Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201216 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1014201216.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: TT-CAR, s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 20, 917 00 Trnava, IČO: 34 147 101, právne zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0006/99/2014 zo dňa 15.05.2014, t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.07.2014 na Krajský súd v Bratislave domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI č. P/327/2/2013 zo dňa 21.11.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.12.2014, č. k. 5 S/153/2014 - 43 postúpil vec Krajskému súdu v Trnave, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.01.2015. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ust. § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/327/2/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložená peňažná pokuta vo výške 550 eur pre porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/327/2/2013 zo dňa 21.11.2013 potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 16.11.2011 prijal do servisu vozidlo Renault Twingo Berline, 3PRTE, EČV: 019EO (ďalej len vozidlo) patriace pani A. Z. (ďalej len spotrebiteľka). Vozidlo spotrebiteľky nebolo kupované u žalobcu a ten taktiež nikdy pred týmto okamihom nevykonával na vozidle opravy alebo servis. Spotrebiteľka uviedla, že vozidlo vykazuje poruchy airbagov, počas jazdy zhaslo a nedá sa naštartovať. V súvislosti s odstraňovaním vád uvedených spotrebiteľkou sa zistili na vozidle taktiež ďalšie vady. V rámci opravy navrhol žalobca spotrebiteľke taktiež výmenu ďalšieho náhradného dielu - držiaka prepínača z dôvodu, aby sa predišlo ďalším a opakovaným poruchám vozidla. Na vozidle jej bol preto vymenený taktiež držiak prepínača. Žalobca vystavil za vykonané opravy spotrebiteľke faktúru č. 411021321 zo dňa 30.11.2011. Opravou vozidla vznikol medzi spotrebiteľkou a žalobcom záväzkový vzťah z osobitného typu zmluvy o dielo, a to zo zmluvy o oprave veci. Náhradný diel, ktorý bol spotrebiteľke vymenený za nový predstavoval výhradne prostriedok, ktorým žalobca smeroval k naplneniu zmluvy o oprave veci, a to oprave vozidla. Použitie náhradného dielu v rámci opravy nezakladal popri záväzkovoprávnom vzťahu zo zmluvy o oprave veci medzi stranami ďalší záväzkovoprávny vzťah a to z kúpnej zmluvy. Na základe zákazkového listu, ktorý žalobca vystavil spotrebiteľke, bola táto informovaná o skutočnosti, že žalobca poskytuje na opravu hradenú zákazníkom zmluvnú záruku v dĺžke trvania 12 mesiacov od prevzatia opraveného vozidla zákazníkom. Daný zákazkový list spotrebiteľka podpísala, čím súhlasila s vyššie uvedenou dĺžkou zmluvnej záruky. Zákazkový list zároveň dokazuje v zmysle vyššie uvedeného judikátu skutočnosť, že medzi stranami došlo k dohode o cene opravy vozidla, nie o cene náhradného dielu použitého pri oprave. Dňa 21.03.2012 spotrebiteľka využila svoje právo na uplatnenie reklamácie a oznámila žalobcovi vady na vozidle, opravenom diele - „výmena slimáku - otočný kontakt, Svieti kontrolka airbagov.“ Žalobca následne v rámci plynutia záručnej doby reklamáciu uznal a vozidlo opravil. V rámci záručnej opravy bol opätovne vo vozidle vymenený nefunkčný prepínač. Dňa 12.12.2012 spotrebiteľka opäť požiadala o zistenie a opätovné odstránenie chyby prepínača, nakoľko podľa jej tvrdení „Občas svieti kontrolka ABS.“ Reklamácia vykonaných opráv na vozidle nebola z dôvodu uplynutia zmluvnej záručnej doby uznaná. Aj napriek neuznaniu reklamácie navrhol žalobca spotrebiteľke zmierne riešenie danej situácie a výmenu otočného prepínača, pričom náklady za túto výmenu by hradil žalobca. Spotrebiteľka však návrh odmietla a požiadala dňa 19.12.2012 žalobcu o vyjadrenie k neuznaniu reklamácie opravy vozidla. Žalobca zaslal spotrebiteľke vyjadrenie dňa 09.01.2013, v ktorom jej oznámil svoje stanovisko a vyhodnotil postup ako správny. Spotrebiteľka následne podala prvostupňovému správnemu orgánu podnet č. 682/2013, za účelom preverenia ktorého uskutočnil prvostupňový orgán u žalobcu kontrolu dňa 20.08.2013 a následne začal konanie o uložení postihu. Dňa 20.08.2013 bola vykonaná inšpektormi prvostupňového orgánu u žalobcu kontrola, ktorá bola zameraná na prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 982/2013 od pani A. Z.. Prvostupňový orgán zistil pri kontrole nedostatky, ktoré zaznamenal v inšpekčnom zázname. Následne