalovaný namietal celú sumu, na akú bola zmenka vyplnená a v podaných námietkach uviedol a upozornil, že faktúry uvádzané v konečnom vyúčtovaní leasingu mu boli predložené bez podkladov a namietal, že žalobca si od neho pri konečnom vyúčtovaní leasingu uplatňoval čiastky, ktoré nemali byť vyúčtované, resp. ktoré faktúry nezodpovedali jeho skutočným záväzkom voči žalobcovi a že vzhľadom na ním vykonané úhrady v celkovej sume 188.982,70,- Sk, muselo byť žalobcovi zrejmé, že čiastku, akú si od neho uplatňoval, nezodpovedala vzniknutým záväzkom z leasingového vzťahu. Súd prvého stupňa po tom, ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.01.2014 zrušil napadnutý rozsudok, v ďalšom priebehu konania postupoval na základe zrušujúceho uznesenia pokiaľ skúmal a vyhodnocoval námietky žalovaného. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že súd prvého stupňa bez toho, aby vykonal ďalšie dôkazy rozhodol rozsudkom absolútne v rozpore so svojim predchádzajúcim názorom uvedeným v pôvodnom rozsudku a výslovne poprel viaceré svoje pôvodné závery, pretože sám žalobca k podaniu označenému ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní pripojil viaceré listinné dôkazy, ktoré dokazovanie súd vykonal. Predmetné listinné dôkazy boli na pojednávaní oboznámené a preto tvrdenia žalobcu, že neboli vykonané ďalšie dôkazy považuje za vedomú lož. Námietka, že žalobca nepreukázal prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu a teda ani vznik škody z titulu straty z predaja predmetu leasingu podľa bodu 4.4.4 písm. e) VZP, nie je námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu. Ide o vyhodnotenie dokazovania a skutkového stavu po skončení dokazovania. Tvrdenia žalobcu v odvolaní, že námietka o tom, že žalobca nepreukázal úhradu kúpnej ceny kupujúcim a tým ani samotný predaj vozidla je oneskorená, je nepravdivá, pretože žalovaný namietal proti vzniku škody titulom predaja predmetu leasingu a proti nesprávnemu určeniu zmenkovej sumy, pričom po skončení dokazovania zhodnotil skutkový stav tak, že žalobca nepreukázal vznik škody titulom predaja predmetu leasingu, lebo s ohľadom na znenie kúpnej zmluvy nebol preukázaný prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu. Nepravdivé sú tvrdenia žalobcu, že by súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí najväčšej časti uplatňovaného nároku z dôvodu údajného konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd skúmal námietku žalovaného voči vzniku škody z predaja predmetu leasingu tak, ako ju vyčíslil žalobca, pričom dospel k záveru, že nebolo vykonaním dokazovaním preukázané, že skutočne prišlo k predaju predmetu leasingu a že teda predajom vznikla žalobcovi škoda ako si ju vyčíslil. Z tohto dôvodu prišlo k zamietnutiu návrhu žalobcu v tejto časti. Ďalej súd prvého stupňa iba poukázal na skutočnosť, že ak by prišlo k preukázaniu predaja predmetu leasingu, tak potom by súd takéto konanie vyhodnotil ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca v podanom odvolaní ako autor adhéznej zmluvy tvrdí, že pokiaľ súd vykladal ustanovenie 4.4.4 písm. c) VZP v súlade s jeho znením, postupoval tak v rozpore so systematickým, logickým a jazykovým výkladom. Znenie VZP je jasné. Žalovaný je povinný zaplatiť a žalobca je oprávnený žalovanému vyúčtovať škodu vo výške nákladov na PZP a havarijné poistenie, ktorú žalobca uhradil v súlade s dojednanými poistnými zmluvami. Ak by sa autor poistnej zmluvy, či dokonca všeobecných zmluvných podmienok pripojených k tejto zmluve domáhal jej systematického výkladu v rozpore s jej znením, t.j., že žalovaný je povinný zaplatiť škodu vo výške nákladov na PZP a havarijné poistenie, aj pokiaľ neboli zaplatené v súlade s dojednanými poistnými zmluvami, lebo sa tým myslela iba výška a splatnosť poistného, považuje za zásah do právnej istoty žalovaného. Nie žalovaný písal žalobcovi jeho vlastné všeobecné zmluvné podmienky. Pokiaľ žalovaný platil titulom dohody o splátkach a nie je možné určiť, ktorý jeho záväzok mal podľa jeho vôle zaniknúť, mohol zaniknúť len skutočne existujúci záväzok. Nedôvodné a neexistujúce záväzky nemohli pomerne zaniknúť. V tomto smere je zdôvodnenie napadnutého rozsudku správne. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 9 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d),f)) preskúmal napadnuté rozhodnutie dané rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom sporu je, že žalobca vyplnil bianko zmenku v rozpore s dohodou o vyplnení. V prípade vyplnenie blankozmenky jej prvým majiteľom, tak, ako tomu bolo v danom prípade, stačí preukázať v zmysle z ust. § 10 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Sb., že zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o jej vyplnení. Súd prvého stupňa všetky vznesené námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu akceptoval a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a zrušil zmenkový platobný rozkaz. Zmenka je cenný papier, prevoditeľný rubopisom, s ktorým sú späté práva zmenečného veriteľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky v ňom uvedenej. Aby bola zmenka platná, musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Vznik zmenky nie je viazaný na uvedenie kauzy. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, podliehajú koncentračnej zásade podľa § 175 ods. 4 O.s.p., z čoho vyplýva, že nie je možné na neskôr podané námietky prihliadnuť. Ak niektorá z námietok nie je včas uplatnená, nemôže na ňu súd prihliadnuť. V námietkach treba skutkovo nezameniteľným spôsobom opísať skutočnosti, o ktoré sa obrana žalovaného opiera. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu namietal, že žalobca blankozmenku vyplnil v rozpore s dohodou, čo skutkovo odôvodnil tým, že v prípade náhrady škody z predaja predmetu zmluvy, fakturovaná suma 188.270,60 eur nezodpovedá skutočnému stavu, nakoľko predmet leasingu bol odpredaný za podstatne vyššiu sumu ako bol pôvodne uvádzaný rozdiel medzi skutkovou a predajnou cenou, a až neskôr, v priebehu konania namietal, že žalobca nepreukázal vznik tejto škody, nakoľko nepreukázal, že prišlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na tretiu osobu, čím aj súd prvého stupňa odôvodnil vyplnenie bianko zmenky žalobcom v rozpore s dohodou o vyplnení. Súd prvého stupňa vôbec neskúmal a ani nevyhodnotil, či žalovaný podal námietky, ktorými namietal, že žalobca nepreukázal vznik škody z predaja predmetu leasingu včas a teda či mohol na tieto námietky prihliadať, čo má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky, teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Žalovaný podpísal bianko zmenku s tým, že v zmysle predmetného vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve zo dňa 17.08.2006 bol oprávnený doplniť do bianko zmenky súčet všetkých splatných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných obchodných podmienok ČSOB leasing, a.s. k finančnému leasingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na obsah vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve zo dňa 17.08.2006, žalovaný nebol oprávnený doplniť do bianko zmenky sumu, predstavujúcu rozdiel medzi dlhom uznaným žalovaným v Dohode o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 22.02.2008 a sumou, ktorú žalovaný uhradil v zmysle Dohody o splácaní dlhu v splátkach. V konaní nebolo spochybnené právo vyplnenia bianko zmenky žalobcom, ale bola spochybnená výška sumy, vzhľadom na námietky žalovaného. Súd v prvom rade sa musí vysporiadať s tým, či námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorými v priebehu konania namietal vznik nároku na náhradu škody z predaja predmetu leasingu sú totožné s námietkami skutkovo vymedzenými v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 25.11.2011 a teda či boli podané včas a či je možné na ne prihliadať. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaného, že súd prvého stupňa sa v pôvodnom rozsudku stotožnil s argumentáciou žalobcu a nárok na doplatok havarijného poistenia v zmysle bodu 4.4.4. c) VZP žalobcovi priznal a v napadnutom rozsudku bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez zmeny dôkaznej situácie tento nárok poprel. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Vzhľadom na uvedené, je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska práva nepreskúmateľný a teda zjavne neodôvodnený. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie citovaného uznesenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia prvostupňového súdu s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nemožnosti doplnenia dokazovania odvolacím súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( NS SR 2 Cdo/276/2007). Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), bude opätovne posúdiť námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, všetky nároky žalobcu titulom záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných obchodných podmienok ČSOB leasing, a.s. k finančnému leasingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vysporiadať sa so všetkým vznesenými námietkami žalobcu a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.