Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201203 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114201203.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. K. Z., nar. X.X.XXXX, bytom ako otec, (t.č. už plnoletý), 2. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky: Ing. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom E., I. XX a otca: JUDr. Ján Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Y. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Gabriela Zelemová, so sídlom Bratislava, Heydukova 16, o návrhu otca na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18P/5/2014-98 zo dňa 6.10.2014 - vo vyhovujúcej časti, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 9.12.2010 č.k. 36C/113/2007-592 tak, že vyživovaciu povinnosť matky na maloletého K. zvýšil zo sumy 65,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne a na maloletého V. zo sumy 48,- Eur na sumu 70,- Eur mesačne, u obidvoch detí s účinnosťou od 1.1.2014, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého K. a k rukám otca maloletého V.. Zročné výživné na plnoletého K. za obdobie od 1.1.2014 ku dňu 31.10.2014 v sume 225,- Eur súd povolil matke splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne a zročné výživné na maloletého V. za obdobie od 1.1.2014 ku dňu 31.10.2014 v sume 198,- Eur súd povolil matke splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh plnoletého K. zamietol.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Vychádzal pritom zo skutkových zistení vychádzajúcich z vykonaného dokazovania, že výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 9.12.2010 s právoplatnosťou ku dňu 13.1.2011 na K. sumou 65,- Eur a V. sumou 48,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2009. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z príjmu matky vo výške 611,78 Eur resp. 748,27 Eur a príjmu otca vo výške 1.200,59 Eur, resp. 889,36 Eur. Matka už v tom čase splácala úver po 269,71 Eur mesačne z titulu kúpy bytu. Obe deti vtedy navštevovali základnú školu. Súd zistil, že aktuálne plnoletý K. navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie v Trnave od 1.9.2012, maloletý V. je žiakom 7. ročníka základnej školy. Otec detí je od 1.1.2011 poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 681,01 Eur, na deti poberá rodinné prídavky v sume 46,20 Eur. S deťmi žije v trojizbovom byte, iné príjmy, ani iné vyživovacie povinnosti nemá. Podľa prehľadu predloženého otcom výdavky na plnoletého K. predstavujú mesačne 157,65 Eur a na maloletého V. cca 111,58 Eur. Na strane matky súd zistil aktuálny priemerný čistý mesačný zárobok 762,65 Eur. Matka býva v trojizbovom
byte na zakúpenie ktorého si zobrala hypotéku, ktorú spláca mesačne vo výške 357,60 Eur. Ani matka iné vyživovacie povinnosti nemá, s deťmi sa nestretáva, okrem bežného výživného im nič neposkytuje.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba štyroch rokov, za ktorú odôvodnené potreby detí vzrástli. K podstatnej zmene pomerov došlo u K., ktorý v septembri 2012 začal navštevovať strednú školu a maloletý V. od uvedenej doby navštevuje druhý stupeň základnej školy. Od poslednej úpravy sa príjem matky v podstate nezmenil, k zmene pomerov došlo na strane otca, ktorému sa znížil príjem zo sumy 1.200,- Eur na 889,36 Eur od 1.6.2010. Súd skonštatoval, že uvedené zmeny pomerov odôvodňujú zvýšenie výživného pre K. na sumu 90,- Eur a V. a na sumu 70, Eur mesačne, ktoré považoval za primerané a to od 1.1.2014 ako žiadal otec detí, keď v tejto dobe už dôvody na zvýšenie výživného boli dané. S prihliadnutím na súčasný príjem matky potom súd zročné výživné za rozhodné obdobie na K. v sume 225,- Eur (9 mesiacov x 25,- Eur) a V. v sume 198,- Eur (9 mesiacov x 22,- Eur) povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie matka detí, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výživné na K. zvýši na sumu 80,- Eur mesačne a V. na sumu 60,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2014, pričom zročné výživné na K. v sume 