Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313229341 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313229341.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej, v právnej veci starostlivosti o maloletých: G. G., narodený XX.X.XXXX, v súčasnosti už plnoletý, V. G., narodený XX.X.XXXX a V. G., narodený XX.XX.XXXX, všetci bytom u matky, v konaní maloletí zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Galante, deti rodičov: Mgr. O. G., narodená X.XX.XXXX, bytom Z., A. C. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Ján Foltán, advokát, Galanta, SNP 708 a O. G., narodený X.X.XXXX, bytom Z., A. C. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Trnava, Hlavná 25, o úpravu práv a povinností k maloletým do rozvodu manželstva, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. júla 2014 č. k. 16P/268/2013-136, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o výživných maloletých, o styku otca s maloletým V. a o trovách konania p o t v r d z u j e a vo výroku o dlhoch zročných výživných r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním všetky v čase rozhodnutia maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo a povinnosť zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil vyživovaciu povinnosť na každé z maloletých detí po 40 eur mesačne s účinnosťou od 5.11.2013 a so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlh zročného výživného na každého v tom čase maloletých vo výške 215 eur od 5.11.2013 do 9.7.2014, t. j. za sedem mesiacov (november až júl) povolil otcovi zaplatiť po 10 eur mesačne na každého z nich spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletými G. a V. ponechal bez obmedzenia a s maloletým V. upravil v každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 16:00 hod, kedy si maloletého otec vyzdvihne z predškolského zariadenia alebo bytu matky do nedele do 17:00 hod. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozhodnutie vo výroku o zverení maloletých do starostlivosti matky odôvodnil ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a tým, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky z dôvodov, že i keď obaja rodičia majú vytvorené podmienky na osobnú starostlivosť o maloletých, ktorú skutočnosť mal preukázanú z výpovedí účastníkov konania a obsahu posudku, z dôvodu veku detí a ich silnejšieho citového puta k matke, ich ponechal v starostlivosti matky. Rešpektoval aj mienku starších detí, pretože vzťahy medzi staršími deťmi a otcom sú narušené z dôvodu bránenia matky pred inzultáciou zo strany otca, maloletý má však záujem o styk s otcom, pretože nie je zainteresovaný na sporoch rodičov, ktorí sú ovplyvnení v neprospech otca. Rozsudok vo výroku o určení výživných odôvodnil ust. § 65 ods. 1, § 62 , § 75 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a zárobkovými možnosťami a schopnosťami výživou povinného otca zohľadniac rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o predbežnom opatrení. Vychádzajúc zo zárobku otca 501 eur mesačne a zaužívanej praxe súdov dospel k záveru, že otec je povinný platiť výživné maximálne 25 % z uvedenej sumy, teda 125 eur mesačne. Keďže podľa uznesenia o predbežnom opatrení je otec povinný platiť výživné 35 eur mesačne na každé z maloletých, určil výživné na každého z maloletých 40 eur mesačne, nevidiac zmysel určovať medzi deťmi výživné iným pomerom. Vzal do úvahy, že otec z objektívnych dôvodov nie je schopný so stredoškolským umeleckým vzdelaním zarobiť vyššie finančné sumy. Výrok rozsudku o úprave styku odôvodnil tým, že vzťahy medzi staršími synmi a otcom sú napäté, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede rodičov, preto styk otca so staršími deťmi neupravil, ale upravil v minimálnom rozsahu styk otca s maloletým V. tak, aby boli zabezpečené práva oboch. Výrok rozsudku o dlhoch zročných výživných odôvodnil ust. § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a tým, že započítal na dlh zročného výživného určovaného spätne od 5.11.2012 (správne rok 2013) na každé z maloletých detí od apríla 2014 do júna 2014 105 eur (3 x 35 eur), preto otcovi vznikol dlh na každého z maloletých 215 eur, ktorý dlh povolil zaplatiť otcovi v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, nakoľko takto stanovená splátka výživného neohrozí životnú úroveň otca. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o zročných výživných, podal odvolanie otec maloletých, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby výšku dlhov zročných výživných od 5.11.2013 do 9.7.2014 určil súd na každé z maloletých detí 15 eur. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o výške jeho dlhov na výživných maloletých. Podľa jeho názoru, súd nesprávne zohľadnil len platby od apríla do júna 2014, pretože on platil výživné od decembra 2013 do marca 2014 po 50 eur mesačne na každé z maloletých detí, spolu 150 eur mesačne v zmysle predbežného opatrenia vydaného uznesením Okresného súdu Galanta z 29.11.2013 č. k. 16P/268/2013-22. Spolu tak zaplatil na výživnom 910 eur, t. j. 305 eur na každého maloletého (3 x 50 eur v mesiacoch december 2013 až marec 2014 a 3 x 35 eur v mesiacoch apríl až jún 2014). Skutočný dlh zročných výživných je 15 eur na každého z maloletých. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o výživných a úprave styku otca s maloletým V., podala odvolanie matka maloletých v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Výška výživných je podľa jej názoru neakceptovateľne veľmi nízka, nakoľko nepokryje skoro žiadne výdavky maloletých. Poukázala na to, že G. platí súkromnú jazykovú školu 115 eur mesačne, kurz GODZONE v Štiavnických Baniach 16 eur, cestovné 20 eur a prípravu na vysokú školu 200 eur. Výdavky na maloletého V. sú 25 eur mesačne. Okrem uvedených výdavkov má aj na maloleté deti bežné, nie nemalé výdavky. S úpravou styku v rozsudku nesúhlasila z dôvodu, že maloletý V. je ešte veľmi malý, otec nie je schopný sa oňho postarať, otec je veľmi výbušný a agresívny, mohlo by to narušiť zdravý psychický vývoj maloletého. Navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Otec maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa správne určil výživné vychádzajúc z jeho príjmu 501 eur mesačne, ktorý nemá možnosť si zvýšiť vzhľadom ku svojmu stredoškolskému vzdelaniu, keď pracuje ako učiteľ. Uviedol, že po opustení spoločnej domácnosti matky spolu s maloletými deťmi sám zo svojho príjmu hradí všetky výdavky za byt. Platí 166,42 eur správcovi bytu, 40,32 eur za plyn, 40,80 eur za elektriku, 5,54 eur za rozhlas a TV a spláca hypotekárny úver od H. N. vo výške 243,82 eur mesačne. Ďalej uviedol, že bez finančnej pomoci svojich rodičov by nebol schopný vyžiť. Uviedol, že v dobe pokiaľ žili v spoločnej domácnosti s matkou a maloletými deťmi, sa o maloletého V. pravidelne staral a venoval sa mu, zabezpečoval jeho starostlivosť aj v doobedňajších hodinách, keďže pracoval až poobede. Poukázal na naviazanosť maloletého V. naňho a na ich vzájomný hlboký pozitívny vzťah. Pokiaľ maloletý strávi celý deň v kolektíve cudzích ľudí v materskej škole kde i spí, nevidí najmenší dôvod, aby nemohol stráviť víkend s ním v byte, ktorý bol až donedávna jeho domovom. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami - podali ho včas účastníci konania (§ 201 a 204 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výrokoch o výživných a úprave styku otca s maloletým V. vecne správny a vo výroku o dlhoch výživných nepreskúmateľný. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Predmetom konania je určenie výživných maloletých detí a dlhoch týchto výživných a styk otca s maloletým. Matka maloletých návrhom, doručeným súdu 5.11.2013, navrhla upraviť rodičovské práva k maloletým z dôvodu, že 29.8.2013 odišla spolu s maloletými zo spoločnej domácnosti - spoločného bytu, v dôsledku fyzického útoku otca na ňu, ktorému zabránil syn V.. Od uvedeného obdobia býva v podnájme a výlučne sama sa stará o maloletých. Jej čistý priemerný mesačný príjem je 600 eur mesačne učiteľky gymnázia. Najstarší syn G. navštevuje jazykovú školu s výdavkami vo výške 115 eur mesačne, kurz GODZONE v Štiavnických Baniach mesačne 16 eur, cestovné 20 eur a za jeho prípravu na štúdium na vysokú školu platí 200 eur, na stužkovú 150 eur mesačne. Najstarší syn G. je študentom oktávy na Gymnáziu Vojtecha