Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608202829 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2608202829.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporkyniam: 1/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, 3/ V. X., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom B. XXX/XX, W., právne nástupkyne nebohého odporcu: G. X., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXX, W., o zaplatenie 452,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkýň 1/, 2/, 3/, proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 21. októbra 2014, č.k. 4C/16/2009-87, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporkyne 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 452,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 452,10 eur od 03.02.2007 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyne 1/, 2/, 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 27,21 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 37 ods. 1 a 3, § 788 ods. 1 až 4, § 803 ods. 1, § 511, § 517 ods. 2, § 578 Občianskeho zákonníka, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ s právnym predchodcom odporkýň podnikateľom G. X. - JAZO dňa 3.8.2005 písomne uzavrel poistnú zmluvu č. 430000566 o strojnom a havarijnom poistení pojazdných strojov a zariadení. Predmetom zmluvy bolo poistenie obilného kombajnu Class 88 SL Maxi, rok výroby 1999 na obdobie od 3.8.2005 do 3.9.2005, t.j. jeden mesiac, s dohodnutým lehotným poistením 13.620,- Sk, s lehotou splatnosti do 15.8.2005. Právny predchodca odporkýň si však nesplnil svoju povinnosť a dohodnuté poistné nezaplatil v lehote splatnosti. Nakoľko bola poistná zmluva uzatvorená na dobu určitú, uplynutím dohodnutej doby prišlo v zmysle § 578 OZ k zániku poistenia a v zmysle § 803 ods. 1 OZ k vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného vo výške 452,10 eur za dobu poistenia, t.j. od 3.8.2005 do 3.9.2005. Keďže pôvodný odporca, t.j. G. X. - JAZO - právny predchodca odporkýň v priebehu konania zomrel, na jeho miesto nastúpili v zmysle univerzálnej sukcesie jeho dedičia, t.j. odporkyne v 1., 2. a 3. rade. Súd v prvom rade musel vyriešiť otázku platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 788 ods. 2 OZ, t.j. najmä výšku poistnej sumy (3 242.840,- Sk), výšku poistného, jeho splatnosť, údaj, či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné (lehotné poistné vo výške 13.620,- Sk, s bezodkladnou splatnosťou, najneskôr do 15.8.2005), poistnú dobu (3.8.2004 - 3.9.2005), práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú
zmluvu (odkaz na všeobecné poistné podmienky). Nesprávny dátum začiatku poistenia uvedený v poistnej zmluve ako 3.8.2004 nespôsobuje neplatnosť poistnej zmluvy, nakoľko z predložených dôkazov, najmä z obsahu samotnej zmluvy, ako i z mailovej komunikácie pracovníkov navrhovateľa s konateľom sprostredkovateľskej spoločnosti Garancia Senica, spol. s.r.o. Ing. Vladimírom Kocourkom vyplýva, že poistné obdobie bolo dohodnuté od 3.8.2005 do 3.9.2005 a v poistnej zmluve ide len o chybu v písaní, ktorá v zmysle § 37 ods. 3 OZ nespôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu. Poistná zmluva tak spĺňa všetky zákonom predpísané požiadavky, preto ju z tohto dôvodu nemožno považovať za neplatnú. Námietka odporkýň, že poistná zmluva odkazuje na neexistujúce ustanovenia všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktoré sú súčasťou zmluvy, je irelevantná, nakoľko v zmluve sa výslovne dohodli na osobitnej úprave odchylnej od čl. 11 ods. 3, písm. a) VPP a od čl. 1 ods. 3 a čl. 4 ods. 1, písm. b) VPP, pretože územná platnosť poistenia sa rozšírila aj na územie Českej republiky, to znamená, že poistenie platí v SR i v ČR. Teda v prvom rade je platné to, čo je dohodnuté v zmluve. Rovnako i tvrdenie odporkýň, že G. X. nemal k dispozícii VPP a teda sa s nimi nemohol oboznámiť, resp. mal krátky čas sa s nimi oboznámiť, je rovnako nedôvodné, nakoľko z mailovej komunikácie pracovníkov navrhovateľa s