bol účastník konania informovaný o začatí správneho konania o uloženie postihu podľa § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa oznámením zo dňa 22.10.2013 č. k. P/327/2/2013. Účastník konania zaslal prvostupňovému orgánu vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 29.10.2013, v ktorom ho upozornil na viacero nejasností pri vykonaní kontroly a postupe prvostupňového orgánu, ako aj nejasnosti v oznámení a zároveň konštatoval celkovú nesprávnosť oznámenia, ako aj samotného správneho konania o uložení postihu. Prvostupňový orgán neopravil chyby v inšpekčnom zázname a neodstránil tak nejasnosti a zistené nedostatky, ale naopak vydal rozhodnutie vo veci samej. Dňa 22.11.2013 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie č. P/327/2/2013 zo dňa 21.11.2013. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a žiadal žalovaného, aby preskúmal rozhodnutie a po zistení vád toto rozhodnutie zrušil. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu dňa 15.05.2014 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V danom prípade je preto jednoznačné, že oprava vozidla žalobcom bola vykonaná na základe uzatvorenia zmluvy o dielo, konkrétne osobitného typu zmluvy o dielo, a to zmluvy o oprave veci. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaný nesprávne vymedzil záväzkovoprávny vzťah žalobcu a spotrebiteľky len na odovzdanie a prevzatie náhradného dielu - držiaka prepínača, teda na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je náhradný diel bez toho, aby prihliadol na všetky okolnosti danej veci. Žalobca vykonal opravu vozidla a daný náhradný diel spotrebiteľke neodovzdal, ale naopak pri oprave ho vymenil za poškodený prepínač, ktorý bol vo vozidle. Zo strany žalobcu nešlo v danej veci o povinnosť odovzdať náhradný diel spotrebiteľke, tak ako by tomu bolo v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, ale o povinnosť vykonať opravu vozidla a za účelom splnenia tejto povinnosti vykonať všetky potrebné úkony, ako napríklad výmenu náhradného dielu. Spotrebiteľka zaplatila žalobcovi dohodnutú cenu za opravu vozidla, pričom v cene opravy vozidla bola zahrnutá okrem iného nielen cena práce žalobcu súvisiaca s výmenou náhradného dielu, ale aj cena samotného náhradného dielu. Oprava vozidla, na ktorej vykonanie sa žalobca zaviazal, by bez výmeny daného náhradného dielu nebola možná a samotný náhradný diel bol prostriedkom k splneniu povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu a to k vykonaniu diela, oprave veci. Podľa právneho názoru žalobcu, medzi spoločnosťou a spotrebiteľkou nemohol z vyššie uvedených dôvodov vzniknúť kúpno-predajný vzťah. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán uskutočnil nesprávny výklad ustanovení Občianskeho zákonníka a na základe toho vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach. V nadväznosti na nesprávne právne posúdenie žalovaného a podriadenie záväzkového vzťahu žalobcu a spotrebiteľky pod režim kúpnej zmluvy, následne žalovaný nesprávne odvodil taktiež dĺžku záručnej doby a konštatoval tak porušenie práv spotrebiteľa v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. V prípade kúpnej zmluvy je podľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka dĺžka záručnej doby 24 mesiacov. Žalovaný preto vychádzal z toho, že záručná doba začala plynúť dňa 30.11.2011 a trvala do 30.11.2013 (prípadne od 16.11.2011 do 16.11.2013), z čoho vyvodil, že reklamácia opravy vozidla, ktorú vykonala spotrebiteľka dňa 12.12.2012, bola oprávnená, nakoľko bola uskutočnená v rámci záručnej doby a žalobca neuznaním reklamácie uprel spotrebiteľke právo na reklamáciu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Dĺžka záručnej doby je však v zmysle ust. § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka tri mesiace, nakoľko záväzkovoprávny vzťah je potrebné podriadiť pod režim zmluvy o oprave a úprave veci. Záručná doba preto uplynula dňom 29.02.2012 a reklamácia, ktorú uplatnila spotrebiteľka dňa 12.12.2012 bola vykonaná neoprávnene, a to po uplynutí záručnej doby. Žalobca opakovane navrhoval a vyzýval žalovaného, ako aj prvostupňový orgán k vykonaniu dôkazov, ktoré by preukazovali skutočnosti podstatné pre zistenie skutočného stavu veci. Tvrdenie, že bolo porušené právo spotrebiteľky, je preto nejasné a nevychádza z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, nakoľko aj napriek uplynutiu záručnej doby bol žalobca voči