Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/402/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2195899663 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2195899663.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V. č. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom SNP č. 2, Trnava, proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. X, O., zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Lukačovičová, so sídlom Hlavná č. 156, Dubová, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o trovách konania, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/72/1995-531 zo dňa 13. marca 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia 1.441,92 eura a ostatných trov 42,25 eura za znalečné k rukám právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania štátu 683,82 eura, na účet Okresného súdu Trnava do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom č. k. 22C/72/1995 - 458 z 15.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 24Co/220/2013-502 z 09.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.11.2013, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti (pozemku) a zároveň vyporiadal podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Rozhodovanie o náhrade trov konania si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu, že v konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, súd jej napadnutým uznesením v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 1.441,92 eura a ostatných trov v sume 42,25 eura za zaplatené znalečné. Pri určení tarifnej hodnoty veci súd vychádzal z veľkosti požadovaného podielu na pozemku žalobkyňou (510 m2) a ceny za 1 m2 pozemku v katastrálnom území B., obec R., okres Trnava určenej podľa zákona č. 465/1991 Zb. a vyhlášky č. 608/1992 Zb. v čase prevzatia právneho zastúpenia žalobkyne jej právnym zástupcom (č. l. 7) a dospel k sume 35.700,- Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola od 27.06.1995 v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. vo výške 660 Sk (21,91 eura), od 01.04.2003 v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. vo výške 1.721 Sk (57,13 eura), od 01.01.2005 v zmysle § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej od 01.01.2005 vo výške 1.850 Sk (61,41 eura). Právny zástupca žalobkyne vyčíslil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby od 15.04.2003 vo výške 1.730 Sk, avšak v zmysle § 25 vyhlášky MS SR 163/2002 Z. z. sa na celé slovenské desaťkoruny smerom nahor zaokrúhľuje odmena vypočítaná podľa tejto vyhlášky a nie základná sadzba tarifnej odmeny a preto tá nie je v ním uvedenej výške 1.730 Sk ale vo výške 1.721 Sk. Režijný paušál bol od 03.11.1992 vo výške 45 Sk (1,49 eura), od 01.03.1996 vo výške 70 Sk (2,32 eura), od 01.02.1999 do 31.12.2002 vo výške 100 Sk (3,32 eura), v roku 2003 vo výške 128 Sk (4,25 eura), v roku 2004 vo výške 136 Sk (4,51 eura), v roku 2006 vo výške 164 Sk (5,44 eura), v roku 2007 vo výške 178 Sk (5,91 eura), v roku 2008 vo výške 190 Sk (6,31 eura), v roku 2009 vo výške 6,95 eura, v roku 2010 vo výške 7,21 eura, v roku 2011 vo výške 7,41 eura, v roku 2012 vo výške 7,63 eura a v roku 2013 vo výške 7,81 eura. Trovy právneho zastúpenia súd priznal celkom za 28 úkonov právnej služby nasledovne: a) v roku 1995 za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.06.1995, vypracovanie návrhu zo dňa 27.06.1995, zastupovanie na pojednávaní dňa 02.10.1995; b) v roku 1997 za 2 úkony právnej služby: vyjadrenie k stanovisku žalovaného zo dňa 06.11.1997, zastupovanie na pojednávaní dňa 17.12.1997; c) v roku 1998 za 5 úkonov právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 12.01.1998, zastupovanie na pojednávaní dňa 11.02.1998, zastupovanie na pojednávaní dňa 04.03.1998, zastupovanie na pojednávaní dňa 12.05.1998, zastupovanie na pojednávaní dňa 10.11.1998; d) v roku 1999 za 1 úkon právnej služby: vypracovanie vyjadrenia zo dňa 15.06.1999; e) v roku 2000 za 1 úkon právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 06.11.2000; f) v