135,- Eur jej povolí splácať v splátkach po 5,- Eur mesačne spolu s bežným výživným do 17. dňa v mesiaci a zročné výživné na V. vo výške 100,- Eur jej povolí splácať v splátkach po 5,- Eur mesačne spolu s bežným výživným do 17. dňa v mesiaci k rukám otca. Poukázala na to, že spolu so zročným výživným by mesačne mala platiť 80,- Eur na maloletého V. a 100,- Eur na plnoletého K., čo jej finančná situácia neunesie. Jej príjem je vo výške 761,- Eur netto a prémie či odmeny nie sú nárokovateľné. Jej príjem od doby posledného stanovovania výživného sa nezvýšil, ale zvýšili sa jej výdavky. Platba za hypotéku na byt je 357,60 Eur, spolu s výživným 537,60 Eur a po odrátaní len týchto dvoch základných položiek jej zostane 225,- Eur na zabezpečenie bežného života, z čoho nájomné na byt je 134,85 Eur. Zo sumy 90,20 Eur sa nedá vyžiť. Poukázala tiež na to, že otec je už štvrtý rok doma a nikde nepracuje, hoci je zdravý chlap v produktívnom veku mohol by mať aj zamestnanie. V prílohe pripojila e-mailovú komunikáciu podľa ktorej súbeh výsluhového dôchodku a príjmu zo zamestnania je možný, na ktorú poukázala. Uviedla tiež, že otec chodí dvakrát ročne na dovolenky, využíva luxusné vozidlo súkromnej spoločnosti. Poukázala na to, že je paradoxom, že v čase bojovania o zverenie detí sa otec oháňal tvrdeniami, že on ani výživné na deti nechce, len aby mu boli zverené, čo nie je pravda. K zvereniu detí navrhovateľovi pristúpila po troch rokoch neustálych bojov a psychického teroru. Dosiaľ nie sú majetkovo vyporiadaní. Podľa odvolateľky v rozsudku nie je prihliadnuté na porovnanie majetkových pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a aktuálne. Žiada preto krajský súd o prehodnotenie situácie a zníženie výživného na takú mieru, aby bola schopná prežiť do doby, kým jej bývalý manžel vyplatí polovicu majetku a jej sa finančná situácia zlepší. Nebráni sa plateniu výživného. Vie, že platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami. Súd by mal posudzovať aj skutočnosť, že otec detí nikde nepracuje a jeho životná úroveň je vyššia.
K., otec, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky, predloženom prostredníctvom svojej advokátky, ponechal rozhodnutie o výške výživného na úvahu odvolaciemu súdu. Predovšetkým zdôraznil, že sa neodvolali voči rozsudku nie preto, že by s ním plne súhlasili, ale pretože nemajú záujem predlžovať súdny spor. Poukázal na to, že za ostatné štyri roky si matka nevie nájsť cestu k deťom, zriedka sa s nimi stretla. Je ťažko uveriť matke zobrazujúcej seba ako osobu žijúcu z 90,- Eur mesačne, čo je v rozpore so skutočnými podmienkami v akých žije. Poukázal na to, že vyporiadanie BSM trvá preto tak dlho, že matka sa odmieta od rozvodu podieľať na splácaní dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, pričom sa venovala výhradne vytváraniu vlastnej budúcnosti. Matka si zvolila nadštandardný spôsob života a to na úkor vlastných detí. Vlastniť trojizbový byt a auto považuje za necitlivé využívanie jej príjmu na úkor detí, keďže jej majetkové pomery sa od rozvodu manželstva značne vylepšili, pričom nie je bezvýznamné to, ako sa dosiaľ podieľala na zabezpečovaní potrieb vlastných detí. Keď v predošlých súdnych konaniach upozorňoval, že spôsob života matky nie je možné financovať z proklamovaného príjmu, ľahkomyseľne sa vyhovorila na neurčité súkromné finančné pôžičky, ktoré by dnes musela splácať len z tých 90,20 Eur. Nie je tým zodpovedané z akých príjmov potom hradí náklady na užívanie, údržbu auta a splácanie súkromných pôžičiek. Okrem finančnej čiastky výživného, ktoré sa matka snaží
odvolaním znížiť, neponúkla deťom ani obyčajnú ľudskú účasť na výchove a podmienkach prípravy na samostatný život. Matka doteraz nepochopila, že vzťah s deťmi si pokazila sama svojou nenávisťou k otcovi a neschopnosťou s ním konštruktívne komunikovať v záujme detí. Zatiaľ, čo matka má v osobnom vlastníctve jeden trojizbový byt a hodnotu polovice druhého trojizbového bytu, otec je vlastníkom len hodnoty druhej polovice trojizbového bytu.
K. vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že posledné roky sa s mamou stretávali skôr náhodne a okrem výživného ho matka nijako nepodporovala, ani sa nečuduje, keď považovala skôr za potrebné kúpiť si auto, byt a zariadiť si ho. To, čo otec napísal v odvolaní považuje za pravdivé, s otcovým vyjadrením k odvolaniu matky súhlasí a nevie, čo by k nemu dodal. Od rozsudku mu matka síce posielala výživné na jeho účet, ale nie zvýšené podľa rozsudku. Preto podali po dohode s otcom návrh na exekúciu na výživné.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer štyri roky. K. začal navštevovať strednú školu, V. druhý stupeň základnej školy, obaja navštevujú súkromný kurz nemčiny, čeľustného ortopéda. Vzhľadom na to majú za to, že došlo k zásadnej zmene pomerov a náklady na starostlivosť a výživu detí sa značne zvýšili, preto odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového potvrdiť.
V priebehu odvolacieho konania matka dňa 26.5.2015 doručila súdu žiadosť o urýchlené prejednanie odvolania a oznámenie o zmene pomerov s tým, že jej pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 12.6.2015 skončil, od 1.6.2015 bude v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čím došlo k závažnej zmene pomerov. Okrem toho ju otec detí uviedol uvalením exekúcie do neúnosnej životnej situácie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti zvýšenia výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval aj doplnil dokazovanie, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo zvýšení výživného správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Predmetom prieskumu v odvolacom konaní bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zvýšenie výživného matky na deti, od akého obdobia a v akom rozsahu.
Odvolací súd za týmto účelom doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi:
Z oznámenia spoločnosti N. - S., N. A. a M., s.r.o., E. (ostatného zamestnávateľa matky) bolo zistené, že posledná pracovná zmluva s matkou bola uzavretá na dobu určitú do 12.6.2015 a po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán neprišlo k predĺženiu pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ doplnil, že matka nemala záujem pokračovať v pracovnom pomere, podľa jej vyjadrenia z dôvodu enormného psychického vyčerpania.
Z predloženej pracovnej zmluvy tejto spoločnosti s matkou maloletého bolo zistené, že pracovný pomer bol naposledy dohodnutý na dobu určitú do 12.6.2015. Podľa platového dekrétu základný plat matky bol 1.000,- Eur mesačne a nenárokovateľné štvrťročné odmeny 1% z obratu. Podľa potvrdenia o príjme matka v posledných 12 mesiacoch pred ukončením tohto pracovného pomeru dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 877,90 Eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava bolo zistené, že matka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.6.2015, z úradu práce nepoberá žiadne dávky, pričom o dávku v hmotnej núdzi nepožiadala.
Z výpovede matky pred odvolacím súdom bolo zistené, že od skončenia ostatného pracovného pomeru je riadne evidovaná na úrade práce a po tom, ako jej skončila práceneschopnosť od 1.8.2015 začala
poberať podporu 710,- Eur mesačne a to na dobu 5 mesiacov. Vysvetlila, že s predĺžením ostatného pracovného pomeru nesúhlasila, pretože situáciu psychicky nezvládala jednak preto, že mala veľmi náročnú prácu, otec na ňu podal návrh na exekúciu, v tej súvislosti jej bol zablokovaný účet, objavili sa u nej ťažké migrény, nedokázala pracovať. Prácu si aktívne hľadá, zatiaľ žiadnu nenašla. Prihlásila sa ale na kurz nemeckého jazyka, chcela by sa zamestnať v zahraničí. Matka ku svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastníčkou trojizbového bytu, ktorý kúpila na hypotéku a bude ho splácať až do 70-tky, aby mala čo najnižšie splátky. Okrem toho vlastní 15-ročné auto, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Uviedla, že ku dňu odvolacieho pojednávania nemá žiaden dlh na výživnom, keďže od 1.1.2014 je výživné zaplatené vo výške ako to určil prvostupňový súd. Na otázku právnej zástupkyne otca doplnila, že je vlastníčkou i bytu v BSM oboch rodičov, ktorý ale užíva otec. Namietala, že otec by si mohol brigádne privyrábať.