spotrebiteľke ústretový a snažil sa jej vyhovieť a opraviť vadu vozidla. Pri výkone kontroly prvostupňový orgán taktiež zistil, že bola porušená povinnosť predávajúceho riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Žalobca má za to, že spotrebiteľka bola o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa reklamácie riadne informovaná a zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Na zákazkovom liste, ktorý bol spotrebiteľke vydaný, ako aj na vystavenej faktúre, je uvedená dĺžka zmluvnej záruky, spôsob vybavenia reklamácie, ako aj klauzula, že zákonné nároky spotrebiteľa zostávajú nedotknuté. Ostatné informácie ohľadom vybavenia reklamácie sú obsiahnuté v reklamačnom poriadku, ktorý je umiestnený v prevádzkarni žalobcu a v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa je umiestnený na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Konaním žalobcu preto nedošlo k porušeniu ustanovení vyššie uvedeného zákona, nakoľko žalobca relevantné informácie poskytol v reklamačnom poriadku. Sám žalovaný konštatoval v Inšpekčnom zázname, že reklamačný poriadok je vyvesený na viditeľnom mieste prístupnom pre spotrebiteľa. Pri rozhodovaní žalovaného však táto skutočnosť nebola zohľadnená a skutočnosť, že v zákazkovom liste nie sú zahrnuté všetky informácie týkajúce sa vybavenia reklamácie, nemožno chápať ako porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je na základe uvedených skutočností nesprávne a chýba mu zákonný podklad. Považujeme tvrdenie, že vyššie popísaným konaním naša spoločnosť porušila povinnosť predávajúceho ustanovenú v § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nesprávne a nejasné. Žalovaný, ako ani prvostupňový orgán neprihliadol na túto skutočnosť, nevysvetlil a neodstránil tak nejasnosť v tom, čo je podstatou porušenia vyššie uvedeného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán tak porušili povinnosti, ktorý im vyplývajú zo Správneho poriadku, a to v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre ich rozhodnutie, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Žalobca má za to, že skutočnosť koľkokrát spotrebiteľka uplatnila reklamáciu je pre rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného relevantná, nakoľko sa celé rozhodnutie sústreďuje na postup pri reklamácii a uplatňovanie práv spotrebiteľky v rámci reklamácie. Požiadavka hospodárnosti konania nikdy nemôže prevážiť nad požiadavku zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady k rozhodnutiu. Skutočnosť, koľkokrát si spotrebiteľka u žalobcu uplatnila reklamáciu je jednou zo základných informácií, ktoré mal prvostupňový orgán a žalobca zisťovať. Nesprávne zistenie tejto skutočnosti má vplyv na samotné rozhodnutie, a preto by mal súd zrušiť napadnuté rozhodnutie ako nesprávne a nedostatočné z hľadiska skutkových zistení. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že spotrebiteľka si uplatnila dvakrát reklamáciu a nie trikrát ako uviedli inšpektori SOI v inšpekčnom zázname. Správny orgán túto skutočnosť zohľadnil v rámci správneho konania. Týmto reagoval na argument žalobcu, že spotrebiteľka dňa 16.11.2011 si neuplatňovala u žalobcu reklamáciu, ale odovzdala žalobcovi vozidlo, na ktorom žiadala žalobcu o vykonanie opráv. Správny orgán zároveň uviedol, že na túto chybu vzniknutú v rámci správneho konania prihliadol. V ďalšom texte prvostupňového orgánu však správny orgán naďalej vychádza: „ V priloženej faktúre č. 411021321 zo dňa 30.11.2011 bola okrem iného uvedená položka týkajúca sa predmetnej reklamácie.“ Z uvedenej citácie je zrejmé, že prvostupňový orgán aj napriek manifestácii zohľadnenia vlastného pochybenia v ďalšom postupoval tak, že nie je zrejmé, ako prvostupňový orgán nahliadal na úkon spotrebiteľky zo dňa 16.11.2011 a to, či tento považoval za reklamáciu alebo zadanie zákazky na opravu vozidla žalobcovi. Žalovaný považoval uvedené za chybu v písaní. Má za to, že v prípade, ak by skutočne išlo o chybu v písaní, celý inšpekčný záznam, ktorý na viacerých miestach odkazuje na deň 16.11.2011 ako na prvú reklamáciu spotrebiteľky, by sa stal neurčitým a nezrozumiteľným, čím by nemohol slúžiť pre žalovaného ako podklad pre rozhodnutie. Žalobca bol na svojich právach ukrátený postupom žalovaného, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.06.2015 uviedol, že inšpektori SOI dňa 20.08.2013 vykonanou kontrolou v prevádzkarni TT-CAR, s.r.o., Nitrianska cesta 