Mihálika v Seredi, chcel by pokračovať v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Syn V. študuje v sexte na Gymnáziu Vojtecha Mihálika v Seredi, školné na gymnáziu je 250 eur. Maloletý V. a G. sa stravujú doma. Matka im pripravuje pravidelne čerstvú stravu. Najmladší V. navštevuje materskú školu v Z. s mesačnými nákladmi 25 eur školné a stravné 25 eur, rodičovský príspevok 50 eur. Navrhla výživné určiť 150 eur mesačne na maloletého G., na V. 100 eur a na maloletého V. 80 eur s tým, že styk navrhla ponechať neobmedzený. Platí dva úvery mesačne vo výške 420 eur, ktoré boli čerpané na spoločné zariadenie spoločného bytu v BSM a na nájomné vynakladá 280 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na maloletého G. 150 eur, V. 120 eur a V. 80 eur. Poukázal na to, že otec je mladý, zdravý človek v produktívnom veku, ktorý by si mohol zarobiť aj vyšší príjem. Maloleté deti dosahujú v škole vynikajúce výsledky. O deti by sa mohol otec viac zaujímať. Zo sobášneho listu vydaného Obvodným úradom Sereď 18.9.1995 vedeného v Knihe manželstiev matričného obvodu v Seredi vo zväzku IX., ročník 1995, strana 41, poradové číslo 82 vyplýva, že rodičia maloletých uzavreli 16.9.1995 manželstvo v Seredi. Z rodného listu v Knihe narodení matričného obvodu Galanta vo zväzku XXIII., ročník 1996, strana 121, poradové číslo 448, vydaného v Galante 16.7.1996 vyplýva, že G. G., narodený XX.X.XXXX, je synom O. G. a O. G., rovnako z rodného listu vedeného v Knihe narodení matričného obvodu Galanta vo zväzku XXIII., ročník 1998, strana 48, poradového číslo 157, vydaného v Galante 23.3.1998 vyplýva, že maloletý V. G., narodený XX.X.XXXX, je synom O. G. a O. G.. Zo správy Materskej školy Z. zo 6.11.2013 vyplýva, že otec maloletého V. navštívil v októbri 2013 trikrát v dopoludňajších hodinách v materskej škole a porozprával sa s ním za prítomnosti učiteľky, mal záujem i viackrát sa s maloletým sa stretnúť, ale nebol prítomný z dôvodu choroby. Zo správy o psychologickom vyšetrení, vypracovanej Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Galante z 23.10.2013 vyplýva, že v rámci priaznivého psychomotorického vývinu maloletého V. G. odporúčajú zamedziť návštevám otca v materskej škole, stretnutia s otcom by mali byť realizované mimo materskej školy a iba za prítomnosti matky. Odporúčajú nevystavovať dieťa stresom, voliť kľudný prístup a v domácom prostredí. V materskej škole v rámci dobrej adaptácie v priebehu výchovno-vyučovacieho procesu zabezpečiť nerušené bezpečné prostredie. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa matky B. S. O. Z. z 29.10.2013 vyplýva, že matka od novembra 2012 do októbra 2013 mala čistý priemerný mesačný príjem 619,40 eur. Z potvrdenia o príjme matky jej zamestnávateľa vyplýva, že od júla 2013 do júna 2014 bol jej čistý mesačný príjem 710,11 eur. Z potvrdenia o poberaní prídavkov na dieťa Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplýva, že v roku 2013 matka poberala prídavok na maloleté deti vo výške 69,30 eur a v roku 2014 vo výške 70,56 eur od januára do júna. Z daňového priznania matky za rok 2013 vyplýva jej základ dane 502,80 eur. Z potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti vydaného zamestnávateľom otca R. X.G. M. T.-G. v Z. z 11.11.2013 vyplýva, že otec mal čistý mesačný príjem od novembra 2012 do októbra 2013 578,54 eur. Z potvrdenia R. X.G. v Z. vyplýva, že čistý mesačný príjem otca bol od 6/2013 do 5/2014 553,10 eur. Z uznesenia Okresného súdu Galanta z 26.9.2013 č.k. 12P/215/2013-5 vyplýva, že súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo 17.9.2013, v ktorom navrhol upraviť styk s maloletými deťmi tak, aby bol oprávnený stretávať sa každý kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele 18:00 hod., zamietol. Uznesenie Okresného súdu Galanta z 26.9.2013 č.k. 12P/215/2013-6 potvrdil uznesením Krajský súd v Trnave z 29.4.2014 č.k. 10CoP/10/2014-46. Z uznesenia Okresného súdu Galanta z 29.11.2013 č.k. 16P/268/2013-22 vyplýva, že súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi uložil prispievať na každé z maloletých detí 50 eur mesačne. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave z 27.2.2014 č.k. 26CoP/6/2014-69, právoplatného 26.3.2014 vyplýva, že maloleté deti súd ponechal v starostlivosti matky a otcovi uložil platiť vyživovaciu povinnosť 35 eur mesačne počnúc právoplatnosťou uznesenia. Vychádzal pritom z príjmu otca 501 eur mesačne, ktorých 25 % z príjmu dovoľuje určiť výživné vo výške 40 eur mesačne na každé z maloletých detí. Na Okresnom súde Galanta je vedené konanie sp. zn. 16P/215/2013 o rozvod manželstva účastníkov, v ktorom je vytýčený termín pojednávania na 3.6.2015, t.j. vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Z predpisu Stavebného bytového družstva v Seredi vyplýva predpis z 1.1.2013 vo výške 166,42 eur. Z potvrdenia o hypotekárnom úver č. 9907000188 z 11.11.2013 H. N., a.s. vyplýva zostatok anuitných splátok k novembru 2013 vo výške 243,82 eur. Z vyúčtovacej faktúry SPP vyplývajú preddavky mesačne na plyn 40,58 eur. Z rozpisu preddavkových platieb ZSE energia a.s. Bratislava vyplývajú preddavkové platby za elektrinu vo výške 40,58 eur mesačne od decembra 2013 do októbra 2014. Z dokladu SIPO II. vyplývajú platby za rozhlas a televíziu 4,64 eur mesačne a za SAT TV Skylink 1,20 eur mesačne. Zo zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi matkou v postavení nájomníčky a prenajímateľa Ing. F. C. vyplýva, že výška nájomného je 350 eur mesačne za byt nachádzajúci sa na ul. A. XXXX/XX v Z. na X. poschodí. Výška úveru z A. N.. zmluvy o úvere 0597318186 vo výške 15 000 eur je splácaný mesačne vo výške 237,24 eur. Z potvrdenia Gymnázia Vojtecha Mihálika Sereď z 29.10.2013 vyplýva, že maloletý G. G., narodený XX.X.XXXX, je v školskom roku 2013/2014 žiakom oktávy. Z potvrdenia rovného subjektu z rovnakého dátumu vyplýva, že maloletý V. G. je žiakom sexty v školskom roku 2013/2014. Z potvrdenia Gymnázia Vojtecha Mihálika v Seredi vyplýva, že matka zaplatila 160 eur na lyžiarsky výcvik v roku 2014. Z informácií o poplatkoch na školské účely gymnázia v Seredi vyplýva, že G. G. mal výdavky: príspevok na rodičovské združenie 25 eur, stužková 75 eur, divadelné predstavenie 9 eur, spolu 109 eur v školskom roku 2013/2014 za prvé štyri mesiace roku 2013. Z potvrdenia Jazykovej školy WINGS z 13.1.2014 vyplývajú náklady na jazykovú školu 115 eur za tri mesiace a učebnice vo výške 20 eur. Z potvrdenia gymnázia v Seredi vyplýva, že na maloletého V. G. matka zaplatila 50 eur za koncoročný školský výlet a 20 eur za maľovanie triedy, spolu 70 eur. Z poštového poukazu vyplýva, že matka zaplatila 70 eur Slovenskej zdravotníckej univerzite, Lekárskej fakulte 20.2.2014, Jeséniovej lekárskej fakulte 20.2.2014 60 eur, Lekárskej fakulte Bratislava 20.2.2014 70 eur a Prírodovedeckej fakulte Bratislava 30 eur 21.2.2014. Z potvrdenia materskej školy zo 14.1.2014 vyplýva platba 100 eur za čiastočnú úhradu nákladov za materskú školu a 56,28 eur za stravu na maloletého V.. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa. V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ods. 6, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že príjem matky je 619 eur mesačne a otca 501 eur mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k obom spoločným maloletým deťom a jednému už v súčasnosti plnoletému, podľa svojich schopností a možností. Zároveň ale platí, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak je životná úroveň povinného rodiča vyššia, môže súd určiť aj vyššie výživné, limitované však odôvodnenými potrebami maloletých detí. V danej veci je otec zárobkovo činný, jeho čistý mesačný príjem je 501 eur, pričom z dokazovania nevyplynulo, že svoje schopnosti a možnosti dostatočným spôsobom nezúročuje v podobe vyššieho príjmu (stredoškolské vzdelanie). Odvolací súd vychádzal pri určení výšky výživných z uvedeného príjmu, z ktorého 24% predstavuje sumu 120,24 eur, z ktorých na každé z maloletých detí (samozrejme jedného už v súčasnosti plnoletého) predstavuje mesačné výživné v rovnakom pomere 40 eur, ktorým spôsobom rozhodol aj súd prvého stupňa. Rovnako so súdom prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že niet dôvodu výšku výživného diferencovať. Pokiaľ súd prvého stupňa stanovil výšku výživných na každé z detí 40 eur mesačne, rozhodol správne. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Dlhy zročných výživných na G. G., V. G. a V. G. určil súd prvého stupňa za rozhodné obdobie od 5.11.2013 do 9.7.2014 vo výške 215 eur na každého rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného otcom skutočne plateného. Vzal do úvahy výživné otcom skutočne zaplatené od apríla do júna 2014 vo výške 105 eur (3x 35 eur). Neuviedol však, ako dospel práve k ním uvedenej výške dlhov na výživných maloletých, nakoľko neuviedol výšky vyživovacích povinností otca na maloletých a výšky plnení ním skutočne zaplatených, nakoľko uviedol, že zohľadnil výživné otcom zaplatené od apríla 2014 do júna 2014 vo výške 35 eur mesačne, vychádzajúc zrejme z právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktorým bolo výživné určené vo výške 35 eur mesačne na každého z maloletých. Otec však v odvolaní namietal, že výživné platil na maloletých už na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Galanta od decembra 2013 vo výške 50 eur mesačne, ktorou okolnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal a ani ju nevyhodnotil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto vo výroku o dlhoch zročných výživných nepreskúmateľné v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o uvedených povinnostiach otca. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa odseku 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ustanovenie § 25 má špeciálnu úpravu vo vzťahu k predchádzajúcemu ustanoveniu § 24, ktoré celkove upravuje výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré je aplikovateľné i na čas pred rozvodom manželstva. Pritom ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zákon v odseku 1 uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Musí byť uzavretá však pred rozhodnutím o rozvode a nevyžaduje ani schválenie súdom. Ak dohody niet, súd podľa odseku 2 upraví styk s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to, aby pri rozhodovaní o styku sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, a tiež právo druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k manželstvu, rodine, deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje deti a pôsobí na ne, sú aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k deťom a pod. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti od bydliska dieťaťa. V danej veci v súdom stanovenom rozsahu a spôsobe styku otca s maloletým V. súhlasil i kolízny opatrovník. Ide o maloleté dieťa útleho veku, s ktorým otec má vytvorený citový vzťah. Matka v odvolaní nesúhlasí so súdom stanovenou úpravou styku z dôvodu, že maloletý V. je veľmi útleho veku a otec nie je schopný sa oň postarať, pričom neuviedla žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by ňou tvrdený záver vyplýval. Keďže pre ňou navrhovanú zmenu styku bez prespávania neuviedla žiadny dôvod, navyše maloletý je na prostredie realizácie styku zvyknutý, odvolací súd nemohol preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska právneho posúdenia a skutkových zistení. Nezostalo iné, len vychádzať zo skutkových zistení a právneho posúdenia súdom prvého stupňa, ktoré aj odvolací súd považoval správnymi. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch o výživných na maloleté deti a styku otca s maloletým V. a v závislom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), keďže súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie v danej veci sa mohlo začať aj bez návrhu ( § 81 ods. 1 O. s. p.). Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlhoch zročných výživných zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., keďže súd prvého stupňa tým, že neúplne a tým nesprávne odôvodnil výšky dlhov na výživných detí, účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom a znemožnil odvolací prieskum tohto výroku. Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. odvolací súd vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o výškach dlhov zročných výživných v zmysle predchádzajúceho. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie v danej veci sa mohlo začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.