Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/35/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200352 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2010200352.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Ing. T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Cúthom, Laurinská 18, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 958646/1-2008 zo dňa 23.9.2008 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 958646/1-2008 zo dňa 23.9.2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách právneho zastúpenia 752,19 eur na účet zastupujúceho advokáta Mgr. Petra Cútha, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v peňažnom ústave M. F., a.s., F. a náhradu trov konania vo výške 8,72 eur k rukám žalobcu, všetko v lehote troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu 28.11.2008 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia vedúceho oddelenia výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou (ďalej len ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou) číslo: 958646/1-2008 zo dňa 23.9.2008, ktorým bola podľa § 59e ods. 2 písm. b) zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 475/2005Z.z.) sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste č. 958646/1-2008 zo dňa 7.7.2008 zamietnutá. Skutková podstata disciplinárneho deliktu žalobcu ako odsúdeného spočívala v porušení § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z.z., keď tento nesplnil pokyn príslušníka zboru a ako odsúdený neodovzdal kľúč od uzamknutej miestnosti samosprávy na stanovište oddielovej službe, za čo mu bol uložený disciplinárny trest pokarhanie. V žalobných dôvodoch namietal, že rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné, keď už prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave príkazom sp.zn. 3Kn 40/08-11 zo dňa 9.9.2008 ho žiadal zrušiť. Poukázal na to, že žalovaný konal v rozpore s príkazom prokurátora, keď sám vykonal dokazovanie a v rozpore s ust. § 59e ods. 2 písm. d) zák.č. 475/2005 Z.z. rozhodnutie prvostupňového orgánu nezrušil, napriek tomu, že nebolo preukázané zavinenie a spáchanie disciplinárneho priestupku a tiež neboli splnené predpoklady pre takýto postup. Tiež poukázal na to, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom (výsluch svedkov) a ani nebol oboznámený o týchto úkonoch žalovaného. Ďalej namietal, že rozhodnutie o sťažnosti zo dňa 23.9.2008 bolo vydané po lehote stanovenej zákonom. Rozhodnutie žalovaného považoval za zmätočné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.3.2011 uviedol, že osobitný zákon presne vymedzuje kedy a v akých konkrétnych prípadoch sa postupuje podľa správneho poriadku. Osobitná úprava konania o disciplinárnych previneniach vylučuje aplikáciu ustanovení všeobecného predpisu o správnom konaní. Ďalej uviedol, že skutok, ktorý bol podkladom pre disciplinárne potrestanie žalobcu bol zaznamenaný dňa 30.6.2008, pričom príkaz prokurátora o zrušení rozhodnutia o sťažnosti bol vydaný dňa 9.9.2008 a doručený žalovanému 16.9.2008. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že opätovné rozhodnutie o sťažnosti bolo vydané 23.9.2008 (obdobie 20-21.9.2008 pripadlo na sobotu a nedeľu), a preto lehota na vydanie rozhodnutia o sťažnosti bola dodržaná. Ďalej uviedol, že pred uložením disciplinárneho trestu žalobcovi dňa 2.7.2008 bola daná možnosť v súlade s ust. § 58 ods. 3 zák.č. 475/2005 Z.z. vyjadriť sa k danej veci, pričom žalobca k tomuto uviedol: „pokyn o odovzdaní kľúčov som dostal len pre prípad, že pedagóg sa nebude nachádzať na oddiele. Dňa 30.6.2008 pri mojom odchode z oddielu bol pedagóg prítomný na oddiele. Kľúče som nechal službe na obvyklom, dohodnutom mieste“. Mal teda za to, že disciplinárny trest - pokarhanie mu bol uložený dôvodne, vychádzajúc z výsluchu svedka - odsúdeného F.M., ktorý uviedol, že „dňa 30.6.2008 vykonával funkciu oddielovej služby. V čase odchodu z oddielu mu žalobca nepovedal o mieste, kde nechal kľúče od miestnosti samosprávy a nevedel, kde sa nachádzajú“. Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu v rozsahu žalobných dôvodov (§ 250h O.s.p.) postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie na deň 9.6.2016, na ktorom sa právny zástupca žalobcu pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe, pričom mal za to, že rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho práva ako aj právom chránené záujmy, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, ďalej článku 17 Ústavy SR ako aj článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žiadal, aby v konaní v rámci dokazovania boli vypočutí svedkovia, a to kpt. Mgr. U. T. ako aj Y. L. k skutočnostiam nasvedčujúcim o pochybeniach žalovaného, ktoré zakladajú nezákonnosť konania o disciplinárnom previnení žalobcu. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že uložené rozhodnutie o disciplinárnom treste súvisí s výkonom trestu. V danom prípade bolo žalobcovi uložené pokarhanie, pričom týmto rozhodnutím nedošlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu, resp. zásahu do jeho práv a takéto rozhodnutie o disciplinárnom treste nemalo vplyv na rozhodovanie o podmienečnom prepustení žalobcu z výkonu trestu odňatia slobody a taktiež aj hodnotenia, ktoré boli voči žalobcovi dané, boli odporúčajúce. Zdôraznila, že na toto konanie sa nevzťahuje správny poriadok, čo je konštatované aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 4Sžo/38/2010, pričom v § 100 zák.č. 475/2005 Z.z. bolo rozhodnutie o disciplinárnom treste počnúc od 1.4.2008 vypustené. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie o disciplinárnom previnení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, za ktorý mu bol podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody uložený disciplinárny trest - pokarhanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Ako už bolo konštatované v uznesení Najvyššieho súdu SR 2Sžo/22/2014 zo dňa 26.8.2015 preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 248 Občianskeho súdneho poriadku, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Pre preskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov nie je rozhodujúce, či sa na ich konanie a rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje správny poriadok, rozhodujúcim je skutočnosť, či rozhodnutím došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli týmto rozhodnutím dotknuté. Preto aj pre preskúmateľnosť rozhodnutia o správnom disciplinárnom delikte súdom nie je potrebné, aby sa na konanie o ňom vzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon o výkone trestu odňatia slobody v znení rozhodnom pre prejednávanú vec výslovne nevylučoval možnosť preskúmania rozhodnutia o disciplinárnom delikte odsúdeného súdom, preto je potrebné aplikovať generálnu klauzulu a zistiť, či sa rozhodnutie o disciplinárnom delikte mohlo dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu (viď rozsudky NS SR sp.zn. 2Sžo/39/2011 z 18.4.2012, sp.zn. 2Sžo/46/2011 z 22.8.2012). Krajský súd vychádzajúc z článku 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) zastáva názor, že trestanie osôb vo výkone trestu odňatia slobody (odsúdených) za disciplinárne previnenia podľa zák.č. 475/2005 Z.z. (disciplinárne previnenia, priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna alebo disciplinárna zodpovednosť, čo vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Iné správne delikty a disciplinárne previnenia sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom, v oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Krajský súd dospel k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, keď tento spochybňoval správnosť záverov o porušení povinnosti vyplávajúcej z ust. § 39b zák.č. 475/2005 Z.z., spočívajúcej v nesplnení pokynu príslušníka zboru, aby žalobca ako odsúdený odovzdal kľúč od uzamknutej miestnosti samosprávy na stanovište oddielovej služby. I keď ustanovenie zákona o výkone trestu odňatia slobody explicitne neprikazuje, čo musí výrok rozhodnutia obsahovať, je zrejmé, že by mal obsahovať vecné, časové a miestne určenie protiprávneho konania, z ktorého disciplinárne previnenie vyplýva. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o disciplinárnom previnení musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii previnenia tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Takýto záver je zo zásady administratívneho trestania nesporne priamo vyvoditeľný. Zo zásad platných pre administratívne trestanie vyplýva, že výrok rozhodnutia musí obsahovať rozhodnutie v akej veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o iných povinnostiach (napr. nahradiť trovy konania), a ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o disciplinárnych previneniach odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, čo je aj prípad žalobcu, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V predmetnej veci tieto formálne náležitosti vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného nie sú, keď žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje vo výroku presne opísaný skutok, ktorého sa žalobca mal dopustiť s uvedením miesta, času ako aj spôsobu akým a ktoré ustanovenia zákona porušil. Nepostačuje pritom, ak tieto náležitosti výrokovej časti rozhodnutia o priestupku sú čiastočne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované dôkazy v konaní pred súdom (výsluch svedkov) je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, t.j. či boli dodržané príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Dokazovanie sa preto riadi zásadou prejednacou a nie zásadou vyšetrovacou a za tohto stavu preto súd návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov nevyhovel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nepreskúmateľné v dôsledku zistených formálnych nedostatkov tohto rozhodnutia a vec mu preto vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 2.8.2012 (127,17 eur + 7,63 eur režijný paušál), ďalej za poradu s klientom zo dňa 7.1.2014 po doručení uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.11.2013, za odvolanie voči tomuto uzneseniu zo dňa 21.1.2014 (2x 134 eur + 2x 8,04 eur režijný paušál) a za účasť na pojednávaní dňa 9.6.2016 (143 eur + 1x 8,58 eur režijný paušál), pričom tieto trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlada s ust. § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 vo výške 1/6 výpočtového základu. Okrem toho súd právnemu zástupcovi žalobcu priznal náhradu cestovného vo výške 27,77 eur za cestu na pojednávanie dňa 9.6.2016 Bratislava - Trnava a späť ako aj náhradu za stratu času za 2 pol hodiny 28,60 eur (2x 14,30 eur), čo spolu celkom predstavovalo 570,46 eur + 20% DPH (114,09 eur), a teda trovy právneho zastúpenia boli právnemu zástupcovi žalobcu priznané v celkovej výške 752,19 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu neboli priznané trovy za uplatnený úkon spočívajúci vo vyhotovení žiadosti adresovanej súdu, ktorou žiadal vyhotoviť kópie zo súdneho spisu zo dňa 17.8.2012, ďalej za písomné podanie zo dňa 11.11.2015, ktorým odpovedal na výzvu súdu, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ktorá sa týkala procesného postupu súdu a tiež za poradu s klientom zo dňa 8.6.2016, ktorú jednak nepreukázal a okrem toho nemožno takýto úkon považovať za účelne vynaložený, nakoľko žalobca je viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvádzaných v žalobe a tieto už nemohol v tomto štádiu konania (deň pred nariadením pojednávania) rozširovať, a teda nebol dôvod realizovať poradu s klientom - žalobcom. Všetky tieto uplatnené trovy konania a súdom nepriznané, súd nepovažoval za účelne vynaložené. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, tak tieto mu súd priznal v rozsahu vzniknutých cestovných výdavkov, avšak len vo výške cestovného verejnou hromadnou dopravou podľa vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z., a to § 73 tejto vyhlášky, čo predstavuje 8,72 eur (4x 2,18 eur), ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho nahliadnutím do spisu dňa 14.9.2011 a tiež v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 9.6.2016 za cestu Bratislava - Trnava a späť. Žalobcovi súd uplatnené trovy nepriznal v takej výške ako ich žiadal, pretože tento si ich vyčíslil v rozsahu ako by vykonával činnosť advokáta (uvádzal, že ich žiada priznať analogicky s poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania a to podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.), keď na takto uplatnené trovy nárok nemá, pretože nie je advokátom a okrem toho by tieto trovy konania boli žalobcovi priznané duplicitne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.