Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314200071 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314200071.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a Gabriela Brišková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. XXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov, matka: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, otec: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - X., F. XXXX/X, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, o návrhu otca na zmenu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, úpravy styku a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/1/2014 - 302 zo dňa 19. februára 2015, v časti úpravy styku takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom konanie v časti zmeny zverenia maloletého E. zastavil. Výživné otca na maloleté dieťa zvýšil od 06.02.2014 z 90 eur mesačne na 120 eur mesačne, zároveň otcovi povolil zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.02.2014 do 19.02.2015 vo výške 384,64 v splátkach 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody zo splátok. Styk maloletého syna s otcom upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v roku v čase od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných prázdnin a to od posledného dňa v materskej škole pred začiatkom prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00hod., v každom párnom roku počas jarných prázdnin od soboty, ktorá predchádza prázdninám od 08.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 ho, počas letných prázdnin v každom nepárnom roku v čase od 16.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod a v čase od 16.08. od 09.00 hod. do posledného dňa letných prázdnin do 18.00 hod. a v každom párnom roku v čase od 01.07.od 09.00 hod. do 16.07. do 18.00 hod. a v čase od 1.8. od 09.00 hod. do 16.8.do 18.00 hod., v každom nepárnom roku počas jesenných prázdnin a to od posledného dňa v materskej škole pred začiatkom prázdnin od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., v každom nepárnom roku počas Vianočných prázdnin a to od posledného dňa v materskej škole pred začiatkom prázdnin od 18.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a v každom párnom roku od 25.12. od 12.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod. a v každom párnom roku od 1.1. od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Otec si maloletého syna vyzdvihne od matky v mieste jej bydliska, kde ho otec po ukončení styku odovzdá matke. Matka je povinná maloletého syna riadne pripraviť na styk a odovzdať ho otcovi v určenom čase. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 16 P 250/2011-75 zo dňa 21.11.2011 v časti výšky výživného a v časti úpravy styku. Matke, otcovi a maloletému dieťaťu súd uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku u poradenskej psychologičky PhDr. R. D., na X. ulici č. XX v X.. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 38, § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 5, Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že otec sa návrhom vo veci samej domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením obáv o psychické zdravie i vývin maloletého syna v prípade jeho ponechania v starostlivosti matky, ktorá je problémová osoba, často strieda partnerov, bydlisko, užíva alkoholické nápoje a navštevuje nočné podniky. Maloletý syn má k otcovi, ako aj k jeho rodičom, vytvorený blízky citový vzťah, keďže v skutočnosti maloletého vychovávali oni. Matke navrhol určiť výživné vo výške 27,13 eura mesačne a zakázať jej styk s maloletým dieťaťom. Počas konania otec vzal návrh v časti zmeny zverenia maloletého dieťaťa späť a navrhol upraviť styk otca s maloletým synom, súd preto konanie v tejto časti zastavil aj s prihliadnutím k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu rozhodované potom, ako rodičia dieťaťa prestali spolu žiť a Okresný súd Galanta schválil dňa 21.11.