Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31Cob/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226317 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113226317.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: BASKIM s.r.o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 905 874, právne zastúpený: Atelex, s.r.o., so sídlom Rybné námestie č. 1, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 242, proti žalovanému: EURODOM3, s.r.o., so sídlom Horné Bašty 36/B, 917 01 Trnava, IČO: 35 882 361, právne zastúpený: PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Banská 17/427, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvných pokút, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. mája 2015, č.k. 36 Cb/71/2013-244 na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. júla 2015, č.k. 36 Cb/71/2013 - 266, ta k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22. mája 2015, č. k. 36 Cb/71/2013-244 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa zo dňa 27. júla 2015, č. k. 36 Cb/71/2013-266 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) rozhodujúc o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvných pokút (bez vyčíslenia spornej sumy v záhlaví rozsudku ) výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie 48.711,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 48.711,22 eur od 25.01.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne až pop právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca nároku uplatnený v rozsahu 48.711,22 eur spolu s úrokom z omeškania od 01.03.2011 do zaplatenia (bezdôvodné obohatenie) a 97.422,44 eur s úrokom zo zákona od 30.09.2013 do zaplatenia (zmluvné pokuty) odôvodnil tým, že dňa 30.09.2009 ako budúci nadobúdateľ a žalovaný ako budúci prevodca uzatvorili štyri zmluvy o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam označených v zmluvách o budúcich zmluvách. Podľa zmlúv sa žalobca ako budúci nadobúdateľ zaviazal nadobudnúť od žalovaného ako budúceho prevodcu a žalovaný ako budúci prevodca sa zaviazal predať žalobcovi ako budúcemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti špecifikované v zmluvách o budúcich zmluvách ( štyri byty s príslušenstvom) v lehote najneskôr 60 dní od vydania kolaudačného rozhodnutia, ktorého predpokladaný termín bol určený na deň 31.10.2010 a za podmienky, že budú predložené a odovzdané dokumenty a to písomné oznámenie, že časť nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom kúpy, je pripravená na odovzdanie a vyprataná od osôb a vecí, kópia listu vlastníctva, prehlásenie banky, ktorá financovala výstavbu polyfunkčného domu, na základe ktorého sa banka zaviazala vzdať sa záložného práva na byt v lehote 15 dní od zaplatenia celkovej kúpnej ceny na účet budúceho prevodcu. Na základe predmetných zmlúv sa žalobca ako budúci nadobúdateľ zaviazal zložiť zálohu vo výške 10% z hodnoty každej zo štyroch nehnuteľností v súhrnnej sume 48.711,22 eur. Žalovaný nestihol ukončiť výstavbu polyfunkčného domu a získať kolaudačné rozhodnutie do 31.12.2010. Kolaudačné rozhodnutie polyfunkčného domu nadobudlo právoplatnosť dňom 25.11.2011. Žalobca, v dôsledku nesplnenia podmienok stanovených v zmluvách o budúcich zmluvách a nedisponovaním informácií o kolaudácii oznámil listom zo dňa 19.01.2012 žalovanému, že žiada o vrátenie zloženej zálohy a zrušenie zmluvy o budúcich zmluvách. Následne žalovaný oznámil e-mailom žalobcovi, že byt č. 20, byt č. 21 a kancelárie č. 15 a č. 16 sú pripravené a žiadal plnenie zo zmlúv o budúcich zmluvách. Žalovaný označil v predmetnom liste kancelárie č. 15 a č. 16, ktoré neboli predmetom zmluvného vzťahu, keď predmetom dvoch zmlúv o budúcich zmluvách boli kancelárie č. 3 a č. 4. Predmetný list nespĺňal ani podmienky v zmysle zmluvy, pretože neobsahoval písomné oznámenie, že časť nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom kúpy, je pripravená na odovzdanie, vyprataná a neboli predložené kópie listov vlastníctva, ktorými by sa preukázalo vlastnícke právo budúceho prevodcu, ani prehlásenie banky, ktorá financovala výstavbu polyfunkčného domu, ktorým by sa banka zaviazala vzdať sa záložného práva na byte (alebo kancelárií) v lehote 15 dní od zaplatenia celkovej kúpnej ceny na účet budúceho prevodcu. Zmluvné strany sa dohodli, že ak jedna zo zmluvných strán nebude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, bude povinná zaplatiť v lehote najneskôr do 10 dní od požiadania druhej zmluvnej strany, titulom zmluvnej pokuty, sumu vo výške dvojnásobku hodnoty zálohy a budúci prevodca môže jednostranne započítať túto sankciu so zvyškom zaplatenej ceny. Žalobca si uplatnil aj zaplatenie štyroch zmluvných pokút podľa článku IV., bod 4.2 zmlúv o budúcich kúpnopredajných zmluvách na prevod vlastníctva, v celkovej výške 97.422,44 eur. Žalobca poprel, že by niektorý zo zástupcov žalovaného, ktorých v konaní žalovaný navrhol vypočuť, ho vyzval telefonicky alebo iným spôsobom na uzavretie kúpnych zmlúv, resp. mu oznámil, že požadované dokumenty má pripravené k odovzdaniu. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 16.06.2012, že omeškanie cca 18 mesiacov nemôže tolerovať, a že už nemá záujem podpísať žiaden dodatok k zmluvám o budúcich zmluvách a žiadal vrátiť zaplatenú zálohu. Žalovaný navrhol uzavrieť dve zo štyroch kúpnych zmlúv oneskorene, t.j. 30.05.2012, teda viac ako 6 mesiacov po tom, čo kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čím porušil zmluvy, ktoré určujú podpísanie zmlúv najneskôr v lehote 60 dní od získania právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Záväzok uzavrieť budúce zmluvy zanikol ex lege, pretože žalovaný nevyzval žalobcu riadne a včas splniť tento záväzok. Zánikom záväzku oboch strán uzavrieť štyri budúce zmluvy vznikla žalovanému povinnosť plnenie vrátiť, a preto žalobca žiadal vrátiť zálohu titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od 01.03.2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vydal napadnutý rozsudok, ktorý s použitím ustanovení § 289, § 290, § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka odôvodnil tak, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že došlo k uzavretiu zmlúv o budúcich zmluvách, ako aj k zaplateniu zálohy zo strany žalobcu ako budúceho kupujúceho vo výške 48.711,22 eur, ale k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv nedošlo, v dôsledku čoho žalobca žiadal o vrátenie zaplatenej zálohy titulom bezdôvodného obohatenia. Sporná zostala medzi stranami platnosť zmlúv o budúcich zmluvách, pretože žalovaný spochybnil ich platnosť tvrdením, že obsah zmluvy je neurčitý, následkom čoho je zmluva neplatná a existuje rozpor údajov medzi samotnými zmluvami. Žalobca tvrdil, že podľa kolaudačného rozhodnutia byty č. 20 a č. 21 majú iné rozmery, ako sú uvedené v zmluvách alebo v situačných nákresoch priložených k zmluvám a že nebytové priestory v zmluvách označené ako kancelársky priestor č. 3 a č. 4 vôbec nie sú v kolaudačnom rozhodnutí pod takýmito číslami uvedené a žiadny nebytový priestor podľa výmery uvedenej v kolaudačnom rozhodnutí nezodpovedá výmere zazmluvnených kancelárskych priestorov č. 3 a č. 4. Súd prvého stupňa vzhľadom na nejednoznačnú dikciu ustanovenia zmlúv považoval dátum 31.12.2010 za predbežný a ak nedošlo k uzavretiu zmlúv do 31.12.2010, nemalo to za následok zánik záväzku zmluvy uzavrieť, nakoľko v čase predpokladaného dátumu vystavenia kolaudačného rozhodnutia ešte nezačala 60 dňová lehota ani plynúť. Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že slovné spojenie „od vystavenia kolaudačného listu“ je potrebné chápať ako synonymá textu „od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“, pretože kolaudačné rozhodnutie až dňom právoplatnosti je právne relevantným dokladom použiteľným pre právne úkony a preto za deň začatia plynutia 60 dňovej lehoty treba považovať deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t.j. 25.11.2011 a potom 60 dňová lehota uplynula dňom 25.01.2012. Stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že bolo dohodnuté právo každej zo zmluvných strán vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzavretie zmlúv, pričom nevyužitie tohto práva nemožno pokladať za porušenie zmluvy. V konaní bolo preukázané zaplatenie zálohy v sume 48.711,22 eur bankovým prevodom na účet žalovaného dňa 06.10.2009, ako aj úmysel žalobcu neuzavrieť kúpne zmluvy a jeho žiadosť o vrátenie uhradenej zálohy vzhľadom k tomu, že žalovaný ho nevyzval na uzavretie zmlúv do 60 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že vyzval žalobcu na uzavretie zmlúv. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že záväzok uzavrieť štyri budúce zmluvy zanikol ex lege, pretože žalovaný nevyzval žalobcu splniť si záväzok v lehote 60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu, v dôsledku čoho neuplatnenie práva u zaviazanej zmluvnej strany formou platnej výzvy, záväzok na uzavretie zmluvy zaniká ex lege. K zániku práva dochádza pri preklúzii kumulatívne uplynutím času a neuplatnením práva oprávnenej osoby v ustanovenej lehote. Zánikom záväzku vzniklo žalobcovi právo žiadať vrátenie bezdôvodného obohatenia a preto súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu. Súd priznal žalobcovi okrem istiny aj úroky z omeškania odo dňa 25.01.2012, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí 60 dňovej lehoty na uzavretie kúpnych zmlúv, ktorá uplynula dňa 24.01.2012. Skonštatoval, že ustanovenie článku IV bod 4.2 predmetných zmlúv dotýkajúce sa zmluvnej pokuty je nekonkrétne, neurčité a preto neplatné. Zmluvná pokuta, resp. povinnosť, na nesplnenie ktorej sa viaže, musí podľa ustálenej judikatúry byť presne špecifikovaná, konkretizovaná a určitá, čo v danom prípade absentovalo. Absentovalo akékoľvek konkrétne vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená ako jedna zo základných náležitostí platnej dohody o zmluvnej pokute a preto súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodná a preto ju zamietol. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s ust. § 221 ods. 2 O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a teda je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorý v stanovisku zo dňa 16.03.2015 uviedol, že žalobca porušil ustanovenia zmlúv o budúcich zmluvách, nakoľko ešte v dohodnutej 60 dňovej lehote (55 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia), bez uvedenia dôvodu, oznámil žalovanému úmysel nepristúpiť k uzavretiu budúcich kúpnych zmlúv a žiadal vrátenie zálohy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu nepriznal súd žalovanému právo na započítanie si zmluvnej pokuty so zaplatenou zálohou, keďže súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca v 60 dňovej lehote prejavil vôľu nesplniť svoj záväzok a neuzavrieť budúce kúpne zmluvy. Zároveň vytkol súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, preto je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že záväzok uzavrieť budúce zmluvy zanikol ex lege z dôvodu, že žalovaný nevyzval žalobcu splniť si svoj záväzok v dohodnutej lehote 60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný navrhol vykonať dôkazy formou výsluchu svedkov, pána Z. Z. a pána K. N., ktorí by potvrdili, že zmluvné strany spolu telefonicky komunikovali a žalovaný bol pripravený pristúpiť k záväzku, avšak súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Žalovaný si na pojednávaní dňa 21.01.2015 uplatnil zmluvnú pokutu ako obranu proti návrhu navrhovateľa a žiadal započítať zmluvnú pokutu na poskytnutú zálohu. Žalovaný pokladal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný a žiadal, že ak by súd posúdil, že porušil zmluvnú povinnosť, pre porušenie ktorej sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, tak takéto dojednanie považoval za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a preto žiadal, aby súd uplatnil motivačné právo a zmluvnú pokutu primerane znížil. Uznesením zo dňa 27.07.2015 č.k. 36 Cb/71/2013-266 súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 8.767,50 eur (v zmysle položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov). Žalovaný podal proti uzneseniu č.k. 36 Cb/71/2013-266 včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 2.922,50 eur. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil súdny poplatok, keď v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, je určená výška súdneho poplatku 6% z ceny predmetu konania. Správnym vyčíslením súdneho poplatku by súd dospel k záveru, že žalovaný má povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.922,50 eur, ktorá predstavuje 6% zo sumy 48.711,22 eur, t.j. ceny predmetu odvolania s odkazom na Poznámky k Položke 1, bod 2. Sadzobníka súdnych poplatkov „Ak odporca uplatňuje vzájomným návrhom svoju pohľadávku na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil navrhovateľ. Z prejavu žalovaného, ktorý súd posudzuje ako obranu proti návrhu sa súdny poplatok neplatí. Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. h), f)), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného sú dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa § 269 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 344 Obchodného zákonníka Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Predmetom žaloby vo veci samej je vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvných pokút na základe zmlúv o budúcich kúpnopredajných zmluvách na prevod vlastníctva. Podľa článku IV. bod 4.2 všetkých zmlúv o budúcich kúpnopredajných zmluvách na prevod vlastníctva uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, sa zmluvné strany dohodli, že ak jedna zo zmluvných strán nedodrží záväzky, dohodnuté v tejto zmluve, neplniaca stránka musí uhradiť najneskôr do 10 dní od vznesenia požiadavky druhej zmluvnej stránky z titulu zmluvnej pokuty dvojnásobok sumy uvedenej v článku IV., bod 4.1 písm. a). Budúci predajca je oprávnený kompenzovať si túto sankciu časťou uhradenej ceny. Pre vznik práva na zmluvnú pokutu je nevyhnutná platná dohoda o zmluvnej pokute, ktorá musí byť uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v písomnej forme. Predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute neobsahuje určité a zrozumiteľné určenie povinností, na zabezpečenie ktorých mala byť zmluvná pokuta dohodnutá, a preto predmetné ustanovenie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité, nezrozumiteľné a teda absolútne neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa preto stotožnil v tejto časti napadnutého rozsudku so záverom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný, a preto súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, keď žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute. Podľa ust. § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravuje zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, zmluvné strany sa musia dohodnúť, v akej lehote bude uzavretá budúca zmluva. Ak nie je splnená zákonná podmienka jasného určenia lehoty, dokedy sa má budúca zmluva uzavrieť, potom nejde o zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, ale o zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súdu prvého stupňa treba v súvislosti s tým vytknúť, že riadne neskúmal vôľu strán, čo sa týka určenia lehoty, dokedy sa má zmluva uzavrieť a len sa stotožnil