Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/80/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200333 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200333.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XXXX/XX, XXX XX P. W., právne zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/129928/2014/4884 zo dňa 11.3.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 1100307/1/129928/2014/4884 zo dňa 11.3.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 9210401/5/948883/2013/Ball zo dňa 12.3.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 882,55 eur na účet zastupujúceho advokáta vedený v E., a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2014 sa domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo v celom rozsahu ako vecne správne potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/948883/2013/Ball zo dňa 12.3.2013, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 53 395,95 eur. Správca dane a žalovaný na základe zisteného skutkového stavu ako aj výsledkov dokazovania dospeli k záveru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom, že došlo k dodaniu tovaru podľa faktúr č. 2502-2010 z 4.10.2010, č. 2503-2010 z 8.10.2010, č. 2508-2010 z 11.10.2010, č. 2505-2010 z 11.10.2010, č. 2522-2010 z 12.10.2010, č. 2530-2010 z 12.10.2010, č. 2531-2010 z 13.10.2010, č. 2534-2010 z 14.10.2010, č. 2540-2010 z 15.10.2010, č. 2541-2010 z 15.10.2010, č. 2544-2010 z 19.10.2010, č. 2543-2010 z 19.10.2010, č. 2550-2010 z 26.10.2010, č. 2551-2010 z 27.10.2010 a č. 2560-2010 z 30.10.2010 na nich deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Triskelion, s.r.o. . Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že v správnom konaní žalovaný vo viacerých prípadoch opomenul hodnotiť dôkazy aj vo vzájomných súvislostiach, čím vykonal len jednostranné hodnotenie dôkazov bez ich ďalšieho vyhodnotenia v celkovom kontexte, čím obmedzil právo žalobcu na dodržiavanie zákonnosti ako jednu zo zásad daňového konania zakotvenej v § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Žalobca ďalej namietal, že bola vo viacerých prípadoch porušená zásada rovnosti, ktorej sa žalovaný dopustil v rámci daňového konania, keď konal autoritatívne pri rozhodnutiach o nevykonaní navrhnutých dôkazov, keď z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, čím žalovaný porušil ďalšiu dôležitú zásadu daňového konania a t.j. zásadu rovnosti v zmysle § 2 ods. 7 zákona o správe daní, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov v zmysle článku 47 ods. 3 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 269/05-34 v zmysle ktorého ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 prvej vety dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zakotvujú právo na spravodlivý proces a princíp rovnosti zbraní , znamená že žiadna skutočnosť, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho orgánu nesmie byť vylúčená z možnosti jej prerokovania stranami. Žalobca namietal porušenie princípu rovnosti pri jednostrannom vylúčení viacerých skutočností, ktoré majú význam pre konanie, čím opätovne znemožnil žalobcovi uniesť dôkazné bremeno v daňovom konaní. Žalobca namietal, že zo strany žalovaného nebol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav. V priebehu odvolacieho konania sa žalovaný dopustil procesných pochybení, nakoľko nevykonal všetky dôkazy navrhované žalobcom, resp. sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím porušil ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Taktiež poukázal na to, že dôkazné bremeno spočívajúce na žalobcovi nie je absolútne a nie je možné ho aplikovať na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov (viď. rozsudok NS SR č.k. 3Sžf/1/2011), v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil záver, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalovaný nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch svedka pani Q. W., ktorá mala vedomosť o obchodných transakciách realizovaných medzi spoločnosťou Triskelion s.r.o. a žalobcom, ktorá bola osobne prítomná pri rokovaniach žalobcu s konateľom spoločnosti Triskelion s.r.o. . Žalobca uviedol, že existujú aj ďalšie daňové subjekty, ktoré v rozhodnom období obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. v oblasti poľnohospodárskych plodín, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti Forro-Plast s.r.o.