Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112207167 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112207167.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. U. X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. U. X proti odporcovi: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W., L. XX, o návrhu o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/138/2012 - 198 zo dňa 21. mája 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd s účinnosťou od 04.04.2012 zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na jej výživu mesačne sumou 250 eur, ktoré výživné bude pravidelne zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.04.2012 do 21.05.2014 v celkovej výške 1.742 eur súd zaväzuje odporcu splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky zamietol. O trovách rozhodol tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 20.05.2013 tak, že zaviazal odporcu s účinnosťou od 01.06.2013 platiť na navrhovateľku mesačne výživné vo výške 250 eur. Voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie jednak splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v mene navrhovateľky a tiež odporca. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 29.10.2013 rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd po doručení uznesenia Krajského súdu v Trnave účastníkom konania vytýčil nový termín pojednávania v danej veci na 19.03.2014 a zároveň vyzval navrhovateľku, aby rozpis nákladov, ktoré od začiatku štúdia, resp. od 01.01.2012 vynaložila v súvislosti so svojím štúdiom, nákupom ošatenia, stravou a mimoškolskou činnosťou a trávením voľného času, doklad, ktorým dňom toto štúdium ukončila a ak sa zamestnala, doklad od kedy pracuje, resp. doklad o tom, či je vedená ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce v Trnave a či poberá nejakú podporu a v akej výške, potvrdenia od svojich zamestnávateľov ohľadom ich zárobku, aký dosahovali od 01.01.2012. Dňa 18.02.2014 odporca do spisu založil doklady v nemeckom jazyku a zároveň uviedol, že je to potvrdenie o svojom zárobku od jeho zamestnávateľa za obdobie od 23.01.2012 do 15.08.2013. Mzdový list odporcu od jeho zamestnávateľa a to firmy T. a jeho zárobok od 01.01. do 15.08.2013 predstavoval celkove sumu 3.766,52 eur. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla na pojednávaní, že trvá určiť na navrhovateľku mesačné výživné vo výške 550 eur, je naďalej študentkou vysokej školy 3. ročníka a končí bakalárske štúdium na Trnavskej univerzite. Náklady spojené s navrhovateľkou uviedla: dovolenka v Turecku, nákup notebooku, hradenie telefónu mesačne vo výške 32,41 eur v r. 2012 a v r. 2013 vo výške 34,52 eur, náklady spojené s vystavením pasu navrhovateľke vo výške 33 eur, oprava mobilu vo výške 45 eur a s oblečením navrhovateľky vo výške 55,28 eur a 15,50 eur a o týchto nákladoch doložila aj potvrdenky. Súd znovu vyzval splnomocnenú zástupkyňu navrhovateľky, aby priniesla na pojednávanie všetky doklady ohľadom výdavkov, ktoré s navrhovateľkou mala a to v súvislosti s jej štúdiom, ošatením, stravou a pod. Na pojednávaní dňa 21.05.2014 odporca uviedol, že i naďalej trvá na tom, že je ochotný prispievať na navrhovateľku výživným vo výške 200 eur mesačne. Ďalej uviedol, že do augusta 2013 pracoval vo firme P. a jeho priemerný mesačný zárobok bol 560 eur. Pracovný pomer bol rozviazaný s ním zo strany tejto firmy a to z dôvodu, že tu bol zamestnaný iba na 25 %. Následne si obnovil živnosť na opatrovateľstvo a to v októbri 2013 a živnosť vykonával do 17.02.2014. Následne živnosť týmto dňom prerušil. V období od augusta 2013 do októbra 2013 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti, nepracuje, neprevádza živnosť, žije v obci X. W. v dome svojich rodičov. Práve naopak, ak potrebuje on finančné prostriedky na úhradu svojich nákladov, rodičia mu tieto poskytujú. Ďalej uviedol, že keď pracoval v Rakúsku, tak tam pracoval 2 týždne a 2 týždne bol doma. Vtedy rodičom prispieval na stravu a ubytovanie 250 eur mesačne. Mal však náklady spojené s dochádzkou do zamestnania, ktoré sa pohybovali vo výške 150 eur mesačne. Išlo o náklady spojené s nákupom benzínu, pretože do práce chodil osobným autom. Mal by hradiť úver, ktorý