Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6CoE/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899771 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2303899771.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX A., o vymoženie uloženej povinnosti 617,07 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11. júla 2014 pod č. k. SA-4Er/32/2003 - 139, EX 16007/11, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v 1. výroku týkajúceho sa odkladu exekúcie m e n í tak, že súd návrh povinného na odklad exekúcie zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením v 1. výroku súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie, vedenej JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 16007/11, a to do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012. Svoje rozhodnutie v 1. výroku odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 4 až ods. 8 Exekučného poriadku a vecne potom tým, že súd prvého stupňa má za to, že žiadosť povinného o povolenie odkladu exekúcie do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012 je dôvodná, nakoľko prvostupňový súd má za preukázané, že v konaniach vedených na tamojšom súde, kde ako oprávnený vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., sa opakovane vyskytuje exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná na základe splnomocnenia, kde je neplatným právnym úkonom v zmysle § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že je potrebné povoliť odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012 v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie, podal oprávnený odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie späť na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere udelené plnomocentvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa oprávneného, ak by mal exekučný súd vykonávať preskúmanie veci v exekučnom konaní, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný k odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie zo dňa 19.11.2014, v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku za vecne správne. Podľa povinného sú odvolania oprávneného len účelovými podaniami, ktorými umelo predlžuje spor a odďaľuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Oprávnený vo svojom odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré vecne s napadnutým rozhodnutím nesúvisia. Z odvolania oprávneného vôbec nevyplýva, z akého dôvodu nesúhlasí s odkladom exekúcie, keďže odklad automaticky neznamená, že v exekúcii sa nebude môcť pokračovať, ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu oprávneného a uznesenie súdu č. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012 o zastavení exekúcie zrušil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol povinný odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej tiež „O.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s. p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku týkajúceho sa odkladu exekúcie je potrebné zmeniť. Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). V prejednávanej veci súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie a určil čas trvania odkladu do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante sp. zn. SA-4Er/32/2003-84 zo dňa 06.12.2012, ktoré rozhodnutiu o odklade exekúcie predchádzalo (exekúcia bola zatiaľ neprávoplatne zastavená uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 06.12.2012 a odklad exekúcie povolený uznesením z 11.07.2014). Tento odklad súd prvého stupňa povolil na návrh povinného. Odklad exekúcie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje oddialiť priamy výkon exekúcie a ktorý zabezpečuje ochranu povinného v exekučnom konaní. Ochrana môže byť buď dočasná, alebo smeruje k úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie. Jedným z dôvodov, kedy súd môže povoliť odklad exekúcie, je aj skutočnosť, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Základným predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie z tohto dôvodu je pozitívne posúdenie predpokladu, že za danej dôkaznej situácie je pravdepodobné zastavenie exekúcie. Ak ale aj v exekučnom konaní platí, že je ovládané zásadnou predbežnou vykonateľnosťou uznesení už od ich doručenia (§ 251 ods. 4 a § 171 ods. 2 O.s.p.) a v exekučnom konaní súd rozhoduje výlučne takouto formou rozhodnutia, pričom zákon žiadnu výnimku z takéhoto pravidla neustanovil ani v prípade uznesenia o zastavení exekúcie, povoľovanie odkladu exekúcie či už spolu s jej zastavením alebo až následne po jej zastavení (ako je to napokon aj v tomto prípade) postráda praktický zmysel (zvlášť ak už doručovanie uznesenia zastavujúceho exekúciu aj súdnemu exekútorovi spôsobuje okamžitú vedomosť o potrebe zdržania sa ďalšieho vymáhania pohľadávky aj u osoby bezprostredne na to určenej i s patričným dielom zodpovednosti za prípadnú neochotu sa takémuto príkazu podriadiť). Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa vzťahujúcich sa k dôvodom zastavenia exekúcie, z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nadbytočne povolil odklad exekúcie, keď tu existovali (inak totožné) dôvody na jej zastavenie, ktoré napokon i súd prvého stupňa uplatnil v už skôr vydanom rozhodnutí. Preto ak súdny exekútor po doručení uznesenia o zastavení exekúcie, ktoré ako už bolo uvedené, je predbežne vykonateľné už od jeho doručenia, naďalej pokračuje vo vykonávaní exekúcie, ide o protizákonné konanie súdneho exekútora s možnosťou podania disciplinárnej sťažnosti na tohto súdneho exekútora. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku týkajúceho sa odkladu exekúcie tak, že zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o vyporiadanie sa s čiastkovou otázkou procesnej povahy v ešte prebiehajúcom konaní, v ktorom potom rozhodnutie o trovách (vrátane trov tohto odvolacieho konania) patrí až konečnému rozhodnutiu. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.