-László Pataki, že obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o. . Žalovaný sa v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Triskelion, s.r.o. nevysporiadl so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka pána J. W., na ktoré žalobca poukazoval vo svojich vyjadreniach a ktoré majú zásadný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti tohto svedka. Žalovaný vôbec nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti zhodné tvrdenia svedkov J. V., H. O. a X. F. R. o tom, že spoločnosť Triskelion, s.r.o. mala v rozhodnom čase viaceré splnomocnené osoby, ktoré boli oprávnené za spoločnosť Triskelion s.r.o. vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR č.k. 6Sžf/4/2009 v zmysle ktorého nie je možné zo strany správcu dane požadovať od daňového subjektu také dôkazy, ktoré nie je schopný zo svojej pozície predložiť. Za tohto stavu mal za to, že žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, nakoľko sa nezaoberal možnosťou nepravdivosti tvrdení konateľa spoločnosti Triskelion, s.r.o. . Žalobca poukázal na irelevantnosť deklarovaného porušenia ust. § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v súvislosti s ust. § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko v rozhodnom období, t.j. v roku 2010 nebola zakotvená právna povinnosť daňového subjektu požadovať potvrdenia totožnosti dodávateľa, tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Žalobca poukázal na nerelevantné konštatovanie žalovaného týkajúce sa nemožnosti preverenia tvrdení žalobcu ohľadne nepreukázania miesta dodania tovaru, nakoľko žiadny právny predpis túto povinnosť žalobcovi v danom čase neukladal. Žalobca nikdy nedeklaroval, že tovar prepravoval, práve naopak, celková cena tovaru zahrňovala aj prepravné náklady na ním vopred určené miesta dodania. Žalobca poskytol žalovanému prehľad poznávacích značiek vozidiel prepravcu, ktoré tovar dopravili do skladov žalobcu. Tiež poukázal na to, že dôkazy, ktoré žalovaný od neho požadoval presahovali rámec dokazovania, nakoľko žalobca nikdy nedeklaroval, že tovar prepravoval, práve naopak, celková cena tovaru zahŕňala už aj prepravné náklady na ním vopred určené miesto dodania. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s nevykonaním navrhnutého dôkazu a to preverenia trás nákladných vozidiel, ktoré dokazovanie považoval žalovaný za zaťažujúce, neúčelné a zbytočné, avšak práve tento dôkaz považoval žalobca za relevantný pre preukázanie uskutočnených dodávok tovaru zo strany spoločnosti Triskelion s.r.o.. Na základe zistenia, ktorej prepravnej spoločnosti patria vozidlá, bolo možné zistiť, odkiaľ t.j. z akého miesta a kam bol tovar prepravený, pričom prepravca by mal tiež disponovať aj objednávkou prepravy a ďalšími dokladmi preukazujúcimi skutočnosti vyžadované žalovaným. Nebolo v možnostiach žalobcu tieto informácie získať, ale žalovaný je subjektom oprávneným v rámci svojej kompetencie požadovať informácie od policajného zboru alebo v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, prípadne aj od samotného prepravcu. Žalobca má za to, že nevykonanie navrhovaných dôkazov svedčiace v prospech žalobcu, zakladajú nezákonnosť postupu žalovaného a následne vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca nemal vedomosť o všetkých úkonoch správcu dane a teda nemal možnosť využiť všetky