Ing. Vladimírom Kocourkom vyplýva, že G. X. bol oboznámený so všetkými poistnými podmienkami a tiež sa nejednalo o prvú poistnú zmluvu, ktorú neb. G. X. s navrhovateľom uzatváral, keďže G. X. v minulosti viackrát využil poistné služby navrhovateľa a mal u navrhovateľa uzatvorené viaceré poistné zmluvy. Nepodpísanie dokladu označeného ako vyúčtovanie poistného k poistnej zmluve nie jej súčasťou poistnej zmluvy a nerobí to poistnú zmluvu neplatnou. Námietka odporkýň, že neb. G. X. nesúhlasil s výškou poistného, čo vyplýva z jeho stanoviska z roku 2008 je nedôvodné, nakoľko to bol neb. G. X., ktorý navrhol uzavretie poistnej zmluvy a navrhovateľ len akceptoval návrh na uzavretie poistnej zmluvy. S výškou poistného bol neb. G. X. riadne oboznámený a súhlasil s ňou, čo preukazuje i mailová komunikácia medzi zamestnancami navrhovateľa a Ing. Kocourkom, ktorý poistenie sprostredkúval a v neposlednom rade svoj súhlas s poistnou zmluvou a najmä jej obsahom vyjadril neb. G. X. svojím podpisom na predmetnej zmluve. V prípade, že s niektorým ustanovením zmluvy nesúhlasil, mal možnosť ju nepodpísať, neb. G. X. však svoje pripomienky k zmluve prezentoval navrhovateľovi až v roku 2008, t.j. tri roky po jej podpise. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 2.6.2009 mal súd preukázané, že pečiatka STORNO na predmetnej poistnej zmluve nevyjadruje tú skutočnosť, že by bola zmluva zrušená, ale skutočnosť, že prišlo k zániku poistenia v dôsledku uplynutia doby, na ktorú bolo dojednané. Súd z vykonaného dokazovania tak vyvodil ten právny záver, že predmetná poistná zmluva bola uzatvorená platne. Nakoľko predmetné poistenie bolo dohodnuté na bodu určitú, t.j. od 3.8.2005 do 3.9.2005, po uplynutí tejto dohodnutej doby prišlo v zmysle § 578 OZ automaticky k zániku poistenia. V zmysle § 803 ods. 1 OZ má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, právnemu predchodcovi odporkýň tak vznikla povinnosť zaplatiť dlžné poistné za obdobie od 3.8.2005 do 3.9.2005 vo výške 452,10 €. Súd mal vykonaným dokazovaním bez pochyby preukázané, že nárok navrhovateľa bol opodstatnený a preukázaný a keďže odporkyne dlžnú sumu neuhradili, a to ani čiastočne, súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a odporkyne v 1., 2. a 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 452,10 €, nakoľko ide o solidárny záväzok a všetky tri odporkyne vstúpili do záväzku svojho právneho predchodcu spoločne. Okrem zaplatenia istiny navrhovateľ požadoval i zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 452,10 € od 3.2.2007 do zaplatenia. Z poistnej zmluvy vyplýva, že bola dohodnutá splatnosť poistného dňa 15.8.2005. Nakoľko právny predchodca odporkýň svoj záväzok nesplnil a dlžnú sumu neuhradil, dostal sa dňom 16.8.2005 do omeškania. Navrhovateľ si však uplatnil úrok z omeškania až od 3.2.2007. Úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne bol stanovený v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a súd mal preukázané, že právny predchodca odporkýň sa skutočne dostal do omeškania, súd navrhovateľovi žiadané úroky vo výške 9,5 % ročne zo sumy 452,10 € od 3.2.2007 do zaplatenia priznal. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto súd zaviazal odporkyne v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. zaplatiť navrhovateľovi iné trovy konania vo výške 27,21 € z titulu zaplateného súdneho poplatku z predmetu konania. Nakoľko všetky tri odporkyne vstúpili do záväzku svojho právneho predchodcu ako dedičky spoločne, súd ich zaviazal na úhradu iných trov konania spoločne a nerozdielne. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporkyne 1/, 2/, 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh voči odporkyniam v celom rozsahu zamietne a prizná im náhradu trov konania, resp. že rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporkyne svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil ohľadne otázky platnosti poistnej zmluvy a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a rozhodnutie súdu považuje za vecne nesprávne keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho dôvodu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedli, že právny predchodca odporkýň nikdy nemal v úmysle uzavrieť poistnú zmluvu v znení tak, ako ju predložil navrhovateľ a to vzhľadom na vysoké poistné. Z tohto dôvodu právny predchodca nepodpísal poslednú časť zmluvy a to vyúčtovanie poistného k poistnej zmluve č. 430000566. Výška poistného za jeden mesiac sa mu zdala neadekvátna a vzhľadom k týmto považoval zmluvu za neplatnú - stornovanú, o čom svedčí aj odtlačok pečiatky „STORNO“ na zmluve. Je toho názoru, že zmluva na ktorej je uvedené storno, neznamená to, čo uviedol súd prvého stupňa a teda, že poistenie zaniklo v dôsledku uplynutia lehoty. Sú toho názoru, že súd prvého stupňa k uvedenému vykonal nedostatočné dokazovanie nakoľko stačilo len vyjadrenie navrhovateľa. Rovnako ako sa súd stotožnil s tvrdením navrhovateľa mohol sa stotožniť a prikloniť k názoru odporkýň, že storno na zmluve znamená zrušenie zmluvy. Odporkyniam nie je zrejmé, prečo by navrhovateľ tento pojem storno používal aj na zmluvy platné a riadne uzavreté a prečo si túto skutočnosť osvojil aj súd. Ďalej odporkyne uviedli, že súd nesprávne posúdil platnosť uvedenej poistnej zmluvy ktorá je zmätočná, nezrozumiteľná a z toho dôvodu aj neurčitá a preto s poukazom na ust. § 37 O.z. aj neplatná. Odporkyne poukázali na skutočnosť, že zmluva obsahuje vyjadrenie že ide o lehotné poistné vo výške 13.620,- Sk avšak uvedené lehotné poistné nemá logiku vo vzťahu k obsahu celej zmluvy. V danom prípade by do úvahy pripadalo len jednorazové poistné, keďže jednorazové poistné je poistné zaplatené naraz, na celý čas platnosti poistenia, ktoré v tomto prípade podľa tvrdenia navrhovateľa je obdobie jeden mesiac. Zo zmluvy nevyplýva o aké lehotné poistenie sa má vôbec jednať teda či ide o mesačné, štvrťročné alebo ročné lehotné poistenie. Z tohto dôvodu je treba považovať celý obsah zmluvy za neurčitý, keďže okrem toho že nastala pisárska chyba v uvedení začiatku poistenia 03.08.2004 pričom zmluva bola uzavretá dňa 03.08.2005. Odporkyne sú toho názoru, že súd mal dospieť k záveru, že uvedená zmluva je neplatná, keďže neobsahuje záväzok poisťovateľa ani poistníka v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tak ako už niekoľkokrát poukazovali súčasťou zmluvy mali byť všeobecné obchodné podmienky pre strojné a havarijné poistenie pojazdných strojov a zariadení s dňom účinnosti od 01.01.2003, kde sú jasne definované práva a povinnosti zmluvných strán a kde je vyjadrený záväzok poisťovateľa poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť a záväzok poistníka resp. poisteného platiť poistné tak ako to predpokladá § 788 ods. 1 O.z. Predmetná zmluva však nezahrňuje v sebe vyhlásenie podľa § 788 ods. 1 a takáto zmluva bez príslušných všeobecných obchodných podmienok nespĺňa náležitosti zmluvy podľa § 778 ods. 1 O.z. Súd mal skúmať aké znenie všeobecných obchodných podmienok malo tvoriť súčasť tejto zmluvy a či vôbec takéto všeobecné obchodné podmienky existovali. Na základe uvedeného, sú toho názoru, že zmluva z tohto dôvodu je neplatná, čo potvrdzuje aj znenie judikátu R 48/2008. V tejto časti sa rozsudok javí ako nepreskúmateľný, nakoľko v ňom nie je uvedené z akých dôvodov sa súd prvého stupňa odklonil od existujúcej judikatúry a z akého dôvodu súd prvého stupňa rozhodnutia Najvyššieho súdu považuje za nesprávne. Vzhľadom na uvedené, sú toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu nezaslal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 4C/16/2009 je návrh navrhovateľa ktorý sa pôvodne domáhal od právneho predchodcu odporkýň zaplatenia sumy 13.620,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 03.02.2007 do zaplatenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené a ktorým zaviazal odporkyne 1/, 2/, 3/ zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania vo výške 27,21 eur.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nebol už vysporiadal súd prvého stupňa. Ustanovenie § 120 O.s.p. zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Odporca (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Ustanovenie § 788 ods. 1 O.z. definuje poistnú zmluvu ako zmluvný vzťah, na základe ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné. Znenie ustanovenia § 788 ods. 2 O.z. naznačuje, že každý konkrétny obsah poistnej