Z výpovede otca na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že výživné určené prvostupňovým súdom považuje za minimálne. Pôvodne bol zamestnaný na O. U. O. O. J. A. P., odkiaľ ho k 1.6.2010 z disciplinárnych dôvodov podnecovaných matkou preradili na U. oddelenie v A.. Tu po pol roku ukončil pracovný pomer k 1.1.2011 z dôvodu, že sa musel starať o deti čo zamestnávateľ nechcel akceptovať a v tomto zamestnaní musel vykonávať aj nočné služby. Nadväzne na predmetné disciplinárne konania vyvolal tri správne súdne konania, z ktorých v dvoch už uspel a tretie prebieha, čaká na jeho výsledok. To je dôvod, prečo si popri výsluhovom dôchodku nenašiel zamestnanie, pretože sa domnieva, že by to bola prekážka pri uplatnení nárokov voči policajnému zboru. Aktuálne má výsluhový dôchodok približne 683,- Eur, vlastní v BSM trojizbový byt, v ktorom býva aj s deťmi, žiaden iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Pokiaľ ide o vozidlo Mercedes, spomínané matkou, vozí sa na ňom, patrí však firme z Nitry, ktorej konateľkou, štatutárkou je jeho súčasná priateľka, ktorá mu vozidlo bezplatne poskytla, ktorá tiež hradí náklady na vozidlo aj na kúpu pohonných hmôt. Rovnako otec potvrdil, že matka ku dňu odvolacieho pojednávania za obdobie od 1.1.2014 nemá žiaden dlh na výživnom, pričom výživné uhradila vo výške ako to určil prvostupňový súd.
K. vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom potvrdil, že matka nemá voči nemu ku dňu konania odvolacieho pojednávania žiaden dlh na výživnom, všetko výživné, bežné aj zameškané má vyrovnané. Aktuálne študuje v štvrtom maturitnom ročníku na strednej škole, na stužkovú sa skladali každý rok po 100,- Eur, oblek ho stál 300,- Eur, na nemčinu už nechodí tak pravidelne, ale prihlásil sa na kurz španielčiny, za trimester hradí približne 160,- Eur. Po strednej škole by chcel študovať na vysokej, na budúci rok ho čakajú prijímačky. V škole nosí okuliare, ústneho ortopéda už nenavštevuje. Pravidelne chodí cvičiť, za permanentku zaplatí mesačne 30,- Eur a sú s tým spojené aj zvýšené nároky na stravu.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Keďže daná vec bola do nadobudnutia plnoletosti navrhovateľa vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120 ods. 2 O.s.p. súd v takomto konaní je povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.
Po posúdení zisteného skutkového stavu tak v prvostupňovom ako i odvolacom konaní podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade za čas od poslednej úpravy výživného (v roku 2010) došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného od matky na obe deti. Predovšetkým sa zmenili pomery na strane detí tým, že s účinnosťou od 1.9.2012 K. začal navštevovať strednú školu a V. druhý stupeň základnej školy. Obe deti majú pritom zvýšené náklady na výživu, K. nosí okuliare, obaja navštevovali resp. navštevujú dentálneho ortopéda, obaja navštevujú doučovanie z nemčiny, čím sa náklady na nich zvyšujú. K. aktuálne navštevuje i kurz španielčiny a aktívne sa venuje športu, čím sa tiež účelne zvyšujú jeho výdavky. Okrem toho obaja chlapci za obdobie 4 resp. 5 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného narástli, vyspeli, s čím sú spojené vyššie náklady i na zakupovanie ošatenia, obuvi, či stravovanie. Je tiež nutné uzavrieť za čas od predchádzajúcej úpravy výživného pomery na strane matky sa podstatným spôsobom nezmenili. V čase predchádzajúcej úpravy dosahovala priemerný čistý zárobok 748,27 Eur, pričom u ostatného zamestnávateľa k máju 2015 dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 877,90 Eur. Bolo preukázané, že toto zamestnanie bolo ukončené k 12.6.2015, následne bola matka práceneschopná a od 1.8.2015 (i v čase rozhodovania odvolacieho súdu) poberá dávky v nezamestnanosti 710,- Eur mesačne. Aktuálny príjem matky sa teda podstatne nelíši od príjmu, aký dosahovala v čase predchádzajúcej úpravy. Pomery sa zmenili i na strane otca, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy dosahoval priemerný čistý mesačný príjem cca 1.200,- Eur mesačne, k 1.1.2011
ukončil pracovný pomer a s výnimkou troch mesiacov v roku 2012 až dosiaľ je bez pracovného pomeru a žije z výsluhového dôchodku, ktorý je približne 683,- Eur mesačne. Na deti poberá prídavky. Na strane otca teda došlo k podstatnému poklesu jeho príjmu.