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 16P/250/2011 ich rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 90 eur mesačne a jeho styk s maloletým dieťaťom bol ponechaný bez obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2011. Maloletý mal v tom čase 1 aj 1/2 roka, po rozpade spolužitia rodičov žil s matkou a s otcom sa stýkal cez víkendy. Matka bola na rodičovskej dovolenke s príjmom vo výške 210 eur mesačne, žila v podnájme a mala výdavky na bývanie vo výške 160 eur mesačne. Otec pracoval s príjmom vo výške 430 eur mesačne a platil leasingové splátky na osobné motorové vozidlo vo výške 202 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní styku otca s maloletým dieťaťom prihliadol ku skutočnosti, že druhý rodič, ktorý nemá dieťa zverené so osobnej starostlivosti sa má tiež právo podieľať na výchove maloletého dieťaťa a súd svojím rozhodnutím má vytvárať a prehlbovať predpoklady pre rozvoj prirodzených vzťahov, ktoré medzi rodičom a dieťaťom majú existovať. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Trávenie spoločného času rodiča s dieťaťom je základným prvkom rodinného života, aj keď sa vzťahy medzi rodičmi prerušili. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Pri stanovení rozsahu styku rodiča s dieťaťom je však potrebné prihliadnuť aj na mnoho ďalších okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa, pretože styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, sa uskutočňuje predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Súd mal preukázané, že od poslednej úpravy prišlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa v časti jeho styku s otcom, pretože rodičia sa na úprave styku už nevedia dohodnúť. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v súlade s návrhom otca, hoci matka proti nemu argumentovala závermi psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa. U maloletého dieťaťa sa po začatí konania začali vyskytovať psychické problémy, ktoré však nesúvisia s jeho vzťahom k otcovi, ale s konfliktom medzi starými rodičmi na strane otca, majúce za následok prerušenie stretávania sa dieťaťa so starou matkou z otcovej strany, čo pripustila aj matka maloletého dieťaťa. Otec výsledky psychologického vyšetrenia, ktorého sa maloleté dieťa v tejto súvislosti zúčastnilo, akceptoval vo forme navrhnutej úpravy styku iba počas víkendov a nie počas pracovného týždňa, hoci zo správy materskej školy, ktorú maloletý navštevuje sa E. na styk s otcom aj v priebehu týždňa teší. Uvedené potvrdila aj zvuková nahrávka, ktorá odznela na pojednávaní dňa 09.02.2015 a aj keď ju matka namietala, účastníkov verifikovala a preto nemal súd o jej pravosti pochybnosť. Z uvedených dôvodov súd upravil styk maloletého s otcom počas víkendov a školských prázdnin aj s prespatím. Súd mal za to, že nie je dôvod na inú, než štandardnú úpravu styku a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ako neúčelné zamietol. Rodičia sa dohodli na zvýšení výživného z 90 eur mesačne na 120 eur mesačne, preto súd návrhu matky vyhovel a zaviazal otca na platenie výživného vo výške 120 eur mesačne. Určená výška výživného zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom súd zobral do úvahy skutočnosť, že výdavky sa od poslednej úpravy nástupom na predškolskú prípravu u maloletého zvýšili, obaja rodičia sú nezamestnaní, pričom posledný pracovný pomer ukončili zo subjektívnych dôvodov na ich strane, sú nemajetní a nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd zvýšil výživné odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného t. j. od 06.02.2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od uvedeného dňa do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu dňa 19.02.2015 vo výške 384,64 eura povolil otcovi zaplatiť v splátkach vzhľadom k výške nedoplatku a skutočnosti, že otec nie je zamestnaný spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody týchto splátok. Nedoplatok na výživnom pozostáva z alikvotného výživného za mesiac február 2014 vo výške 24,64 eura a výživného za obdobie od marca 2014 do februára 2015 vo výške 360 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že skoršie nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel a nedostatky vo vzájomnej komunikácii rodičov stále pretrvávajú, čo má negatívny vplyv na maloleté dieťa, preto obom rodičom a maloletému dieťaťu nariadil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu u poradenskej psychologičky. Takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa, rodičia s výchovným opatrením súhlasili a poradenská psychologička ho odporučila. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa výlučne v časti výroku IV, teda v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne, podľa § 205 ods. 2 písm. d) c) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd neúplne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd upravil styk otca s maloletým na základe návrhu otca doručenom na pojednávaní 09.02.2015, pričom sa nestotožnil s názorom matky, že je potrebné pri úprave styku prihliadať na správu psychológa zo dňa 05.01.2015, v ktorej psychológ konštatuje poruchy správania sa u maloletého (telové tiky), ako aj skutočnosť, že dieťa nemá vytvorený pocit domova a bezpečia, pričom vzhľadom na potrebu stabilizácie pomerov je potrebné, aby styk dieťaťa s otcom až do zlepšenia prebiehal bez prespávania a len v rozsahu určenom psychológom, každý druhý víkend v mesiaci bez prespávania. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že súd zamietol návrh matky na vypočutie psychológa, aby sa vyjadril najmä k otázke ako odporúča úpravu styku otca s maloletým, z akého dôvodu, a na akú dobu bude potrebné, aby sa tento styk realizoval v zníženom rozsahu, ako tomu bolo na základe predbežného opatrenia vydaného konajúcim súdom (č.l. 98). V odôvodnení rozsudku absentuje názor súdu, na základe akých skutkových okolností súd má za to, že takto upravený styk je v súlade so záujmami maloletého, vzhľadom na predloženú správu psychológa z 05.01.2015, prečo zamietol návrh na jeho výsluch a súd sa zameral v odôvodnení rozsudku len na spornú úpravu styku počas týždňa, kedy maloletý v čase styku s otcom nenavštevoval predškolské zariadenie, na čom matka maloletého trvala, avšak nezameral sa na matkou napádaný rozsah styku navrhovaného otcom vo vzťahu k potrebe stabilizácie pomerov na strane maloletého a správu psychológa. Okrem toho matka poukazuje na skutočnosť, že otec na pojednávaní 09.02.2015 tvrdil, že potom, ako sa dozvedel, že maloletý navštevuje psychológa, mal psychologičku navštíviť a táto mu mala uviesť, že správa ňou predložená a spísaná 05.01.2015 už nie je aktuálna, potom ako sa mal otec zúčastniť sedenia u tohto psychológa. Matka v tejto súvislosti uvádza, že ide o zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie predložené súdu na pojednávaní 09.02.2015, pričom otec maloletého sa žiadneho sedenia u psychológa nezúčastnil a nepodrobil sa ani poradenstvu uložené mu uznesením súdu (č. l. 189). Otec teda konajúci súd zavádzal, pričom podľa matky je aj toto skutočnosť, prečo súd objektívne nenahliadal na správu psychológa ako na dôkaz, z ktorého je zrejmé, že otcom navrhovaný styk nie je v záujme maloletého. V prípade, ak by súd nezamietol návrh matky na doplnenie dokazovania vykonaný na pojednávaní 09.02.2015, musel by nutne dospieť k záveru, že je potrebné styk otca s maloletým upraviť odlišne, a to v rozsahu, ktorý by zodpovedal súčasným potrebám maloletého dieťaťa, pričom by bolo možné rozsah styku upravovať v závislosti od výsledku vykonaného psychologického poradenstva uloženého súdom vo výroku číslo VI rozsudku, ktoré psychologické poradenstvo je podľa matky potrebné na stabilizáciu pomerov na strane maloletého a úpravu styku, ktorá bude objektívne zodpovedať potrebám dieťaťa. Rozhodnutie o úprave styku je tak predčasné a nie je v záujme maloletého dieťaťa. V tejto časti rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, tak ako to ustanovuje § 157 O.s.p. Z uvedeného dôvodu matka navrhla, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 30.03.2015. Vo vyjadrení uviedol, že sa názorom matky vyjadrenom v odvolaní nestotožňuje a poukazuje na to, že súdy nemajú všeobecnú povinnosť za každých okolností vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd dostatočne odôvodnil nevykonanie matkou navrhovaného dôkazu, nevypočutie psychológa. Dôvodom nevykonania tohto dôkazu bola jeho neúčelnosť a to vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy, najmä vypočutie zvukovej nahrávky maloletého na pojednávaní 09.02.2015. Obsahom tejto nahrávky bol rozhovor otca s maloletým, z ktorého vyplynulo, že maloletý sa na otca vždy teší, je u neho rád a tiež že by chcel u neho aj viac prespávať. Otec má za to, že súd za takejto dôkaznej situácie v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správne vyhodnotil skutkový stav, keď rozhodol, že styk sa má realizovať aj s prespaním, nakoľko je to v záujme maloletého. Otec rovnako odmieta tvrdenie matky, že zavádzal súd na