zmluvy je treba vykladať v závislosti na samotnú podstatu dojednania poistnej zmluvy a jej úplnosť vykladať v závislosti od okolností konkrétnej zmluvy najmä so zreteľom na to, či pri uzatváraní zmluvy ide o takú okolnosť, ktorá by mala za následok neplatnosť zmluvy. Posúdenie podstatných náležitostí bude možné iba vo väzbe na konkrétny druh poistenia (§ 790 O.z.). Iné podstatné náležitosti sa budú vyžadovať napr. pri uzatvorení zmluvy o poistení osôb a iné napr. pri poistení právnej ochrany. Obsah samotnej poistnej zmluvy je treba hodnotiť aj v závislosti od toho, či súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky, prípadne osobitné poistné podmienky, ktoré sa spravidla vzťahujú na konkrétny druh poistenia. Súčasťou zmluvy sú však tieto poistné podmienky iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady uvedené v ustanoveniach § 788 ods. 3 O.z. teda vtedy, ak sa naň poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo ak poistné podmienky boli poistenému pred uzavretím zmluvy oznámené. Z charakteru poistných podmienok vyplýva aj to, že tieto sú pre zmluvné strany záväzné a je možné sa od nich odchýliť iba vtedy, ak je to vo všeobecných podmienkach výslovne uvedené, okrem, ak ide o zmenu ktorá je v prospech poisteného. Za podstatné náležitosti poistnej zmluvy vo všeobecnosti je potrebné považovať označenie zmluvných strán, označenie osoby oprávnenej na prijatie poistného plnenia, označenie náhodnej udalosti, označenie poistného plnenia, určenie výšky poistného, určenie poistnej doby a určenie druhu poistného. Okrem týchto podstatných náležitostí poistnej zmluvy zákon spravidla vyžaduje jej uzavretie v písomnej forme ( § 791 O.z. ). Písomnú formu teda musí mať návrh na uzavretie zmluvy a jeho akceptácia. Konkludentným spôsobom je možné uzavrieť poistnú zmluvu iba jedným spôsobom a to zaplatením (§ 792 ods. 2 O.z.) a v takomto prípade musí dôjsť k zaplateniu poistného v stanovenej lehote a v celej výške. Keďže Obchodný zákonník poistenie neupravuje, spravujú sa aj vzťahy súvisiace s poistením, ktoré vznikli medzi podnikateľmi ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi poistenie. Poistná doba, je doba na ktorú sa dojednáva poistenie, napr. niekoľko dní, mesiacov, rokov, na neurčito. Poistné obdobie, je časť poistnej doby, interval platenia, za ktorú sa hradí poistné napr. mesiac, štvrťrok, polrok, rok, hodnota určená v peniazoch za poskytnutú poistnú ochranu. Poistná udalosť, je právna skutočnosť s ktorou je spojený vznik povinností poistiteľa poskytnúť poistné plnenie napr. škoda, ujma na zdraví, dožitie určitého veku. Náhodná udalosť, je skutočnosť určená poistnými podmienkami, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú že môže nastať, v čase vzniku poistenia však nevedia, či nastane. Ide o neistú budúcu udalosť, čo do trvania poistného vzťahu. Poistenie je záväzkový dvojstranný niekedy viacstranný vzťah, v ktorom tak, ako je to pre občianskoprávne, ale aj pre obchodné záväzkové vzťahy charakteristické, majú účastníci na oboch stranách vzťahu práva aj povinnosti. Ide o práva a povinnosti z poistného vzťahu predovšetkým právo poisťovne na poistné a právo poisteného na poistné plnenie, ak nastala zmluvou predpokladaná poistná udalosť, vzniká so vznikom poistenia (§ 795 ods. 1 O.z.). Z uvedeného treba vyvodiť, že poistiteľovi nepatrí poistné za obdobie, v ktorom mu nemôže vzniknúť povinnosť plniť. Vyjadruje sa tým jedna z hlavných zásad úpravy poistenia, že časový úsek, za ktorý má poistiteľ právo na poistné, sa kryje s dobou po ktorú má poistiteľ povinnosť poskytnúť poistnú ochranu.