Vzhľadom na obranu matky, že po uhradení splátky úveru na byt, „nájomného“ na byt a výživného jej zostane finančná čiastka z ktorej nedokáže uspokojiť všetky svoje životné potreby sa žiada poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rodičia preto musia kalkulovať s tým, že hradenie výživného na deti, teda plnenie si ich zákonnej vyživovacej povinnosti je prvoradé a prednostné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ostatné výdavky tejto zákonnej povinnosti prispôsobovať. Keďže podľa vykonaného dokazovania matka sama obýva trojizbový byt, na ktorý splátky úveru pohlcujú veľkú časť jej príjmu, bolo potrebné zvážiť, či za danej situácie nebolo vhodné zakúpiť si byt menší, čo by automaticky znamenalo nielen nižšie splátky úveru ale aj nižšie platby v súvislosti s užívaním bytu, čím by sa uvoľnili finančné prostriedky pre hradenie výživného na deti. Napokon vzhľadom na aktuálnu situáciu matky aj v súčasnosti stojí na zváženie výmena bytu za menší (aj len dočasne), aby sa znížili nielen splátky, ale aj hradené platby spojené s užívaním bytu. Riadiac sa týmito úvahami potom odvolací súd uzatvára, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov matky nebolo možné brať do úvahy jej výdavky v súvislosti so splátkami úveru na byt, ani platby spojené s užívaním bytu v plnom ich rozsahu, keďže až v takom rozsahu (za trojizbový byt) ich nebolo nevyhnutné vynakladať.
Vyhodnotiac všetky vyššie vymenované v konaní preukázané zmeny pomerov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného zo strany matky na obe deti. Následne zhodne s prvostupňovým odvolací súd je názoru, že primeraným je zvýšenie výživného na sumu 90,- Eur pre K. a 70,- Eur pre V., keď mal za to, že takto určené výživné spolu s primeraným výživným od otca a prídavkami na deti umožní uspokojiť všetky ich základné potreby a zároveň na druhej strane zaplatenie výživného v takejto výške neohrozí uspokojovanie základných životných potrieb matky, s prihliadnutím na jej aktuálne príjmy a pomery. Odvolací súd akceptoval pritom počiatok zvýšenia výživného od 1.1.2014 ako ho stanovil prvostupňový súd ako sa toho domáhal otec v návrhu s prihliadnutím na to, že žiadny z účastníkov proti počiatku zvýšenia výživného nenamietal. Keďže zhodnými výpoveďami matky, otca i K. bolo preukázané, že ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu matka s účinnosťou od 1.1.2014 uhradila na deti výživné vo výške zvýšenej podľa preskúmavaného rozsudku a ku dňu tohto rozhodnutia nemala žiaden nedoplatok na výživnom, preto odvolací súd o príp. aktuálnom zročnom výživnom nerozhodoval.
Takto určené výživné zodpovedá i zaužívanej súdnej praxi, že výživné hradené rodičom na všetky jeho deti by malo predstavovať, samozrejme vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, 20 až 30% jeho príjmu. Súdom prvého stupňa stanovené výživné 90,- Eur a 70,- Eur, spolu 160,- Eur predstavuje z aktuálnej príjmu matky 710,- Eur približne 24%, plne teda reflektuje i zaužívanú súdnu prax. V danom prípade by pritom nebolo primerané stanovovať výživné na hornej hranici, keďže vzhľadom na vek detí a ich prebiehajúcu prípravu na budúce povolanie bude nevyhnutné v budúcnosti rátať s ďalším zvýšením výživného.
S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p., ako vo výroku vecne správny, potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.