si zobral v rakúskej banke U. za účelom kúpy osobného auta a ide o sumu 10.000 eur, mesačné splátky sú 445 eur. Tento úver prestal platiť v januári 2013 a k januáru 2014 je nezaplatená suma 7.000 eur. Má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a to dcére U. G., 166 eur. Ďalej uviedol, že sumu 183 eur, ktorú je povinný platiť na navrhovateľku na základe posledného rozsudku ako výživné, túto sumu navrhovateľke platil do januára 2013, resp. do marca 2014. Do spisu doložila splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky doklad o nákupe parfému vo výške 32,25 eur. Doklad o svojom zárobku, ktorý dosahuje u firny v Rakúsku, kde pracuje 2.000 eur mesačne. Okrem navrhovateľky nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, býva s navrhovateľkou v 3-izbovom byte, za bývanie platí 200 eur, za energie 50 eur, úvery ani pôžičky nemá. Do práce dochádza autom 5-6-krát do mesiaca a výdavky s tým spojené ju mesačne vyjdú na 120 eur. Ďalej si platí náklady spojené s internetom a televíziou a náklady spojené s užívaním mobilu, mesačne je to celkove 30 eur. Na pojednávaní dňa 21.05.2014 odporca do spisu založil aj potvrdenie o daňovom priznaní jeho osoby za r. 2013. Z tohto potvrdenia vyplýva, že jeho príjem zo živnosti v r. 2013 bol 4.778,50 eur a výdavky boli 2.104,88 eur. Základ dane bol 2.673,65 eur. Taktiež splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky do spisu založila doklady o svojom zárobku z firmy, u ktorej t.č. pracuje a tieto doklady boli taktiež dané na preloženie prekladateľovi a z ktorých vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v apríli 2013 mala príjem 1.998,74 eur, v marci 2013 2.196,85 eur, vo februári 2013 2.126,48 eur a v januári 2013 2.164 eur, aj faktúry o platení mobilného telefónu a to za august 2013 uhradila sumu 32,04 eur, za máj 2013 sumu 34,52 eur, za november 2013 sumu 12,67 eur, za október 13,38 eur a za obdobie od 22.06.2013 do 21.07.2013 to bolo 17,70 eur. Za september 2013 to bolo 25,35 eur a za jún 2013 sumu 17,48 eur. Súd po opätovnom vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výživné na navrhovateľku bolo potrebné zvýšiť, avšak nie v takej výške, ako to žiadala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky. Súd zaviazal odporcu platiť na výživu navrhovateľky od podania jej návrhu vo výške 250 eur mesačne. Pokiaľ ide o navrhovateľku vychádzal z toho, že v čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka bola maloletá, jej náklady na výživu, nákup školských potrieb, ošatenia boli podstatne nižšie, ako je to v súčasnosti, keď je navrhovateľka študentkou vysokej školy, je aj vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia a teda aj jej náklady v tomto smere sa zvýšili. Taktiež bral do úvahy, že od poslednej úpravy výživného uplynula značná doba. Je teda nespochybniteľné, že tieto náklady na navrhovateľku sa zákonite museli zvýšiť. Na druhej strane však pri určení takéhoto výživného odporcovi na navrhovateľku súd vychádzal z toho, že splnomocnená zástupkyňa na navrhovateľku berie v Rakúsku rodinné prídavky, ktoré sú v nie zanedbateľnej čiastke a sú oveľa vyššie, ako keby tieto rodinné prídavky brala na území Slovenskej republiky. Ďalej bral do úvahy to, že síce navrhovateľka študuje na vysokej škole, ale v mieste svojho bydliska a tak podstatne navrhovateľke odpadli náklady spojené s cestovaním za štúdiom. V neposlednom rade bral do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľka by si mohla rôznymi brigádami, ktoré by sporadicky vykonávala, finančne prilepšiť, pokiaľ ide o úhradu jej nákladov, ktoré má. Pokiaľ ide o odporcu, odporca pracoval, ako to aj sám uviedol do augusta 2013, jeho príjem, ktorý vo firme dosahoval, ako o tom doložil aj doklad, bol za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 v celkovej výške 3.766,52 eur, teda nebol zanedbateľný. Následne si odporca založil živnosť na opatrovateľstvo. Túto živnosť má v súčasnosti prerušenú, nepracuje, nepoberá ani žiadnu podporu v nezamestnanosti, i keď je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Sám udáva, že prácu si hľadá aj v cudzine, avšak bezvýsledne. Odporca teda má možnosť si sám na seba zarobiť, má možnosť vykonávať živnosť, nerobí