Pre uzavretie zmluvy všeobecne platí že ak zmluvné strany jednajú osobne a je uskutočnený ústny návrh (§ 43b ods. 2 O.z.) ktorý nie je prijatý, ihneď zaniká. Ak však ide o návrh poistnej zmluvy, tomuto musí predchádzať splnenie informačných povinností (§ 792a O.z.). Informácie musia byť poskytnuté písomne a v štátnom jazyku Slovenskej republiky. Inak sa pre uzavretie zmluvy primerane použijú ustanovenia § 43a O.z.. Ani uzavretie poistnej zmluvy však neznamená, že nedôjde k zániku poistenia. Ustanovenie § 792 O.z. neupravuje, kto robí návrh na uzavretie poistnej zmluvy. V konečnom dôsledku je to vždy poisťovateľ, ktorý robí návrh a to so zreteľom na to, že poistná zmluva je typovou adhéznou zmluvou, ktorej obsah je daný nielen samotným zmluvným dojednaním ale najmä všeobecnými podmienkami, čoho dôsledkom je vypracovanie štandardizovaného zmluvného formuláru, ktorého obsah poistený prijme alebo neprijme, pričom má iba malú možnosť obsah poistnej zmluvy ovplyvniť. Za stavu existencie vyššie uvedenej predzmluvnej informačnej povinnosti, ktorú musí poisťovateľ urobiť v písomnej forme, to v konečnom dôsledku znamená, že návrh na uzavretie zmluvy uskutočňuje v zásade poisťovateľ. Návrh na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky podstatné náležitosti. Iba takýto návrh je návrhom ktorého prijatie je platné. Ak návrh na uzavretie zmluvy nemá všetky podstatné náležitosti, tieto nemôžu byť doplnené osobou, ktorá hodlá návrh prijať. Takýto prejav by sa totiž považoval za nový návrh.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 02.04.2008 domáha od odporkýň ako právnych nástupkýň nebohého odporcu G. X., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa XX.XX.XXXX, zaplatenia sumy 452,10 eur s príslušenstvom v zmysle ustanovenia § 788 Občianskeho zákonníka keď medzi navrhovateľom ako poisťovateľom a nebohým právnym predchodcom ako odporkýň ako poistníkom bola uzavretá poistná zmluva č. 430000566 predmetom ktorej bolo strojné
a havarijné poistenie pojazdných strojov a zariadení a to konkrétne obilného kombajnu Class 88 SL, rok výroby 1999, na dobu určitú od 03.08.2004 do 03.09.2005 na územnú platnosť pre Slovenskú republiku keď v časti zmluvy označenej ako osobitné dojednania sa zmluvné strany dohodli že odchýlne od článku 1 a článku 4 ods. 1 písm. b) VPP-PPS sa dojednáva, že územná platnosť poistenia sa rozširuje aj na územie Českej republiky. Ďalej je v predmetnej zmluve uvedené poistné ako lehotné poistné 13.620,- Sk a pri splatnosti poistného je uvedené, že lehotné poistné je splatné bezodkladne najneskôr do 15.08.2005 na bankové spojenie navrhovateľa. Ako prílohy poistnej zmluvy je uvedené vyúčtovanie poistného a všeobecné poistné podmienky pre strojné a havarijné poistenie pojazdných strojov a zariadení s dňom účinnosti od 01.01.2003. Ďalej zmluva obsahuje poistnú sumu vo výške 3.242.840,- Sk a poistené sú nebezpečenstvá: pre predmety poistenia tejto poistnej zmluvy je poistenie dojednané v rozsahu článku 3 VPP-PPS, v kolónke spoluúčasť je uvedené, že poistenie sa dojednáva so spoluúčasťou poisteného vo výške 15 % minimálne 10.000,- Sk pre jednu a každú poistnú udalosť počas poistného obdobia. Zmluva obsahuje aj poistné podmienky s tým, že toto poistenie sa dojednáva v rozsahu všeobecných poistných podmienok pre stojné a havarijné poistenie pojazdných strojov a zariadení (ďalej len VPP-PPS) s dňom účinnosti od 01.01.2003 keď začiatok poistenia je uvedené 03.08.2004 od 00.00 hod., koniec poistenia 03.09.2005 do 24.00 hod. a poistné obdobie je uvedené, že poistenie je dojednané na dobu určitú.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa reagujúc na uplatnené odvolacie námietky odporkýň, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy voči právnym nástupkyniam odporcu, nakoľko z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že predmetná poistná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporkýň dňa 03.08.2005 obsahuje všetky náležitosti poistnej zmluvy v zmysle ust. § 788 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a preto je platná. Odvolací súd konštatuje, že odporkyne v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že zo strany ich právneho predchodcu nebola vôľa uzavrieť takúto poistnú zmluvu, pretože predmetná poistná zmluva je podpísaná ich právnym predchodcu neb. G. X. a odporkyne okrem tvrdenia, že vzhľadom na výšku vysokého poistného, by takúto zmluvu nikdy neuzatvoril, neoznačili a nepredložili súdu žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a to, že zo strany právneho predchodcu odporkýň takáto vôľa na uzavretie poistnej zmluvy nebola.