pojednávaní 09.02.2015 o návšteve psychologičky. Sedenia u psychologičky konané dňa 28.11.2014 a 09.12.2014 sa konali výlučne z iniciatívy matky maloletého a otec sa o týchto sedeniach dozvedel náhodne od maloletého. Ihneď, ako sa otec dozvedel, že matka navštevuje s maloletým psychologičku, kontaktoval ju, aby ho oboznámila s obsahom týchto sedí a trval na tom, aby ho o ďalších sedeniach informovala, pretože je a vždy aj bol ochotný zúčastniť sa na sedeniach u psychológa smerujúcich k vyšetreniu psychického problému maloletého. Následne, po tom, ako sa otec oboznámil s obsahom správy psychologičky z 05.01.2015 dohodol si stretnutie s touto psychologičkou, kde od nej požadoval hlavne vysvetlenie, prečo si v závere správy psychologička odporovala, keď na jednej strane odporučila, aby sa ustálil režim maloletého s matkou a doplnil režimom s otcom a na druhej strane, režim otca mal byť obmedzený len na kontakt počas dňa a na noc by sa vracal do matkinej starostlivosti. Reakcia psychologičky bola pomerne prekvapivá, nakoľko uviedla, že ak by otec prišiel skôr, tak to mohla napísať aj inak. Takáto reakcia psychologičky navodzuje dojem, že pri spisovaní správy o sedeniach napíše do záveru to, čo dotyčný prítomný požaduje. V týchto intenciách otec považuje relevantnosť uvedenej správy za spochybnenú, čo potvrdzuje správnosť postupu súdu, keď rozhodol, že prespanie je v záujme maloletého. Podľa názoru otca matka počas konania nepreukázala, že by prespanie maloletého u otca počas styku bolo v neprospech záujmu dieťaťa. Tiež nebolo preukázané, prečo by sa mal rozsah úpravy styku otca s maloletým znižovať. Naopak, otec maloletého preukázal, že s maloletým má vybudovaný veľmi dobrý vzťah, dieťa sa na neho vždy teší a chcelo by u neho bývať aj dlhšie. Z uvedeného dôvodu je otcom navrhovaný rozsah úpravy styku, vrátane prespania plne v súlade so záujmami dieťaťa. Na základe uvedeného otec navrhol, aby súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na úpravu styku otca s dieťaťom a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bol návrh oboch rodičov zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému E.. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 16P/250/2011 zo dňa 21.11.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 90 eur mesačne a jeho styk s maloletým dieťaťom bol ponechaný bez obmedzenia. Počas konania na súde prvého stupňa sa rodičia dieťaťa dohodli na zvýšení výživného, otec netrval na svojom pôvodnom návrhu, na zverení maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti, súhlasil s tým, že dieťa bude aj naďalej v starostlivosti matky a navrhoval len úpravu styku so synom. Súd prvého stupňa o styku otca s dieťaťom rozhodol po vykonanom dokazovaní tak, že v podstate otec je oprávnený sa so synom stretávať každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele večera a tiež o oprávnení otca stretávať sa počas veľkonočných, jarných a letných prázdnin, pričom dobu stretávania sa v petite rozsudku súd bližšie špecifikoval. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní vyjadrila nesúhlas s rozsahom stretávania sa E. s otcom s poukazom na správu psychologičky zo dňa 05.01.2015, trvala na tom, aby bol styk upravený bez prespávania. Trvala na tom, že súd mal psychologičku počas konania vypočuť. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že od ostatnej úpravy styku otca s maloletým synom nastala podstatná zmena pomerov v tom smere, že rodičia maloletého sa na úprave styku otca so synom nevedia dohodnúť a každý z nich počas konania prejavil inú predstavu o stretávaní sa otca s maloletým synom. Podstatou námietok matky voči návrhu otca a napokon aj voči rozhodnutiu súdu je skutočnosť, že styk otca so synom mal byť podľa názoru matky upravený bez prespávania. Je pravdou, že matka založila do spisu správu z psychologického vyšetrenia maloletého syna z 05.01.2015, zo záverov ktorej vyplýva, že ide o dieťa, ktoré v dôsledku narušeného vzťahu istoty a bezpečia má masívne tikové prejavy a problémy v správaní, že je potrebné ustáliť dieťaťu režim s matkou a doplniť ho režimom s otcom, aby dieťa fungovalo v jednej domácnosti a najvhodnejší pre dieťa by bol kontakt s otcom počas dňa a na noc by sa vracalo do matkinej starostlivosti počas každého druhého víkendu. Psychologička v záveroch tiež uviedla, že