Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011843 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114011843.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému L. Z. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. Z. proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.02.2015, sp. zn. 7T/23/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.10.2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. Z. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. b/, písm. c/, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že obvinený L. Z. v presne nezistený deň krátko pred 20.03.2014 v Prahe na bližšie nezistenom mieste si objednal od občana Českej republiky B. N. približne 1.500 gramov metamfetamínu, za ktorý mu vopred vyplatil peniaze, pričom obvinený L. K. ako kuriér majúci vedomosť o tom, čo bude prevážať a v akom množstve, dňa 20.03.2014 tento metamfetamín ukrytý v zadných dverách a v odkladacej skrinke osobného motorového vozidla zn. Citroen Nemo, ev. č. (CZ) 2SV2237 nelegálne previezol od B. N. z P. I. Y. v Českej republike cez hraničný prechod Hodonín - Holíč na územie Slovenskej republiky s cieľom odovzdať ho obvinenému L. Z. ; po vzájomnom telefonickom kontakte s obvineným L. Z. mu tento išiel oproti na motorovom vozidle zn. Mercedes Benz ML 350, ev. č. GA 851 DR, avšak k samotnému odovzdaniu a prevzatiu zásielky nedošlo, pretože dňa 20.03.2014 o 08.10 hod. v obci Šelpice boli obaja obvinení pri vzájomnom stretnutí zadržaní políciou ; kriminalistickým skúmaním sa zistilo, že v zaistených piatich plastových vreckách s tlakovým uzáverom sa nachádzal kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 1.494,967 gramov obsahujúci metamfetamín o koncentrácii 78,5 až 79,0 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), pričom toto množstvo v hodnotovom vyjadrení na čiernom trhu v Slovenskej republike na území Trnavského kraja v čase spáchania skutku predstavovalo podľa odborného vyjadrenia Národnej kriminálnej agentúry 29.899,34 Eur až 82.223,19 Eur (predaj na gramy); metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok. Za to súd obžalovanému L. Z. podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody 8 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému i ochranný dohľad na 1 rok. Podľa § 77 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka, okresnému súdu v mieste svojho pobytu. Podľa § 58 odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré odvolanie smeruje čo do výroku uloženia trestu prepadnutia veci v zmysle § 58 odsek 3 Trestného zákona. V rozsiahlych dôvodoch odvolania poukázal na to, že uložený trest prepadnutia majetku je vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu zjavne neprimeraný. Poukázal na to, že jednorázové spáchanie trestného činu, ktorým obžalovaný mohol získať majetkový prospech vo výške 29.899,34 Eur nie je dostatočne primeraným dôvodom na uloženie trestu prepadnutia majetku obžalovaného, čo postihne nielen jeho ale aj jeho rodinu. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Tiež zdôraznil, že trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a podľa pomerov páchateľa. V súvislosti s tým poukázal na právne východiská a závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2009 z 02.11.2011. Má za to, že ustanovenie § 58 odsek 3 Trestného zákona ukladá súdu povinnosť uložiť trest prepadnutia majetku vždy pri právnej kvalifikácie skutku podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona pričom táto právna úvaha svojimi dôsledkami vybočuje z medzí neusledovaného účelu, keďže dopadá aj na prípady, v ktorých racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným normatívnym prostriedkom zjavne absentuje. Podľa jeho názoru ustanovenie § 58 odsek 3 Trestného poriadku princípu proporcionality nezodpovedá, čím sa dostáva do rozporu s článkom 1 odsek 1, článku 13 odsek 4 a článku 20 odsek 4 Ústavy SR. Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, prihliadal pritom i na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 odsek 1 Trestného poriadku a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vzhľadom na dôvody odvolania obžalovaného, ktorý napáda rozsudok okresného súdu len vo výroku o treste prepadnutia majetku obmedzil odvolací súd svoju preskúmávaciu povinnosť len na výrokovú časť napadnutého rozsudku zaoberajúce sa týmto trestom. Podľa § 58 odsek 1 Trestného zákona trest prepadnutia majetku, môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu, alebo ktorým spôsobom škodu veľkého rozsahu. Podľa § 58 odsek 3 Trestného zákona trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1/ aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, alebo odsek 4 alebo § 173 odsek 4 Trestného zákona... Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia Trestného zákona je potrebné skonštatovať, že postup okresného súdu v danom prípade bol plne súladný s vyššie uvedeným ustanovením. Je potrebné povedať, že ustanovenie § 58 odsek 3 Trestného zákona je obligatórnym ustanovením v zmysle ktorého sú súdy povinné pri uznaní viny z vyššie uvedených trestných činov,/ kde v danom prípade trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, alebo odsek 4 Trestného zákona do tejto kategórie jednoznačne patrí/ ukladať i trest prepadnutia majetku. Predmetné ustanovenie nemá žiadnu výnimku a preto v tomto smere nebolo možné vyššie uvedené ustanovenie neakceptovať a okresný súd preto v danom prípade nepochybil, keď obžalovanému v súlade týmto ustanovením uložil i trest prepadnutia majetku. Nemožno akceptovať námietky obžalovaného v tom smere, že uloženie tohto trestu je zjavne neprimerane vzhľadom na okolnosti tohto prípadu pričom i napriek snahe obžalovaného poukazovať jednak na ustanovenia Trestného zákona týkajúceho sa ukladania trestov ale i rozhodnutia ústavného súdu ako i na samotnú Ústavu sú v súvislosti s touto argumentáciou neprijateľné, nakoľko krajský súd nemá vedomosť o tom, že v danom prípade by boli zaujaté stanoviská, ktoré by vyššie uvedené ustanovenie Trestného zákona akýmkoľvek spôsobom spochybňovali resp. rozhodnutia ktoré by mali za následok neakceptovanie vyššie uvedeného ustanovenia práve z dôvodov na ktoré obžalovaný poukazuje. Krajský súd rešpektujúc obligatórnosť predmetného ustanovenia dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade postupoval správne a v súlade so zákonom a keďže nezistil žiaden dôvod pre zmenu I. stupňového rozsudku ani v tomto výroku, odvolanie obžalovaného L. Z., ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.