možné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, keď žalobca opakovane žiadal žalovaného, aby sa vyjadril, v čom vidí pochybnosti a kde je miera daňového bremena daňového subjektu. Žalovaný vydal a doručil konečné rozhodnutie vo veci ešte pred určeným termínom za účelom výsluchu viacerých svedkov. Išlo o neuskutočnené výsluchy U. D., bývalej účtovníčky, ktorá bola prítomná vo viacerých prípadoch úhrad za tovar spoločnosti Triskelion, s.r.o. a osobne vystavovala, resp. preberala účtovné doklady a H. D., ktorý vlastní prepravnú spoločnosť a nákladné motorové vozidlá s evidenčnými číslami, ktoré žalobca predložil žalovanému, ktorý svojou výpoveďou mohol preukázať tvrdenie žalobcu, že tovar na skladoch bol preberaný v mene a pre žalobcu. Žalobca k pochybnostiam žalovaného založených na hotovostných úhradách tovaru dodávaného spoločnosťou Triskelion s.r.o. uviedol, že hotovostné úhrady v rámci obchodného styku s poľnohospodárskymi plodinami boli v rozhodnom čase bežnou obchodnou praxou, kedy neexistovala právna úprava obmedzujúca hotovostný platobný styk, ako je tomu v súčasnosti a v tej súvislosti poukázal na právny záver obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 27.09.2007 č. C-409-04 vo veci TeleosPlc.. Žalobca má za to, že podľa svojich možností prijal všetky rozumné opatrenia na uistenie sa, že dodávateľ Triskelion s.r.o., je podnikateľom a to výpisom z obchodného registra a na internetovej stránke vtedajšieho Daňového riaditeľstva SR overil, že táto spoločnosť je platcom DPH. Žalobca má za to, že iné opatrenia na zamedzenie podvodu voči nemu nemohol vykonať a preto, keď k daňovej kontrole predložil doklady pochádzajúce od spoločnosti Triskelion, s.r.o., riadne ich zaúčtoval a nakúpený tovar ďalej predal, čo žalovaný nespochybnil, vznikol mu oprávnený nárok na nadmerný odpočet DPH. Žalovaný v rámci svojej rozhodovacej činnosti neodôvodnil, prečo prihliadal na trestné oznámenie urobené konateľom spoločnosti Triskelion, s.r.o. pánom J. W. vo vzťahu k žalobcovi, keď doteraz nebolo voči žalobcovi vznesené žiadne obvinenie a v trestnom konaní platí zásada prezumpcie neviny. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 324/11, v zmysle ktorého, ak sú splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté len v prípade, ak existuje objektívny dôkaz, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. Žalobca má za to, že žalovaný nedisponuje takýmto objektívnym dôkazom, nakoľko žalobca tovar deklarovaný na predmetných faktúrach od predmetných dodávateľov riadne kúpil, zaplatil zaň, ďalej ho predal, vyskladnil, prepravoval, fakturoval a prijal zaň úhrady. Pri každej faktúre žalobca uviedol dodávateľa, aj odberateľa, kontaktnú osobu, s ktorou dojednával obchodné podmienky na kúpu, resp. predaj. Predložil súpis tovaru s uvedením druhu poľnohospodárskej plodiny, jednotkovej ceny, množstva a celkovej ceny. Predmetné daňové doklady jednoznačne preukazujú objekt, subjekt ako aj právnu skutočnosť a z ktorých je možné dôvodne vysloviť záver, že skutočne došlo k realizácii obchodných transakcií. Ďalej poukázal na neopodstatnenú argumentáciu zo strany žalovaného, týkajúcu sa rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-409/04 zo dňa 27.9.2007 vo veci Teleos Plc. , v zmysle ktorého majú byť opodstatnené zvýšené nároky na povinnosti daňových subjektov, aby predchádzali svojej účasti na daňových podvodoch. Žalobca mal za to, že všetky možné a dostupné prostriedky na zamedzenie takejto činnosti využil a preto ďalšie možnosti preverovania nemohli byť považované za primerané a dôvodné a opodstatnene vyžadované. Okrem toho uviedol, že žalovaný z údajov, ktorými disponuje v rámci svojej činnosti si mohol zistiť, že žalobca si riadne plnil a plní svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, povinnosti úhrad žalobcu vysoko prevyšujú sumy nadmerných odpočtoch DPH, čo preukazuje, že žalobca sa nezúčastňoval na žiadnych daňových podvodoch, čo žalovaný pri hodnotení dôkazov vo vzájomných súvislostiach opätovne nebral do úvahy. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2014, doručeným súdu 18.6.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti Triskelion, s.r.o. pán J. W. dodanie predmetného tovaru žalobcovi a akékoľvek obchodovanie so žalobcom v roku 2010 poprel a súčasne spochybnil aj faktúry, ktoré sa nachádzajú u žalobcu, ktoré neboli podľa jeho tvrdení dokladom vystaveným spoločnosťou Triskelion, s.r.o., pretože faktúry u žalobcu boli vystavené ručne, kým spoločnosť Triskelion, s.r.o., vystavovala faktúry iba na počítači a podpis za túto spoločnosť je sfalšovaný a tiež je sfalšovaná a zneužitá pečiatka spoločnosti s tým, že pravdivosť tohto tvrdenia bola potvrdená preverením účtovných dokladov tejto spoločnosti. Žalovaný považoval za nepreukázanú námietku žalobcu, že správca dane s ním nepostupoval v úzkej súčinnosti, že mu neumožnil zvoliť účinnú a dostatočnú obhajobu, čím mal znemožniť žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno. Správca dane oboznámil žalobcu so vzniknutými pochybnosťami, vyzýval ho na splnenie jeho dôkaznej povinnosti a vykonal ním navrhované dôkazy a to vypočutie žalobcom označených svedkov a to aj opakovane, napr.: vypočutie svedka pána J. W.. Ďalšie požiadavky žalobcu o vykonanie dôkazov považoval žalovaný iba za prieťahy v konaní a snahu o znefunkčnenie výkonu samotného konania zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie dôkazu a to preverenie trás nákladných vozidiel, ktoré mali prepravovať daný tovar, vypočutie vodičov týchto motorových vozidiel ako svedkov, ktoré neboli slovenské, tieto dôkazy by museli byť vykonané prostredníctvom daňových orgánov iného členského štátu, čo už zo samotného vysokého počtu vozidiel by vyžadovalo neúmerne dlhý čas, pritom je zrejmé, že tieto dôkazy by nemohli prispieť k identifikácii osoby, ktorá mala žalobcovi dodať prevážaný tovar. Žalovaný považoval za prieťahy v konaní aj požiadavku žalobcu o vyžiadanie záznamov z bezpečnostných kamier pred Tatra bankou v Komárne, ktoré mali potvrdiť prítomnosť pána J. W. pri odovzdávaní peňazí za dodaný tovar, čo potvrdzuje dodatočne poskytnutá odpoveď Tatra banky zo dňa 17.05.2014, ktorou bolo oznámené, že požadované záznamy nie sú k dispozícii, pretože záznamy staršie ako jeden rok sa nearchivujú. Preverenie výberu peňazí v banke žalobcu nemohlo preukázať, že tento výber súvisel práve s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, ale práve skutočnosť, že zdaniteľné obchody mali byť hradené v hotovosti, je vzhľadom k fakturovaným sumám neštandardný a vymykajúci sa bežnej obchodnej praxi spôsob platby, čo má za následok vznik ďalších pochybností o realizácii deklarovaných obchodov. Vykonanie ďalších dôkazov a to vypočutie svedkov, ktorí mali byť uvedení v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 13.03.2014, 19.03.2014, 26.03.2014, ktorých vypočutie požadoval žalobca v rámci zápisnice o ústnom konaní č. 9210401/5/695719/2014-BaIv zo dňa 21.02.2014 nebolo možné zrealizovať, pretože takéto vyjadrenia žalobcu nemohli byť podané, ani sa nenachádzajú v spisovom materiáli, ani v označených dátumoch v iných rokoch. Žalobca nepreukázal tvrdenie, že uzatváral obchody s pánom J. V., ktorého mal pán J. W. splnomocniť, pretože ani žalobca nemal k dispozícii plnú moc vystavenú spoločnosťou Triskelion, s.r.o., na pána J. V. a takéto plnomocenstvo nepredložil ani pán J. V.. Žalovaný poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu, že mal dané obchody uzatvárať priamo s konateľom spoločnosti Triskelion, s.r.o. a že pán J. V. mal byť splnomocnený iba na možnosť sprostredkovania obchodov a preto nemal dôvod od pána V. vyžadovať písomné splnomocnenie, čo je v rozpore s jeho vyjadrením v odpovedi na výzvu správcu dane zo dňa 16.04.2012, v ktorej žalobca neuvádzal, že pán V. bol splnomocnený na sprostredkovanie obchodov pre spoločnosť Triskelion, s.r.o., ale tvrdil, že s pánom V. obchodné prípady za spoločnosť Triskelion, s.r.o. dojednával po tom, čo mal pán J. W. pána V. splnomocniť, aby jednotlivé dodávky tovaru boli cez túto kontaktnú osobu realizované a vybavované. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že uzatváranie obchodov so žalobcom poprel sám konateľ spoločnosti Triskelion, s.r.o.. Ani žalobcom označený svedok pán H. O. nepreukázal v rámci doplňovania dokazovania, že ho pán J. W. v roku 2010 písomne poveril, aby pre neho vykonával činnosť sprostredkovateľa obchodov s poľnohospodárskymi plodinami, nakoľko to nebolo preukázané predložením ani písomného splnomocnenia ani prípadnej zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.5.2015 uviedol, že žalobca obchodoval aj s inými spoločnosťami, ako napr. so spoločnosťou Gamex Trading s.r.o., Sunflower s.r.o., Merkanta International s.r.o., Zsemlye s.r.o., Agrosid a.s., Gymo s.r.o., Feliz s.r.o. rovnakým spôsobom (platil za dodanie tovarov v hotovosti a nezaobstarával prepravu) ako to bolo aj v prípade spoločnosti Triskelion s.r.o., pričom tieto obchody správca dane uznal a mal za to, že žalobca mal nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu. Žalovaný pri iných dodávateľoch nespochybnil a uznal postup obchodovania, pričom uznal aj nárok žalobcu na odpočet DPH, pričom išlo o obdobné sumy, ktoré boli fakturované a zaplatené v hotovosti a išlo o rovnaký druh tovaru, pričom tovar prepravovaný do skladov bol rovnakého určenia ako pri spoločnosti Triskelion, s.r.o.. Spoločnosť Triskelion, s.r.o., mala v rozhodnom čase šesť konateľov, pričom každý z konateľov bol oprávnený za spoločnosť samostatne konať, čo nevylučuje možnosť, že predmetné faktúry vystavovala iná osoba ako pán W.. Žalobca nikdy netvrdil, že faktúry vystavoval pán W. a teda správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal. Žalobca spochybnil pravdivosť výpovede svedka pána W. konateľa spoločnosti Triskelion, s.r.o., keď na Daňovom úrade v Komárne tvrdil, že nevie, akú pečiatku používa, či suchú alebo mokrú a následne na Daňovom úrade Dunajská Streda tvrdil, že používa jedinú pečiatku a to suchú, podlhovastú. Následne pracovníčka správcu dane z účtovníctva spoločnosti zistila, že doklady spoločnosti sú opatrené aj okrúhlou pečiatkou, ktorá sa podobá pečiatke použitej na ručne vystavených faktúrach pre žalobcu. Žalovaný sa nevysporiadal s tým, že svedok pán W. poprel, že žalobcu vôbec pozná a že s ním obchodoval, čo bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou J. V., ktorý potvrdil, že zoznámil pán W. so žalobcom. Správca dane sa nevysporiadal, prečo predmetnú svedeckú výpoveď pána J. V. nevzal do úvahy. Správca dane nemal jednoznačne potvrdené, že výpoveď pán W. sa zakladá na pravde, pretože išlo len o tvrdenie proti tvrdeniu, keď poprel obchodovanie so žalobcom. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že so spoločnosťou Triskelion, s.r.o. zastúpenou pánom W. obchodovala aj spoločnosť Forro-Plast, s.r.o., ktorá spoločnosť disponovala rovnakými ručne vystavenými faktúrami s okrúhlymi pečiatkami. Žalobcovi sa vlastnou vyhľadávacou činnosťou podarilo zaobstarať písomné splnomocnenie v maďarskom jazyku pána R. zo dňa 21.05.2009, ktoré je okrem iného opatrené okrúhlou pečiatkou spoločnosti Triskelion s.r.o.. Správca dane uviedol, že neberie do úvahy tieto skutočnosti, vzhľadom na to že, splnomocnenia neboli predložené v písomnej podobe, pričom uvedené osoby neboli v pozícii svedka, ale zámerom svedeckých výpovedí bolo poukázať na skutočnosť, že pán W. nehovoril pravdu. Žalobca uviedol, že správca dane kontroloval aj hlavnú knihu a pokladňu žalobcu, kde boli zaúčtované výbery hotovosti z banky a následné použitie tejto