rodičia by mali spolu začať komunikovať, resp. absolvovať poradenstvo o starostlivosti o výchove syna, lebo inak sa bude psychický stav dieťaťa zhoršovať. Zo správy tiež ale vyplýva, že ju psychologička vypracovala po vypočutí matky a dieťaťa, otca nepredvolávala a nevypočula. Okrem uvedeného dôkazu boli vykonané dôkazy ak ďalšie dôkazy, výsluchom účastníkov (rodičov dieťaťa) a svedka, starého otca maloletého E. zo strany jeho otca. Z výsluchu otca na pojednávaní 06.02.2014 (č.l. 91) vyplynulo, že od augusta 2011, počas doby približne dvoch rokov zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého syna v spolupráci so svojim rodičmi a maloletý syn bol u neho prevažnú časť jednotlivých mesiacov. Aj keď matka maloletého tvrdenie otca vo svojej výpovedi poprela, uviedla, že keď nastúpila do zamestnania v máji 2013, o dieťa sa staral starý otec maloletého (z otcovej strany) a u neho dieťa aj občas prespávalo. Na uvedenom pojednávaní vypovedal aj svedok, L. R. starý otec maloletého (č.l. 93) z ktorého výpovede vyplynulo, že počas doby, keď matka maloletého chodievala do práce, čo bola takmer polovica mesiaca, bolo dieťa väčšinou u nich doma a vtedy dieťa v ich domácnosti (kde býval aj otec dieťaťa) aj prespávalo. O dieťati väčšinou s matkou komunikoval starý otec, s matkou si telefonoval, písal správy a vždy sa vedeli dohodnúť. Nikdy sa nestalo, že by niektorá strana nedodržala dohodu. Aj na Vianoce bol podľa dohody maloletý syn 24.12.2013 u matky a starý otec si ho išiel od matky prevziať 25.12. a dohodli sa, že E. matke 30.12.2013 vrátia. Tak sa aj odovzdávanie dieťaťa uskutočnilo a svedok poprel tvrdenie matky, že by došlo k odovzdaniu dieťaťa 28.12. za prítomnosti polície (polícia písomne potvrdila, že neposkytovala asistenciu, resp. služobný zákrok pri odovzdávaní maloletého dieťaťa, č.l.120). Z takto vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že návrh otca na úpravu styku so synom s prespávaním je opodstatnený, otec počas konania preukázal, že maloletý syn u neho počas doby približne dvoch rokov prespával často. Matka tvrdenia starého otca maloletého dieťaťa ako svedka vo výpovedi nepoprela, nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie nepravdivosti výpovede starého otca dieťaťa. Nie je podstatné, že otcovi pri výchove syna pomáhali aj starí rodičia maloletého, resp. hlavne starý otec maloletého. V prejednávanej veci je možné konštatovať, že otec má so synom vybudovaný korektný vzťah, ktorý je potrebné rozvíjať a preto je tiež potrebné upraviť styk tak, aby boli vytvorené podmienky pre takýto rozvoj vzájomných vzťahov maloletého dieťaťa s jeho otcom, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Správa psychologičky je čiastková, bez vypočutia otca dieťaťa a bez rozobratia príčin, ktoré vedú k zistenej poruche u dieťaťa. Ak budú rodičia rešpektovať rozsudok súdu prvého stupňa, podrobia sa psychologickému poradenstvu, začnú spolu riadne komunikovať a zlepšia sa vzájomné vzťahy medzi nimi, prospeje to aj maloletému E.. Napokon ide len o doporučenie psychologičky bez toho, aby bola oboznámená s obsahom celého spisu a ako bolo uvedené, bez toho, aby bola oboznámená s vyjadreniami otca a doterajšou poskytovanou starostlivosťou dieťaťu zo strany otca maloletého. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne okolnosti na strane otca, na základe ktorých by mal byť styk syna s otcom obmedzovaný tak, že by sa vykonával bez prespávania, podľa návrhu matky. Stabilite vzájomných vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom prispeje hlavne pravidelnosť styku a dodržiavanie určenej doby stretávania sa otca so synom. Pre úplnosť je potrebné dodať, že styk otca so synom bol upravený predbežným opatrením zo dňa 06.02.2014 č.k. 24P/1/2014-98 s prespávaním (aj keď na dobu jednej noci v týždni), matka sa voči predbežnému opatreniu neodvolala a nenamietala prespávanie dieťaťa u otca, dokonca sa vzdala práva podať odvolanie voči uzneseniu. Od doby nariadenia predbežného opatrenia až do rozhodnutia súdu rozsudkom nepoukazovala na žiadne také konanie, správanie sa otca vo vzťahu k synovi, ktoré my malo mať za následok neumožnenie styku otca so synom aj počas dlhšej doby a s prespávaním. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím § 219 ods. 2 O.s.p. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.