tak, dokonca, ako sám uviedol, na úhradu nákladov, ktoré má, mu vypomáhajú jeho rodičia. Odporca teda má možnosť si svoju živnosť znovu obnoviť, vykonávať ju a nič mu nebráni v tom, aby popri tom si hľadal prácu, ktorá podľa neho bude lepšie platenou prácou, ako tá práca, ktorú vykonáva na základe živnosti. Súd preto vychádzal práve z tejto skutočnosti a určil platiť odporcovi na navrhovateľku výživné v takej výške, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to aj napriek tomu, že odporca sám bol ochotný na navrhovateľku prispievať výživným vo výživným 200 eur. Bral pritom ďalej do úvahy aj to, že všetky náklady spojené s navrhovateľkou nad rámec výživného platí matka navrhovateľky. Odporca sa na týchto nákladov, čo aj sám priznal, nepodieľa a s navrhovateľkou sa dlhodobo žiadnym spôsobom nekontaktuje. Aj táto skutočnosť v podstatnej miere hrá rolu pri stanovení výšky výživného na navrhovateľku. Súd v neposlednom rade bral do úvahy pri stanovení výšky výživného na navrhovateľku aj tú skutočnosť, že aj splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky si musí voči navrhovateľke rovnako, ako odporca plniť svoju vyživovaciu povinnosť a spolu s odporcom by sa mali spoločne a nerozdielne podieľať na nákladoch, ktoré navrhovateľka má. V nemalej miere k určeniu výživného odporcu navrhovateľke v takej výške, aká je uvedená vo výroku tohto rozsudku prispelo aj to, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky i napriek opakovanému vyzvaniu súdu nepredložila doklady o nákladoch, ktoré navrhovateľka v súvislosti so štúdiom, stravou a ošatením a trávením voľného času vynakladá, aby jej odporca musel na výživu prispievať sumu 550 eur mesačne. A tiež skutočnosť, že odporca má okrem navrhovateľky ešte jednu vyživovaciu povinnosť a skutočnosť, že t.č. nepracuje a nemá žiaden príjem, i keď je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Preto súd stanovil berúc do úvahy aj túto skutočnosť výživné na navrhovateľku v takej výške, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže súd stanovil odporcovi platiť výživné vo výške 250 eur mesačne s účinnosťou od 04.04.2012, odporcovi vznikol nedoplatok na výživnom od 04.04.2012 do 21.05.2014 v celkovej výške 1.742 eur, ktorý nedoplatok súd zaviazal odporcu splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Keďže splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky žiadala, aby súd odporcovi stanovil platiť na navrhovateľku výživné vo výške 550 eur a súd stanovil odporcovi platiť na navrhovateľku vo výške 250 eur mesačne s účinnosťou od 04.04.2012, súd vo zvyšku návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka v zastúpení svojej zástupkyne matky. V prvom podaní označenom síce ako odvolanie uvádzala, že odporca udáva nepravdivé údaje, lebo je stále v zahraničí zamestnaný a dcéra má informáciu od jeho brata. Tvrdila, že nie je pravda o financiách, ako odporca udával, pretože on je momentálne na Malorke s priateľkou (zo dňa 10.07.2014), ďalej v tomto podaní podávala, že je udivujúca dĺžka konania a prieťahy s tým spojené. Po vrátení veci odvolacím súdom, aby vyzval prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 O.s.p. na odstránenie vád odvolania, aby spĺňalo náležitosti podľa ustanovenia § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. pod následkom zastavenia konania podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. prvostupňový súd vydal uznesenie s výzvou dňa 27.01.2015. Navrhovateľka v doplnenom podaní z 03.02.2015 uviedla, že odporca pracuje v zahraničí a jeho príjem je dostačujúci aby platil výživné vo výške 550 eur od 04.04.2012. Poukázala, že platil výživné 183 eur mesačne a v máji 2014 skončila navrhovateľka vysokoškolské vzdelanie a naposledy zaplatil v máji 2014 183 eur, preto on navrhol, aby odvolací súd určil výšku výživného na navrhovateľku vo výške 550 eur od podania návrhu 04. 04.2012, pričom nedoplatok na výživnom od 04.04.2012 do 31.05.2014 zaviazal splácať 367 eur. K doplnenému odvolaniu sa vyjadril odporca s tým, že jeho príjem je nedostačujúci na to, aby mohol navrhované výživné platiť. Výživné vo výške 200 eur je dostačujúce. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec obsahom a dôvodmi podaných odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., potom, čo zistil, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami (§ 201 a § 204 O.s.p.), pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery je povinný platiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody osobitného zreteľa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí pre nich, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň však pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná dôkazmi. Smerodatnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Významnou tiež môže byť výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť ho splácať v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý, napr. kúpa bytu, auta, domu atď., na aké obdobie boli splátky rozpočítané. Zanedbateľnú tiež výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančné náročné alebo nie. Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne, transparentne. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako je fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, skúsenosti v odbore, atď. Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ako je dopyt na trhu, ohodnotenie rovnakej pozície, pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča, teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané o. i. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaným vedomostí a pracovných skúseností. Ak súd zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať či sa tak stalo z dôležitého dôvodu, či to boli organizačné dôvody, zdravotné, zmenou bydliska atď. Príjem rodiča predstavuje tiež práca nadčas, ktorú je treba zohľadniť do určitej miery, tiež zvýšené osobné vypätie rodiča a skutočnosť, že s prácou nadčas nemožno dlhodobo počítať ako s obligatórnym činiteľom. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, poskytnuté finančné náhrady, napr. za auto, mobilný telefón tak, že ich súd započíta ako faktúry určujúce životnú úroveň rodiča. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Naposledy bolo určované výživné na navrhovateľku v konaní 20P/270/2008. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/270/2008 - 39 zo dňa 01.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/99/2009 - 87 zo dňa 09.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.04.2010, kedy sa zmenilo rozhodnutie o výživnom pre otca a už vtedy na plnoletú H. za obdobie od 08.12.2008 do 31.12.2008 zo sumy 4.000 Sk na sumu 5.500 Sk a od 01.01.2009 naďalej na sumu 182,57 eur, ktoré výživné bol povinný otec platiť vopred k jej rukám, zároveň zročné výživné vo výške 1.127,51 eur sa povolilo otcovi splácať v mesačných splátkach po 35 eur. V tom období bol zistený mesačný príjem otca od februára 2009 do januára 2010 1.900 eur mesačne, pričom mu bol vyplatený 13., 14. plat vo výške 1.300 eur. V rozhodnutí sa udáva, že pracuje v Rakúsku bez povolenia a dosahuje príjem 1.500 eur a snaží sa opätovne zamestnať na základe povolenia. Zdalo sa, že výdavky má také, že spláca pôžičku 11.000 eur v mesačných splátkach po 424 eur na nákup osobného motorového vozidla, platí lízingové splátky vo výške 380 eur na auto a životné sporenie vo výške 30 eur mesačne. Ďalej má vyživovaciu povinnosť aj k mal. U., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Trnava 29C/100/2007 - 33 zo dňa 30.10.2007 určená sumou 5.000 Sk mesačne. Matka bola vtedy zamestnaná ako zdravotná sestra, pričom dosahovala zárobok od 1.700 až do 1.800 eur mesačne a náklady spojené s bývaním v 3-izbovom byte mala vo výške 300 eur. Vtedy bola mal., potom v čase rozhodnutia už plnoletá H., študentkou 3. ročníka strednej Zdravotnej školy v Trnave a mal. J.tudentom 2. ročníka Športového gymnázia v Trnave. Z predložených dokladov W. H. A.