hotovosti na úhradu tovaru, keď správca dane nikdy nespochybnil uvedené pohyby v pokladni. Materiálnu existenciu tovaru preukazujú aj vážne lístky, ktoré sú dokladom o vážení tovaru. Správca dane zobral do úvahy vážne lístky a teda nespochybnil materiálnu existenciu tovaru. Správca dane nevzal do úvahy čestné prehlásenia skladníkov, že tovar pre žalobcu bol prijatý na sklady, pričom tovar bol do skladov doručený motorovými vozidlami s maďarskými ŠPZ, čím sa dopustil pochybenia, pretože ak mal pochybnosti o skutočnostiach uvedených v čestných prehláseniach skladníkov, mohol to odstrániť vypočutím týchto osôb ako svedkov. Žalobca poukazuje na pochybenie žalovaného, keď oznámil žalobcovi, že nebudú vykonané žiadne ďalšie výsluchy svedkov dňa 18.03.2014, pričom rozhodnutie o odvolaní je vydané už dňa 11.03.2014, čo dokazuje aj skutočnosť, že daňový subjekt nebol oboznámený s výsledkami dokazovania v zmysle zákona, teda napriek tomu, že správca dane sám stanovil termíny ústnych pojednávaní, medzi tým konanie ukončil. Je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (viď. rozsudok ESD Mahagében a Dávid). Článok 18 ods. 1 písm. a) Šiestej smernice stanovuje, že zdaniteľná osoba musí byť držiteľom faktúry vystavenej v súlade s článkom 22 ods. 3 tejto smernice. Žalobca disponoval v každom obchodnom prípade faktúrou, ktorá mala všetky obligatórne náležitosti a spĺňala požiadavky v súlade s článkom 22 ods. 3 Šiestej smernice, t.j. bol jasne stanovený druh tovaru, cena za mernú jednotku, cena bez DPH, príslušnú daň pri každej sadzbe, ako aj náležitosti týkajúce sa identifikačných údajov zmluvných strán. Podľa článku 22 ods. 3 písm. b) Šiestej smernice, faktúra musí jasne obsahovať cenu, cenu bez DPH a príslušnú daň pri každej sadzbe, ako aj každú prípadnú výnimku. Odsek 3 písm. c) uvedeného článku 22 oprávňuje členské štáty stanoviť kritériá, podľa ktorých sa určí, či sa dokument môže považovať za faktúru, teda členské štáty majú možnosť vyžadovať ďalšie údaje, aby zabezpečili správny výber DPH, ako aj kontrolu daňovými orgánmi. V danom prípade, čo sa týka požiadaviek na faktúry, ktorá musí obsahovať určité informácie, Slovenská republika nevyžadovala ďalšie údaje, ktoré mali zabezpečiť správny výber DPH a teda faktúry boli vystavené predpísaným spôsobom. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.5.2016 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobného návrhu ako aj vyjadrenia zo dňa 29.5.2015 ako aj doplňujúceho vyjadrenia zo dňa 11.5.2016, pričom žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 18.6.2014, pričom doplnil, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o obdobnú vec, ktorá už bola tunajším súdom preskúmavaná, a to za iné zdaňovacie obdobie, nemal k veci viac čo uviesť. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. (2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. (6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. (7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. (8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. (9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku. Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca v podanej žalobe namietal úkony správcu dane a žalovaného, keď tvrdil, že ním navrhnuté doplnenie dokazovania žalovaný odmietol vykonať, ich odmietnutie vôbec alebo riadne neodôvodnil, čím porušil zásadu rovnosti. Žalovaný nesprávne postupoval, keď pri hodnotení dôkazov opomenul hodnotiť dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, nevzal do úvahy všetky vysvetlenia a objasnenia, ktoré mu za týmto účelom žalobca poskytol, čím obmedzil právo žalobcu na dodržiavanie zákonnosti a dôkazné bremeno vo veci, ktorú nemá možnosť daňový subjekt zistiť, preniesol na žalobcu, čo má za následok nezákonnosť postupu správcu dane a tým aj nezákonnosť rozhodnutia, vydaním ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach. Z