20, Trnava, zistili, že žalobca porušil zákaz upierať práva spotrebiteľa podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä právo na uplatnenie reklamácie a porušil povinnosť riadne informovať spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie, vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť a o vykonaní záručných opráv. Dňa 22.10.2013 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.10.2014. Dňa 21.11.2013 bolo vydané rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/327/2013 o uložení pokuty 550 eur za porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do výrokovej časti rozhodnutia i čo do jeho odôvodnenia a nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, nakoľko skutkový stav pokladal za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach a predmetné rozhodnutie je nezákonné. Konaním uvádzaným v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalobca uprel spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie, nakoľko na náhradný diel, ktorý bol spotrebiteľke vymenený za nový v rámci opravy, poskytol žalobca 12 mesačnú záručnú dobu. Žalovaný správny orgán nemôže súhlasiť s názorom žalobcu, že v danom prípade išlo o uzatvorenie zmluvy o oprave a úprave veci, v rámci ktorej bol spotrebiteľke vo vozidle menený držiak prepínača a tým sa na výrobok vzťahovala predĺžená 12 mesačná záručná doba. V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi záručnou dobou na vykonanie opravy a záručnou dobou na výrobok. Nakoľko žalobca vykonal opravu výmenou náhradného dielu (t.j. držiaka prepínača), tak na predmetnú opravu spotrebiteľovi zo zákona plynie 3 mesačná záručná doba v zmysle ustanovení týkajúcich sa zmluvy o oprave a úprave veci, tak ako uvádza žalobca. No na vymenený náhradný diel, ako nový výrobok, je predpísaná záručná doba 24 mesiacov. Osobitná záručná doba v trvaní 3 mesiace, platí na práce pri oprave a úprave veci (ak je pri oprave alebo úprave dodaná, napr. nová súčiastka, tak potom sa na ňu vzťahuje 24 - mesačná záručná doba; zhotoviteľ je povinný objednávateľovi vydať záručný list s označením záručnej doby). Na základe uvedeného žalovaný správny orgán má za to, že skutkový stav bol vyhodnotený správne a na predmetný náhradný diel je predpísaná 24 mesačná záručná doba. Uvedeným výkladom žalovaného správneho orgánu nemožno v žiadnom prípade hovoriť o neprimeranom zásahu do práv žalobcu. Je potrebné uviesť, že v danom prípade je podstatná skutočnosť, že žalobca uprel spotrebiteľke právo na uplatnenie reklamácie, nakoľko si nesprávne vyložil právne predpisy upravujúce danú právnu oblasť tým, že poskytol kratšiu záručnú dobu než mu predpisuje zákon. Ohľadne porušenia ust. § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný správny orgán uviedol, že trvá na zisteniach, tak ako sú uvedené v podkladoch k rozhodnutiu (t.j. inšpekčný záznam zo dňa 20.08.2013). Žalobca porušil vyššie uvedenú zákonnú povinnosť tým, že neinformoval riadne spotrebiteľa o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov - v zákazkovom liste č. 59909 zo dňa 16.11.2011 bola uvedená informácia: „Na opravu hradenú zákazníkom je poskytovaná záruka v dĺžke trvania 12 mesiacov od prevzatia opraveného vozidla zákazníkom.“ A vo faktúre bolo uvedené: „Na originálne náhradné diely Renault a prácu poskytujeme záruku 12 mesiacov. Zákonná záruka týmto nie je dotknutá.“ -v pravidlách o poskytovaní záruky na opravu a náhradný diel září 2012 poskytnutých pri kontrole dňa 20.08.2013 v bode I. začiatok a dĺžka trvania záruky na opravu a náhradný diel bolo uvedené: „pravidlo A4 1-2: Dĺžka platnosti záruku na opravu a náhradný diel je stanovená v dokumentoch odovzdaných klientovi (na zákazkovom liste alebo na faktúre). Obvykle je dĺžka platnosti záručnej doby na opravu a na náhradný diel 12 mesiacov.