-I. R. z Viedne na základe tohto potvrdenia je zistiteľné, že pracoval odporca u nich v období od 23.01.2012 do 06.12.2012 a pracovný pomer bol ukončený po vzájomnej dohode. Dostával pevnú hrubú mzdu vo výške 2.278,90 eur ako aj príplatok za prácu v znečistenom prostredí a v sťažených a nebezpečných podmienkach vo výške 160,61 eur brutto. Z potvrdenia od T. P., ktoré je vystavené 19.04.2013 sa udáva, že je zamestnaný od 11.06.2012 ako diplomovaný zdravotný ošetrovateľ, na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v rozsahu úväzku 26,31 % 10 hod. týždenne a poberá hrubý mesačný príjem 631,55 eur bez variabilných príplatkov a zákonných odvodov. Pre navrhovateľku vydala dňa 14.05.2013 kožná lekárka potvrdenie o odporučení vyšetrenia na krvný obraz, príp. endokrinologické, imunologické, očné, gynekologické, vhodná kryoterapia a doterajšia terapia v zmysle predpisovania tabliet v súvislosti s kožným ochorením je len potvrdené lekárom, že bol pacient poučený o doplatku za lieky, generikách, o postupoch pri liečbe. Ďalej sa v spise nachádza potvrdenie za platbu za tekutý dusík od kožnej lekárky vo výške 4 eur zo 14.05.2013 a faktúra z internetovej lekárne MAGISTER.sk, keď za balenie Ducray Anacaps tri - ACTIV zaplatila aj s poštovným navrhovateľka 34,95 eur 21.05.2013. Zástupkyňa navrhovateľky - matka zmenila návrh na pojednávaní tak, že žiadala, aby na výživu navrhovateľky odporca platil od 04.04.2012 300 eur, pretože naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom OS Trnava 18Nc/425/98 z 10.02.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.03.1999, keď platí na navrhovateľku 182,57 eur. Navrhovateľka bola v čase konania študentkou Trnavskej univerzity Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce a to bakalárskeho štúdia 2. ročníka (výpoveď z novembra 2012). Odporca stanovenú sumu navrhovateľke platí, ale táto nedostačuje na úhradu nákladov vysokoškoláka. Odporca nesúhlasil s takto zvýšeným výživným a bol ochotný prispievať sumou 200 eur a uvádzal, že sa stretáva s navrhovateľkou asi 10-krát do mesiaca a keby bola o zvýšenie požiadala, určite by sa dohodli. Vtedy udával, že pracuje v zariadení pre seniorov v Rakúsku a jeho priemerný mesačný zárobok je 611 eur. Od 06.11.2012 pracoval vo P. v zariadení pre seniorov, kde dosahoval príjem 1.900 eur mesačne. Od 01.07.2012 pracuje v zariadení pre seniorov v T.. Uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k U. G., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú výživné platí 160 eur, výdavky má za benzín 300 eur mesačne na cestu do práce, zobral si úver na kúpu auta 15.000 eur a splátky má 456 eur, platí životné a dôchodkové poistenie vo výške 210 eur a 250 eur hradí svojej mame na prevádzku rodinného domu. V ďalšej výpovedi udával, že do augusta 2013 jeho príjem bol za obdobie od januára 2013 do augusta 2013 v celkovej výške 3.766,52 eur, čo aj zdokladoval. Založil si živnosť na opatrovateľstvo, ale má v súčasnosti prerušenú, nepracuje, nepoberá ani žiadnu podporu v nezamestnanosti, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Súd správne uzavrel, že odporca teda má možnosť si sám zarobiť, má možnosť vykonávať živnosť a tak nerobí, nič mu nebráni v tom, aby popri tom si hľadal prácu. Súd preto vychádzal práve z tejto skutočnosti a určil výživné 250 eur, pretože všetky náklady spojené s navrhovateľkou nad rámec výživného platí matka navrhovateľky. Odporca sa na týchto nákladoch nepodieľa. Matka navrhovateľky si musí voči navrhovateľke plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ale ako splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky i napriek opakovanému vyzvaniu súdu nepredložila doklady o nákladoch, ktoré navrhovateľka v súvislosti so štúdiom, stravou a ošatením má, keď požadovala 550 eur mesačne. Do spisu splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky doložila iba doklad o hradení mobilného telefónu, o nákladoch spojených s pobytom v Tatrách vo výške 224,25 eur, nákupu prsteňa, dámskeho kabáta a čižiem, riflí, saka, ktorého výška bola celkovo 92,68 eur a doklad o nákupe parfému vo výške 32,25 eur. Navrhovateľke mesačne dáva vreckové vo výške 100 eur a z týchto peňazí si navrhovateľka hradí napr. kino, divadlo, posedenie s priateľmi a pod. Preto bez preukázania nákladov na štúdium prvostupňový súd výživné zvýšil správne aj s poukazom na možnosti a schopnosti odporcu. Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0. Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mal úspešný odporca v odvolacom konaní právo na náhradu rov odvolacieho konania. Trovy mu nevznikli a ani si ich nežiadal, preto bolo rozhodnuté, že sa mu nepriznali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.