pripojeného administratívneho spisu, ktorý žalovaný vyhotovil a predložil vo forme úradne overených fotokópií originálnych dokladov súd zistil, že v dňoch 12.8.2011 až 27.2.2013 vykonal správca dane u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010. Predmetom tohto konania je zdaňovacie obdobie október 2010. Kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt odpočítal okrem iného daň z pridanej hodnoty vo výške 53 395,95 eur z tovaru, ktorým bola slnečnica, ktorá mu mala byť dodaná od spoločnosti Triskelion s.r.o., Družstevná 8, Komárno, o čom predložil správcovi dane faktúry. Dňa 4.2.2013 bol správcom dane vypracovaný Protokol č. 9210401/5/462070/2013/BalI, ku ktorému sa žalobca vyjadril a na základe ktorého vyjadrenia bol správcom dane vyhotovený dodatok č. 9210401/737755/2013/BalI zo dňa 25.2.2013, v ktorom sa správca dane vyjadril k námietkam žalobcu - daňového subjektu s tým, že ani následne vo vyjadrení nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočet DPH podľa predložených faktúr. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 27.02.2013 a správca dane vydal dňa 12.3.2013 dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/948883/2013/ Ball, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume 53 395,95 eur. Krajský súd v Trnave preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, žalovaný riadne neodôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a v konaní správneho orgánu bola zistená vada spočívajúca v porušení práva žalobcu ako účastníka konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zistený skutkový stav bol postačujúci na posúdenie veci, nakoľko žalovaný ani správca dane sa v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Triskelion, s.r.o. nevysporiadali so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka pána J. W., konateľa spoločnosti ohľadom vystavovania faktúr za spoločnosť, používania pečiatok spoločnosti ako aj s rozpormi s tvrdeniami svedkov J. V., H. O. a X. F. R. o tom, že spoločnosť Triskelion, s.r.o. mala v rozhodnom čase viaceré splnomocnené osoby, ktoré boli oprávnené za spoločnosť Triskelion s.r.o. vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky, na ktoré rozpory poukázal žalobca, a ktoré majú zásadný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti tohto svedka. Žalovaný ani správa dane riadne neodôvodnili, prečo nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy a to výsluchy žalobcom navrhnutých svedkov Q. W., U. D., H. D., skladníkov, šoférov, preverenia trás nákladných vozidiel, keď odôvodnenie žalovaného, že vo veci bolo dosť dôkazov na to, aby mohli rozhodnúť, je nepostačujúce a teda napadnuté rozhodnutie je ako nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mohol vykonať výsluch aspoň jedného alebo dvoch šoférov a skladníkov, ktorý by mohli objasniť, kto vykonal dopravu, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, čím by sa mohla potvrdiť resp. vyvrátiť sporná výpoveď svedka - konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. . Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mohol z vlastnej činnosti preveriť existenciu ďalších daňových subjektov, ktorí obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci a v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný neodôvodnil, prečo nepreveril ani obchodovanie spoločnosti Forro- Plast s.r.o so spoločnosťou Triskelion s.r.o., keď aj konateľ spoločnosti Forro-Plast s.r.o. - László Pataki tvrdil, že v rozhodnom období obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o. . Súd neprihliadol na námietku žalobcu, že žalovaný pri iných dodávateľoch ako Gamex Trading s.r.o., Sunflower s.r.o., Merkanta International s.r.o., Zsemlye s.r.o., Agrosid a.s., Gymo s.r.o., Feliz s.r.o. nespochybnil a uznal postup obchodovania, pričom uznal aj nárok žalobcu na odpočet DPH, pričom