“ Tým, že žalobca uviedol nesprávny údaj o trvaní záručnej doby porušil predmetné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Skutočnosť, že nebola vykonaná oprava inšpekčného záznamu ohľadne uvedenia správneho počtu uplatnenia reklamácii spotrebiteľky, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pre posúdenie porušenia predmetnej povinnosti je irelevantné, či spotrebiteľka uplatnila danú reklamáciu 2 krát alebo 3 krát, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny význam z pohľadu, či predmetné porušenie je dostatočne preukázané. Žalovaný správny orgán nesúhlasí s tvrdením, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a toto nespĺňa požiadavky v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa právneho názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/327/2/2013 zo dňa 21.11.2013 boli vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými predpismi a preto navrhuje, aby krajský súd rozsudkom žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, aj právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že keď spotrebiteľka prišla k žalobcovi, nedošla ako osoba, ktorá kupovala auto u žalobcu a teda sa nejednalo o záručnú opravu. Bola jej vymenená jedna súčiastka, čím vznikla medzi žalobcom a spotrebiteľkou právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úprave a oprave veci, kde zákon uvádza 3 mesačnú zákonnú lehotu. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj inšpekčného záznamu v tom smere, že v inšpekčnom zázname sa uvádza, že sa jednalo pri prvej oprave o záručnú opravu. Taktiež namietal aj to, že by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spotrebiteľkou, ako to vyplýva z faktúry č. 411 021321. Žalobca je to názoru, že spotrebiteľka nebola zo strany žalobcu zavádzaná o dĺžke záručnej lehoty, keďže medzi žalobcom a spotrebiteľkou nevznikol vzťah na základe kúpnej zmluvy, ale len na základe zmluvy o úprave a oprave veci. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na to, že porušenie zo strany žalobcu spočívalo v zákaze upieraniu práva spotrebiteľky, ktorá si 13.12.2012 riadne uplatnila vadu súčiastky, ktorú vadu následne žalobca neuznal s tým, že oznámil spotrebiteľke, že k neuznaniu došlo z dôvodu uplynutia záručnej lehoty. Uvedená súčiastka bola reklamovaná už v marci 2012, kedy žalobca uznal reklamáciu, ktorú následne v decembri 2012 neuznal. Obidve napadnuté rozhodnutia považuje za vecne správne a žiadajú žalobu potvrdiť. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 32 zák. č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok), (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3. Podľa § 18 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI, ktorým bola žalobcovi uložená peňažná pokuta v sume 550 eur pre porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Súd námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah žalobcu a spotrebiteľky, keď ho podradil pod režim kúpnej zmluvy a následne nesprávne odvodil dĺžku záručnej doby a konštatoval tak porušenie práv spotrebiteľa v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že záručná doba v danom prípade uplynula dňom 29.02.2012 a reklamácia, ktorú uplatnila spotrebiteľka dňa 12.12.2012 bola vykonaná neoprávnene, a to po uplynutí záručnej doby s odkazom na ust. § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorý vychádzal z ust. § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dĺžka záručnej doby na vymenený náhradný diel je 24 mesiacov. Záručná doba začala plynúť dňa 30.11.2011, kedy bol spotrebiteľke vymenený na predmetnom osobnom motorovom vozidle nefunkčný otočný prepínač natočenia volantu tzv. slimák, za nový na náklady spotrebiteľky a trvala do 30.11.2013. Vzhľadom na uvedené, reklamácia opravy vozidla, ktorú vykonala spotrebiteľka dňa 12.12.2012, bola oprávnená, nakoľko bola uskutočnená v rámci záručnej doby a žalobca neuznaním reklamácie uprel spotrebiteľke právo na reklamáciu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s ust. § 18 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľku riadne neinformoval o podmienkach spôsobe reklamácie, keď na zákazkovom liste uviedol nesprávnu záručnú dobu v trvaní 12 mesiacov od prevzatia vozidla spotrebiteľkou. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, či išlo o druhú alebo tretiu reklamáciu spotrebiteľky na opravu vozidla, tak ako to namietal žalobca, pretože predmetný výrobok bol dňa 21.03.2012 žalobcom vymenený za nový kus, o čom svedčí zákazkový list č. 61854, keď zaplatením kúpnej ceny vymeneného náhradného dielu došlo medzi žalobcom a spotrebiteľkou k zavŕšeniu uzavretia kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete kúpy a kúpnej cene, keď zákon v danom prípade nevyžadoval ďalšie náležitosti, ako napr. písomná forma uzavretia kúpnej zmluvy. Súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný riadne zistili skutkový stav, správne vec právne posúdili, napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd viazaný žalobnými námietkami, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.