Ak odporkyne namietali, že predmetná poistná zmluva je neplatná aj z toho dôvodu, že na predmetnej zmluve sa nachádza odtlačok pečiatky „ STORNO“, čo podľa odporkýň znamená zrušenie zmluvy, je odvolací súd toho názoru, že označenie zmluvy navrhovateľom na prednej strane pečiatkou „STORNO“, nemá žiaden vplyv na platnosť predmetnej poistnej zmluvy, pretože predmetná poistná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti poistnej zmluvy v zmysle ust. § 788 Občianskeho zákonníka aj s podpismi účastníkov zmluvného vzťahu a ukončenie takto platne uzavretého zmluvného vzťahu možno len tým, že by došlo buď k dohode o ukončení zmluvného vzťahu alebo jednostranným ukončením zo strany navrhovateľa alebo odporcu, čo však nebolo v konaní preukázané a ani tvrdené zo strany účastníkov konania. V danom prípade, tak správne súd prvého stupňa uzatvoril, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo uplynutím doby na ktorú bola predmetná poistná zmluva uzavretá a teda na dobu jedného mesiaca.
Ak odporkyne ďalej namietali, že predmetná poistná zmluva je neplatná z dôvodu, že je neurčitá, nakoľko bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zmluva bola uzavretá dňa 03.08.2005 a v zmluve je uvedené začiatok poistenia dňa 03.08.2004 a koniec poistenia dňa 03.08.2005, tak v danom prípade sa odvolací súd zhoduje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ide len o chybu v písaní, keď predmetná poistná zmluva bola dohodnutá len na dobu určitú v trvaní jedného mesiaca od 03.08.2005 do 03.09.2005, nakoľko nie je možné, aby zmluva uzavretá dňa 03.08.2005 bola uzavretá ešte so začiatkom poistenia 03.08.2004. Taktiež predmetná zmluva nie je neplatná z dôvodu, že je tam uvedený pojem lehotné poistenie, pretože účastníkom zmluvného vzťahu bolo jasné a zo zmluvy je to aj zrejmé, že ide o jednorázové poistné za obdobie jedného mesiaca vo výške 13.620,- Sk, ktoré bolo splatné bezodkladne, najneskôr dňa 15.08.2005 a odvolací súd v danom prípade nevidel na tomto slovnom spojení nič, čo by spôsobovalo neurčitosť a následne aj neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy v zmysle ust. § 37 OZ..
Tiež sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou odporkýň, že predmetná poistná zmluva neobsahuje záväzok poisťovateľa ani poistníka v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože podľa odporkýň tento záväzok je obsiahnutý vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli
priložené k poistnej zmluve a neboli súčasťou tejto poistnej zmluvy, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko predmetná poistná zmluva vo svojom závere obsahuje, že prílohami tejto poistnej zmluvy sú vyúčtovanie poistného a všeobecné poistné podmienky pre strojné a havarijné poistenie pojazdných strojov a zariadení s dňom účinnosti od 01.01.2003, z čoho vyplýva, že podpisom predmetnej poistnej zmluvy účastníci zmluvného vzťahu potvrdili, že súčasťou tejto poistnej zmluvy boli aj tieto prílohy, ktoré boli v jednom vyhotovení doručené obom zmluvným stranám.
Ďalšie odvolacie argumenty odvolateliek, odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel rozhodol vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal pretože si žiadne neuplatnil a ani mu nevyplývajú z obsahu spisu.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.