išlo o obdobné sumy, ktoré boli fakturované a zaplatené v hotovosti a išlo o rovnaký druh tovaru, pričom tovar prepravovaný do skladov bol rovnakého určenia ako pri spoločnosti Triskelion, s.r.o., nakoľko táto námietka bola podaná žalobcom po uplynutí zákonnej lehoty. Súd neprihliadol na námietku žalobcu, že aj v prípade spoločnosti Triskelion, s.r.o., navrhol žalovanému vykonať dokazovanie aj prostredníctvom mobilných operátorov za obdobie roka 2010, z čoho by bolo možné preukázať, že žalobca bol s konateľmi týchto spoločností v telefonickom kontakte a teda že sa poznali a že s predmetnými spoločnosťami obchodoval, nakoľko nebola obsahom žalobného návrhu a bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k procesnému pochybeniu, keď dňa 18.3.2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, ktorej predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu v súvislosti s doplnením konania a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané ešte pred uskutočnením tohto pojednávania dňa 11.3.2014. Krajský súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia založené na porušení procesných práv daňového subjektu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie, ich vyhodnocovaním a znemožnením účasti na výsluchu svedkov a porušením práva na spravodlivé prejednanie veci spočívajúce v riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Za danej situácie má súd za to, že v novom konaní bude umožnené žalobcovi reálne využiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, žalovaný sa riadne vysporiada a náležite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v zmysle citovaných zákonných ustanovení v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. Súd rozhodol o trovách konania postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 70 eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. v celkovej sume 882,55 eur vrátane DPH (693,83 eur trovy právneho zastúpenia + 41,63 eur režijný paušál , 147,09 DPH) pozostávajúcich z odmeny za 5 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 8.4.2014 á 134 eur + režijný paušál á 8,04 eur, 2. žalobný návrh 14.5.2014 á 134 eur + režijný paušál á 8,04 eur, 3. vyjadrenie zo dňa 29.5.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 4. vyjadrenie zo dňa 11.5.2016 á 143 eur + režijný paušál á 8,58 eur, 5. účasť na pojednávaní 12.5.2016 á 143 eur + režijný paušál á 8,58 eur + 20% DPH zo sumy 735,46 eur vo výške 147,09 eur, ktorú náhradu trov konania zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu tak ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, v súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p.. Žalobca je síce oprávnený v priebehu konania meniť svojich právnych zástupcov, avšak náklady s tým súvisiace musí znášať zo svojich prostriedkov, nakoľko takto vynaložené trovy nie sú trovami účelne vynaloženými, a to preto, lebo na vzniku týchto trov sa žalovaný žiadnym spôsobom nepodieľal. Súd žalobcovi nepriznal uplatnené trovy konania za nahliadnutie do spisu dňa 20.8.2015, ako aj dňa 31.8.2015, keď súd tieto úkony považoval za nehospodárne a nadbytočné, pretože všetky písomnosti žalovaného boli právnemu zástupcovi žalobcu doručované. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.8.2015 á 139,83 eur + režijný paušál á 8,39 eur, a za už vyššie spomínané nahliadnutia do spisu v dňoch 20.8.2015 a dňa 31.8.2015 2x á 139,83 eur + 2x režijný paušál á 8,39 eur a naviac za nahliadnutie do spisu dňa 31.8.2015 súd v konaní vedenom pod sp.zn. 14S/81/2014 za takýto úkon právnemu zástupcovi žalobcu priznal trovy konania, pričom ide o po skutkovej ako aj právnej stránke obdobnú vec, rozdiel bol iba v tom, že bolo posudzované iné zdaňovacie obdobie. Za tohto stavu preto nemožno tieto uplatnené trovy konania považovať za účelne vynaložené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.