roku 2001 za 3 úkony právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 22.01.2001, zastupovanie na pojednávaní dňa 12.11.2001, zastupovanie na pojednávaní dňa 19.12.2001; g) v roku 2002 za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 01.08.2002; h) v roku 2003 za 1 úkon právnej služby: návrh na konečný výrok rozhodnutia OS TT zo dňa 15.04.2003; i) v roku 2004 za 1 úkon právnej služby: odvolanie proti uzneseniu zo dňa 06.05.2004; j) v roku 2006 za 2 úkony právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 24.04.2006, podanie na KS v Trnave na výzvu súdu zo dňa 25.08.2006; k) v roku 2007 za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 28.05.2007; l) v roku 2008 za 1 úkon právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 31.10.2008; m) v roku 2009 za 1 úkon právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 16.10.2009; n) v roku 2012 za 3 úkony právnej služby: vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 17.07.2012, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.07.2012, zastupovanie na pojednávaní dňa 28.09.2012; o) v roku 2013 za 2 úkony právnej služby: zastupovanie na pojednávaní dňa 15.02.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 27.05.2013. Za uplatnený úkon - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 19.04.2006 súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko uvedený úkon bol vzhľadom k úkonu prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 27.06.1995 uplatnený duplicitne. Právny zástupca žalobkyne si za úkon zo dňa 15.06.1999 (vypracovanie vyjadrenia) uplatnil režijný paušál iba vo výške 70 Sk, t. j. 2,32 eura, preto mu súd priznal režijný paušál v ním požadovanej výške, ktorá je nižšia ako umožňoval všeobecne záväzný právny predpis v tom čase. Za úkony v roku 2006 si právny zástupca žalobkyne uplatnil režijný paušál vo výške 165 Sk, čo je vyšší ako zákonom prípustný, preto mu súd za tieto úkony priznal režijný paušál v maximálnej zákonne prípustnej výške, teda vo výške 164 Sk (5,44 eura). Právny zástupca žalobkyne si v roku 2002 a 2003 za jeden úkon právnej služby uplatnil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 1.730 Sk (57,43 eura) a za úkon dňa 06.05.2004 si uplatnil sumu vo výške jednej polovice zo základnej sadzby 1.730 Sk (57,43 eura) teda vo výške 865 Sk (28,71 eura), čo sú oproti zákonným ustanoveniam vyššie sadzby a preto mu súd priznal za tieto úkony sadzby v maximálnej zákonne prípustnej výške, teda v roku 2002 a 2003 základnú sadzbu vo výške 1.721 Sk (57,13 eura) a za úkon dňa 06.05.2004 mu priznal sumu vo výške jednej polovice zo základnej sadzby 1.721 Sk teda vo výške 860,50 Sk (28,56 eura). Súd tak priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.201,60 eura nasledovne: za rok 1995 vo výške 70,20 eura (3x(21,91+1,49), za rok 1997 vo výške 48,46 eura (2x(21,91+2,32), za rok 1998 vo výške 121,15 eura (5x(21,91+2,32), za rok 1999 vo výške 24,23 eura (1x(21,91+2,32), za rok 2000 vo výške 25,23 eura (1x(21,91+3,32), za rok 2001 vo výške 75,69 eura (3x(21,91+3,32), za rok 2002 vo výške 60,45 eura (1x(57,13+3,32), za rok 2003 vo výške 60,45 eura (1x(57,13+3,32), za rok 2004 vo výške 33,08 eura (1/2x57,13 + 4,51), za rok 2006 vo výške 133,70 eura (2x(61,41+5,44) za rok 2007 vo výške 67,32 eura (1x(61,41+5,91), za rok 2008 vo výške 67,72 eura (1x(61,41+6,31), za rok 2009 vo výške 68,36 eura (1x(61,41+6,95), za rok 2012 vo výške 207,12 eura (3x(61,41+7,63), za rok 2013 vo výške 138,44 eura (2x(61,41+7,81). Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % DPH, teda celková priznaná suma je vrátane DPH vo výške 1.441,92 eura. Súd plne úspešnej žalobkyni zároveň priznal náhradu trov konania za zaplatenú časť znalečného znalcovi Ing. Miroslavovi Masárovi vo výške 42,25 eura, ktorú uhradila na účet súdu dňa 24.03.2006. Súd tiež uviedol, že o trovách konania, ktoré vznikli na strane pôvodných žalobcov v I. a II. rade (súdny poplatok za návrh, preddavky na znalca) rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/133/2005-256 zo dňa 29.07.2005 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov vo vzťahu k zastavenému konaniu o návrhu žalobcov v I. a II. rade, a preto o nich už súd v napadnutom uznesení nerozhodoval. Nakoľko štátu vznikli trovy konania tým, že znalcovi Ing. Miroslavovi Masárovi bola zo štátnych prostriedkov vyplatená časť priznaného znalečného vo výške 600 Sk (19,92 eura) a znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi bola zo štátnych prostriedkov vyplatená časť priznaného znalečného vo výške 605,35 eura a znalečné vo výške 58,53 eura, tak súd vzhľadom na výsledok konania zaviazal žalovaného zaplatiť tieto trovy. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, ktorý namietol, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj za účasť na súdnych pojednávaniach, ktoré neboli vykonané. Konkrétne namietol úkony: a) účasť na pojednávaní 17.12.1997 - súd pojednávanie odročil z dôvodu nevykázaného predvolania žalovanej, b) účasť na pojednávaní 12.01.1998 - súd pojednávanie odročil z dôvodu neprítomnosti žalovanej a jej zástupcu, ktorý v deň pojednávania telefonicky ospravedlnil svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov, c) účasť na pojednávaní 11.02.1998 - súd pojednávanie odročil z dôvodu nevykázaného predvolania žalovanej, d) účasť na pojednávaní 12.05.1998 - nekonalo sa pojednávanie, pretože 09.03.1998 bol vo veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok, e) účasť na pojednávaní 10.11.1998 - v tento deň krajský súd vyhlásil uznesenie zn. 3Co 194/98, f) účasť na pojednávaní 22.01.2001 - okresný súd kvôli závade pri doručovaní predvolania žalovanému pojednávanie odročil, g) účasť na pojednávaní 12.11.2001 - súd pojednávanie odročil z dôvodu nedoručeného predvolania žalovanému, h) účasť na pojednávaní 19.12.2001 - súd odročil pojednávanie z dôvodu nedoručeného predvolania žalovanému, i) návrh na konečný výrok rozhodnutia z 15.04.2003 - takéto podanie sa v konaní nenachádza, j) podanie na výzvu krajského súdu z 25.08.2006 - jednalo sa zrejme o odstránenie nedostatkov podania, k) vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo 17.07.2012 - podľa dokladov žalovaného, tento nepodával žiadne odvolanie, ku ktorému by sa mohol právny zástupca žalobkyne vyjadrovať 17.07.2012. Žalovaný uviedol, že pri kontrole úkonov vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR č. II ÚS 192/2012-41 z 13.09.2012, kde v čl. II odôvodnenia súd zistil priebeh konania vedeného okresným súdom č. 22C/72/95. Podľa názoru žalovaného, ak nebolo vykázané doručenie predvolania žalovaného na pojednávania 17.12.1997, 12.01.1998, 11.02.1998, 22.01.2001, 12.01.2001 a 19.12.2001, nemôžu byť za tieto úkony priznané trovy právneho zastúpenia. Tiež za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku 09.03.1998, patrí iba 1/4 sadzby tarifnej odmeny, rovnako ako za odročené pojednávanie z 12.01.1998. K výroku II. napadnutého uznesenia uviedol, že voči uzneseniu, ktorým súd priznal znalečné Ing. Romanovi Wágnerovi podal odvolanie, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom: Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Nedá sa však vylúčiť takýto nárok aj voči vedľajšiemu účastníkovi alebo inému subjektu sporového konania. Nároky na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému nástupcovi pôvodného účastníka konania aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene účastníka konania. Neplatí to pri zámene účastníka, keď dochádza k tomu, že do konania vstupuje nový účastník a pôvodný účastník z určitého procesného dôvodu, ktorý má oporu spravidla v hmotnom práve, z konania vystupuje, a to je posledná možnosť uplatniť voči nemu, alebo priznať mu aj náhradu trov konania. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). V prejednávanej veci nie je sporné, že súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania. Táto skutočnosť nebola predmetom odvolania a teda ani predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Spornou je len otázka existencie odvolaním napadnutých trov a posúdenie ich účelnosti, t.j. rozsah priznanej náhrady trov konania. Žalovaný predovšetkým v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa priznal žalobkyni náhradu trov konania (pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia) aj za úkony, ktoré vykonané neboli. Pokiaľ ide o tieto námietky žalovaného, z obsahu spisu vyplýva, že: a) na termín pojednávania 17.12.1997 boli podľa písomnej úpravy sudcu (na č.l. 72) zástupca žalovanej (pôvodnej) a právny zástupca žalobcov predvolávaní 18.11.1997, ale napriek tomu sa žalovaná ani jej zástupca na pojednávanie bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie dostavil (čo vyplýva zo zápisnice na č. l. 73), pojednávanie bolo odročené, b) na pojednávanie 12.01.1998 bol zástupca žalovanej predvolaný 03.01.1998 (doručenka na č. l. 76), ale napriek tomu sa žalovaná ani jej zástupca na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili. Právny zástupca žalobkyne však bol prítomný a pojednávanie bolo odročené (zápisnica č. l. 76), c) na pojednávanie 11.02.1998 bola žalovaná riadne a včas predvolaná (doručenka OO PZ 19.01.1998 na č. l. 76), ale zásielku si žalovaná ani jej zástupca neprevzali (správa polície na č. l. 81 podľa ktorej na adrese ani po opakovaných previerkach nikto neotváral), pričom nebolo preukázané, že by sa v mieste doručenia nezdržiavali. Na pojednávaní sa však zúčastnil právny zástupca žalobkyne (č. l. 79), d) k namietanému úkonu pojednávanie z 12.05.1998, je potrebné uviesť, že z vyúčtovania trov právneho zástupcu žalobkyne (č. l. 515) vyplýva, že tento si uplatnil odmenu za úkon odvolanie voči rozsudku, pričom takéto odvolanie z 12.05.1998 sa nachádza na č. l. 92. Hoci v odôvodnení napadnutého uznesenia bol úkon nesprávne označený ako účasť na pojednávaní, odmena bola priznaná za jeden úkon právnej služby, ktorým bolo v skutočnosti odvolanie a teda správne, e) ako vyplýva zo zápisnice na č. l. 104, dňa 10.11.1998 sa na pojednávaní pred Krajským súdom v Trnave, osobne zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Žalovaná a jej zástupca prevzali predvolania na pojednávanie 12.10.1998 (doručenky na č.l. 103), f) predvolanie na pojednávanie 22.01.2001 bolo podľa pokynu sudcu uvedenom v zápisnici z pojednávania 06.11.2000 na č. l. 139 vypravené 09.11.2000 (3x, svedok, znalec, zástupca odporkyne). Podľa zápisnice z pojednávania na č. l. 140 došlo k závade v doručovaní. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, právny zástupca žalobkyne bol prítomný (zápisnica č. l. 140), g) na pojednávanie 12.11.2001 bol žalovaný riadne a včas predvolaný, no zásielku si neprevzal v odbernej lehote (č. l. 148). Zásielka sa vrátila súdu 14.11.2001. Právny zástupca žalobkyne bol na pojednávaní prítomný (zápisnica č. l. 148), h) na pojednávanie 19.12.2001 bol žalovaný riadne a včas predvolaný (doručenka pre OO PZ z 29.11.2001 na č. l. 148), ale zásielku si neprevzal, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval (správa PZ na č. l. 149). Právny zástupca žalobkyne bol na pojednávaní prítomný (zápisnica č. l. 151), i) pokiaľ ide o namietaný úkon návrh na konečný výrok rozhodnutia z 15.04.2003, tento sa nachádza v spise na č. l. 199, j) k namietanému úkonu - podanie z 25.08.2006 je potrebné uviesť, že podanie sa nachádza na č. l. 320 a nešlo o odstraňovanie nedostatkov podania, ale o oznámenie ceny za 1m2 stavebného pozemku a zaslanie všeobecne záväzného nariadenia obce R.. 19/2004, potrebné k vyrubeniu súdneho poplatku, na základe výzvy súdu, k) k namietanému úkonu - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo 17.07.2012 odvolací s uvádza, že toto sa nachádza na č. l. 431 a ide o vyjadrenie, ktoré bolo doručené súdu 21.08.2012, a ktoré sa týka odvolania žalovaného zo 06.08.2012 proti uzneseniu č. k. 22C/72/1995-416 zo 16.07.2012, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené na vyjadrenie 17.08.2012 na č. l. 430 pravdepodobne nesprávne uvedenie dátumu napísania vyjadrenia 17.07.2012 však nemení nič na tom, že toto bolo podané