s názorom žalobcu, že za deň začatia plynutia 60 dňovej lehoty na uzavretie budúcej zmluvy treba považovať deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Až na základe doplneného dokazovania môže súd prvého stupňa dospieť k záveru, či ide v danom prípade o zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, alebo o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade, že súd prvého stupňa na základe doplneného dokazovania dospeje k záveru, že predmetná zmluva je zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je potrebné sa vysporiadať aj s argumentáciou žalobcu ohľadne odstúpenia od zmluvy, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a kedy, čím sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal, čo je nevyhnutné aj pre posúdenie nároku žalobcu na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil predmetnou žalobou. Okrem toho sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s návrhom žalovaného na započítanie jeho pohľadávky titulom zmluvnej pokuty s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Aj v prípade, že by súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nie je dôvodný, je potrebné, aby súd v rozsudku odôvodnil, ako sa vysporiadal s námietkou započítania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, v ktorej zvyšnej časti súd žalobu zamietol, pretože len v súvislosti so zmluvnou pokutou uviedol, že v tejto časti dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil okrem istiny zákonné úroky z omeškania zo sumy 48.711,22 eur od 01.03.2011 do zaplatenia, avšak súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 25.01.2012 z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku, ale neuviedol, ako rozhodol vo zvyšnej časti úrokov z omeškania a teda z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd rozhodoval o celom nároku žalobcu, ktorý si uplatnil predmetnou žalobou. Žalovaný v odvolaní proti uzneseniu zo dňa 27.07.2015 č.k. 36 Cb/71/2013-266 namietal nesprávnosť vyčíslenia súdneho poplatku, ako aj skutočnosť, že nakoľko písomné vyhotovenie uznesenia neobsahovalo odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, akým postupom dospel súd k svojmu rozhodnutiu, je predmetné uznesenie nepreskúmateľné a preto žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, prípadne rozhodnúť tak, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.922,50 eur s poukazom na položku 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (6% zo sumy 48.711,22 eur, t.j. ceny predmetu odvolania). Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 27.07.2015 č.k. 36 Cb/71/2013-266 odvolací súd dospel k záveru, že z jeho obsahu nie je možné vyvodiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri vyrubení súdneho poplatku a na základe akých ustanovení zákona rozhodol. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil, došlo k porušeniu práva žalovaného na riadny proces so všetkými jeho atribútmi. Na základe uvedeného bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 21.01.2015 „z dôvodu právnej istoty, keďže je zrejmé, že navrhovateľ nemal záujem plniť svoj záväzok, si zmluvnú pokutu v rovnakej výške uplatňuje ako obranu proti návrhu voči navrhovateľovi aj odporcovi“, nie je vzájomným návrhom, ale len obranou na započítanie, a preto nie je možné aplikovať pri vyrubení súdneho poplatku žalovaným označený výklad k Poznámke k položke 1, bod 2 veta druhá sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov „Ak odporca uplatňuje vzájomným návrhom svoju pohľadávku na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil navrhovateľ.“ V súhrne treba uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Vzhľadom na uvedené, je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska práva nepreskúmateľný a teda zjavne neodôvodnený. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vôbec nie je odôvodnené a preto je nepreskúmateľné. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný, procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie citovaného uznesenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozsudku a uznesenia súdu prvého stupňa s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutí v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nemožnosti doplnenia dokazovania odvolacím súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (NS SR 2 Cdo/276/2007). Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) bude opätovne posúdiť vôľu strán ohľadne určenia, dokedy sa mali uzatvoriť budúce zmluvy a ustáliť či ide v danom prípade o zmluvu podľa § 289 Obchodného zákonníka alebo o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu a žalovaného ohľadne odstúpenia od zmluvy a v nadväznosti na to posúdiť nárok žalobcu na úroky z omeškania, riadne doplniť odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého bude zrejmé, v ktorej zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. Rovnako bude úlohou súdu prvého stupňa riadne odôvodniť rozhodnutie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok aj s odkazom na príslušné ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.