Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/128/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200826 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2013200826.7 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľky: G. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX F.-T., zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Dolinay, Štúrova 22, 949 01 Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 10.10.2013 č. XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 10.10.2013 č. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 10.10.2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11.9.2013. Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 11.9.2013 nie je navrhovateľka invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka podala dňa 25.10.2013 opravný prostriedok priamo na Sociálnu poisťovňu, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 17.12.2013. V opravnom prostriedku namietala, že nesúhlasí s rozhodnutím, nie je schopná žiadnej trvalej a systematickej zárobkovej činnosti, jej zdravotný stav si vyžaduje pomoc a podporu druhej osoby, trpí duševnou zaostalosťou, jej stav sa neustále zhoršuje už od ranného detstva a vzhľadom na túto skutočnosť len ťažko sa jej podarí zamestnať a vykonávať aj jednoduchú prácu bez fyzickej a psychickej záťaže. Z uvedeného dôvodu žiadala prehodnotenie zdravotného stavu. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.38Sd/128/2013 zo dňa 6.3.2015 bol navrhovateľke ustanovený opatrovník N. D. - druh navrhovateľky pre toto konanie a následne opatrovník navrhovateľky udelil plnú moc advokátovi JUDr. Martinovi Dolinajovi na zastupovanie navrhovateľky v konaní. Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 19.12.2013 vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát posudzovaný posudkovými lekármi, ktorí vo všetkých lekárskych správach zotrvali na svojich záveroch, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nepresahuje 40%. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., a § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je správne. Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2016 právny zástupca navrhovateľky namietal rozporuplnosť lekárskych správ podaných posudkovými lekármi, keď najskôr posudková lekárka posudzovala rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky, pričom vychádzala z rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% - 60%, bez zohľadnenia ďalších ochorení a tak možnosti zvýšenia tejto miery o ďalších 10% a následne v lekárskej správe zo dňa 17.12.2015 posudková lekárka zmenila diagnostiku, keď pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vychádzala z rozpätia 20% - 30%, pričom táto miera poklesu bola navýšené o 10% pre iné zdravotné postihnutia. Za týmto účelom krajský súd odročil pojednávanie a žiadal, aby odporkyňa zabezpečila písomné vyjadrenie posudkového lekára k námietke právneho zástupcu navrhovateľky na odstránenie rozporov medzi jednotlivými lekárskymi správami. Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že po oboznámení sa s lekárskou správou zo dňa 2.3.2016 je zjavné, že zo strany odporkyne došlo k procesným pochybeniam. Poukázal na to, že navrhovateľka trpí aj ďalšími zdravotnými problémami a to inkontinenciou ako aj ďalšími diagnózami, ktorými sa odporkyňa nezaoberala. Poverená zástupkyňa odporkyne uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu bol prítomný viackrát aj znalec z odboru psychiatrie, zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený správne a preto žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 8 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že na základe posudku posudkového lekára zo dňa 11.9.2013, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok, bolo konštatované, že navrhovateľka má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené choroby - duševné poruchy, mentálna retardácia ľahká, kapitola V, 6a, - 40% (z rozpätia 40%-60%). Následne po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený opätovne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava dňa 20.11.2013 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava dňa 10.12.2013. V uvedených lekárskych správach určili posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou rovnako a to na výšku 40%. Lekárskou správou zo dňa 9.9.2015 bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovými lekármi MUDr. H. N. a MUDr. D. F., CSc. - psychiatrom, ktorí v lekárskej správne konštatovali, že navrhovateľka trpí duševnými chorobami a poruchami správania, kapitola V., položka 5, poruchy osobnosti a poruchy správania, a) - stredne ťažké narušenie osobnosti - 30% (z rozpätia 20% - 30%), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola navýšená u navrhovateľky pre iné zdravotné postihnutia. Keďže medzi lekárskymi správami zo dňa 11.9.2013 resp. 20.11.2013 a 10.12.2013 a lekárskou správou zo dňa 9.9.2015 bol zjavný rozpor pri určovaní výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a túto skutočnosť namietal aj právny zástupca navrhovateľky, súd nariadil odporkyni, aby zabezpečila nový lekársky posudok na odstránenie týchto rozporov. Za týmto účelom bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie MUDr. H. N., ktorá posúdila zdravotný stav navrhovateľky spoločne s prísediacou lekárkou MUDr. D. F., CSc., psychiatrom, pričom skonštatovala, že v danom prípade nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie pre posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky a rozpor medzi lekárskymi správami zo dňa 11.9.2013 t.j. správou ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a lekárskou správou zo dňa 9.9.2015 odôvodnila tým, že posudková lekárka MUDr. Q. v lekárskej správe zo dňa 11.9.2013 nesprávne posúdila zdravotný stav navrhovateľky, keď jej rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradila pod kapitolu V, položka 6, písm. a) napriek tomu, že v prepúšťacej správe z hospitalizácie na psychiatrii zo dňa 29.8. až 5.9.2013 bolo jasne uvedené, že sa jedná o mentálnu subnormu IQ 75. Nesprávnosť posúdenia zo strany MUDr. Q. zdôvodnila aj tým, že sa jednalo o nového zamestnanca sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Trnava, ktorá bola v adaptačnej príprave a v tom čase bez atestácie z posudkového lekárstva. Krajský súd konštatuje, že namietaný rozpor medzi lekárskymi správami bol zdôvodnený zrozumiteľným spôsobom a nie je dôvod o skutočnostiach ktoré uviedla MUDr. N. vo svojej poslednej lekárskej správe zo dňa 2.3.2016 pochybovať. Správnosť diagnostiky vykonanej touto posudkovou lekárkou potvrdzuje aj prítomnosť lekárky z odboru psychiatrie, ktorá vo svojom psychiatrickom vyšetrení konštatuje, že pre posúdenie zdravotného stavu je najdôležitejší nález z hospitalizácie v Trnave, na psychiatrickom odd.,kde bola navrhovateľka hospitalizovaná v čase od 29.8.2013 do 5.9.2013 so záverom, adaptačné poruchy a mentálna subnorma, pričom pokiaľ navrhovateľka aspoň raz preukázala IQ 75, nemôže byť mentálne retardovaná, organická mozgová porucha sa nepreukázala a pokiaľ by mala byť niekedy psychotická, (čo by muselo mať charakteristické príznaky aj dynamiku), musela by byť táto vážna diagnóza zdokumentovaná. Krajský súd konštatuje, že napriek uvedeným rozporom, ako aj skutočnosti, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola lekárska správa, ktorá bola v ďalšom konaní spochybnená, nedošlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu práv navrhovateľky, keďže ani po odstránení rozporov medzi jednotlivými lekárskymi správami nebola u navrhovateľky zistená taká výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie invalidného dôchodku. Okrem toho krajský súd poukazuje na skutočnosť, že diagnózy ktoré namietal právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 16.5.2016 - inkontinencia a pod. boli posudzované už v novších lekárskych správach a to v lekárskej správe zo dňa 9.9.2015. Pokiaľ pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola určená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 30% a táto miera poklesu bola zvýšená o 10% pre iné zdravotné postihnutia, ani pri zistení ďalších ochorení u navrhovateľky, ktoré nemajú charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, nemôže dôjsť k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné ochorenia, pretože z ustanovenia § 71 ods. 8 zák.č.461/2003 Z.z. vyplýva, že pre iné zdravotné postihnutie možno navýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10%. Krajský súd konštatuje, že odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky postupovala v súlade so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal pre jej neúspech v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.