k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu 22C/72/1995-416 z 16.07.2012. Z uvedeného je zrejmé, že všetky namietané úkony žalovaného v odvolaní (pod písmenami a) až k) boli vykonané, preto námietky žalovaného, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov aj za úkony, ktoré vykonané neboli, sú zjavne neopodstatnené. Zároveň zo spisového materiálu nevyplýva, že by sa právny zástupca žalobkyne dostavil na pojednávanie, o ktorom by mal vedomosť, že bude odročené, preto takúto jeho účasť na pojednávaní nemožno považovať za neúčelnú. K námietke žalovaného, že na pojednávaniach 17.12.1997, 12.01.1998, 11.02.1998, 22.01.2001, 12.11.2001 a 19.12.2001 nebolo vykázané doručenie predvolania žalovanému, odvolací súd uvádza, že tieto sú po právnej stránke irelevantné, pretože nemajú žiadny vplyv na posúdenie účelnosti trov konania vynaložených žalobkyňou. Zo spisu je navyše preukázané (viď vyššie uvedený prehľad), že na všetky uvedené pojednávania (s výnimkou pojednávania 17.12.1997 a 22.01.2001) bol žalovaný riadne predvolávaný. Predvolanie na pojednávanie 12.01.1998 bolo žalovanému (ako zástupcovi žalovanej) doručené 03.01.1998. Predvolania na pojednávania 11.02.1998, 12.11.2001 a 19.12.2001 boli rovnako žalovanému riadne a včas doručované, ale žalovaný ich neprevzal, čím zavinil odročenie pojednávaní. Odročenie uvedených pojednávaní nezavinila žalobkyňa, preto nemôže byť sankcionovaná v podobe straty práva na náhradu trov konania a nemožno dospieť k záveru, že by trovy konania, ktoré vznikli účasťou jej právneho zástupcu na pojednávaniach, neboli účelné. Z obsahu spisu je zrejmé, že pokiaľ ide o pojednávanie 17.12.1997 a 22.01.2001, v spise sa nenachádzajú vrátené doručenky, resp. celé zásielky, preukazujúce že žalovanému bolo predvolanie skutočne doručené, ale z úpravy sudcu a kancelárie vyznačených na č.l. 72 a v zápisnici na č. l. 139 vyplýva, že predvolanie na pojednávanie žalovanej, resp. jej zástupcovi bolo vypravené 20.11.1997 (na pojednávanie 17.12.1997) a 09.11.2000 (na pojednávanie 22.01.2001). Nepreukázanie doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému do času vykonania pojednávania však (ako už bolo uvedené vyššie) nemá a ani nemôže mať žiadny vplyv na účelnosť nákladov, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s účasťou jej právneho zástupcu na pojednávaní, ak tento nebol vopred na zrušenie termínu pojednávania upozornený a na pojednávanie sa dostavil. Zo spisového materiálu pritom nevyplýva, že by právny zástupca žalobkyne o nutnosti odročenia pojednávania z 22.01.2001 vedel vopred a takúto skutočnosť nenamietal ani žalovaný v odvolaní. K námietkam žalovaného, že za účasť na pojednávaní 09.03.1998, na ktorom došlo iba k vyhlásenie rozsudku a za účasť na pojednávaní 12.01.1998, ktoré bolo odročené patrí iba 1/4 tarifnej odmeny odvolací je potrebné uviesť, že vyhláška č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci účinná v čase vykonania úkonov právnej služby nestanovovala krátenie tarifnej odmeny tak, ako to uvádza odvolateľ (napokon ani žalovaný neuvádza, na základe akých konkrétnych ustanovení právnych predpisov k takémuto záveru dospel). Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny a za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, uvedené ustanovenie sa podľa § 20c cit. vyhlášky nevzťahujú na úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, pretože za tie patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. Z vyhlášky č. 240/1990 Zb. účinnej k 09.03.1998 však takéto krátenie odmeny za poskytovanie právnej pomoci nevyplýva. K námietkam žalovaného v výroku II. uznesenia odvolací súd uvádza, že uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 22C/72/1995-416 zo 16.07.2012 o znalečnom, nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/403/2014-557 zo 17.02.2015, ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, dňa 02.03.2015, preto námietky žalovaného ohľadom nesprávnej výšky znalečného sú neopodstatnené. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.