Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/218/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200825 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200825.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov a JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: N. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XX-XXX R., R., občan Poľskej republiky, zastúpený V4 Legal, s.r.o., AK Tvrdého 783/4, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7357-4/2013-BA zo dňa 15.08.2013 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. 7357-4/2013-BA zo dňa 15.08.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 581,22 eur na účet spoločnosti V4 Legal s.r.o. do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 7357-4/2013-BA zo dňa 15.08.2013, ktorým žalovaná v konaní o odvolaní žalobcu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23310-1/2011-SE ktorá určila, že žalobcovi dňom 01.08.2010 nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti u zamestnávateľa G. U. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, IČO: 45 6 81 848, ktorý bol zamestnávateľom žalobcu a ktorý ku dňu 21.09.2011 ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodnutie žalovanej považuje žalobca za nezákonné, pretože podľa § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bola organizačná zložka sociálnej poisťovne povinná rozhodnúť o veci najneskôr do 60 dní od začatia konania, ktorú lehotu je možné predĺžiť najviac o 60 dni, čo je ale potrebné oznámiť účastníkovi. Nedodržanie lehoty môže mať za následok porušenie subjektívnych práv a chránených záujmov žalobcu, pretože o odvolaní žalovaná rozhodla takmer po dvoch rokoch. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná pre vydanie rozhodnutia o odvolaní neúplne zistila skutkový stav, aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis, preto je takéto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Senica v rozpore so zákonom. Dôvodnosť žaloby žalobca založil i na argumentácii vychádzajúcej z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, pretože žalovaná sa len formálne vyporiadala so zisteným skutočného stavu veci, rozhodnutie riadne neodôvodnila iba paušálne odkázala na ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby posúdila individuálnu situáciu žalobcu. Žalovaná skonštatovala, že výsledky kontroly vykonanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica dňa 24.06.2011 u zamestnávateľa G. U. zameranej na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých jeho zamestnancov počas trvania ich pracovného pomeru nepreukázali, že by žalobca reálne vykonával činnosť na území Slovenskej republiky. Sociálnej poisťovni bola žalobcom predložená pracovná zmluva žalobcu, výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, kópie mesačných výkazov odvodu poistného, i kópie registračných listov, teda žalobca splnil svoje povinnosti keď predložil všetku možnú a existujúcu dokumentáciu zamestnanca, čím vyčerpal dôkazné bremeno o reálnom výkone závislej činnosti. Zo správy o vykonanej kontrole vyplýva, že nedostatky pri výkone činnosti zamestnancov zistené neboli, ktorá informácia v rozhodnutí žalovanej absentuje. Žalobca má za to, že žalovanou bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania vyplývajúceho z Nariadenia, v zmysle ktorého podliehajú migrujúceho osoby na území členských štátov EÚ rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu a diskriminácia na základe štátneho občianstva sa zakazuje. Žalovaná ale svojim konaní porušila princíp rovnakého zaobchádzania voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, hoci u iných zamestnancov za rovnakej skutkovej situácie rozhodla, že slovenskej legislatíve podliehajú, ktorá argumentácia tak zakladá dôvodnosť pre vyhovenie žalobe a zrušenie rozhodnutia žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrvala na názore, že žalobcovi účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010 nevznikla. K situácii a k okolnostiam zamestnávania zamestnancov, ktorí majú bydlisko na území Poľskej republiky začala Sociálna poisťovňa vykonávať kontroly zamerané na reálny výkon činnosti týchto zamestnancov na základe podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, pretože podľa informácii od ZUS na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v inom členskom štáte, pričom často cieľom nie je skutočný výkon zamestnania, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti. Žalovaná ako odvolací orgán následne na základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica a dospela k záveru, že je predmetné rozhodnutie je správne, k čomu poukázala na to, že od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je preto určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci ES. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobných pravidiel uvedených v nariadení ktoré neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Dané nariadenie je založené na princípe „lex loci laboris“ z čoho vyplýva, že príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Jedná sa o všeobecné pravidlo uplatniteľných právnych predpisov, ktoré je uvedené v článku 11 (3) základného nariadenia. Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu splnenia podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy, ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy nadobudne pochybnosti v súvislosti s uplatniteľnou legislatívou. Na základe toho bola Sociálna poisťovňa povinná preveriť pre určenie uplatniteľnej legislatívy relevantné skutočnosti a preto vykonala kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike. Kontroly začala Sociálna poisťovňa na základe podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS ktorá upozornila na to, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je skutočný výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú na území Poľskej republike. V tejto súvislosti i Sociálna poisťovňa zaznamenala nárast v registrácii poľských zamestnávateľov, ktorí sa prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ich príjem sa pohyboval v rozpätí od 25 do 50,- eur a rozsah činnosti 4 až 10 hodín mesačne. Na základe týchto zistení bola Sociálna poisťovňa oprávnená preveriť, či nedochádza zo strany osôb s bydliskom v Poľskej republike k obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia a k zneužívaniu slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pobočka Senica sa pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa ale zistila, že na adrese sídla podnikania podnikateľa G. U. a to Sobotište 17 je starý neobývaný domček, z vyjadrenie Obecného úradu Sobotište vyplynulo, že uvedený podnikateľský subjekt nevykonáva ani na území obce nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, nemal tam zriadenú žiadnu prevádzku, objekt na adrese Sobotište 17 bol jeho vlastníkom prenajatý, ale dňa 31.05.2011 bol súhlas so sídlom živnostníka G. U. - PROJEKT PLUS vlastníkom nehnuteľnosti odvolaný a napriek snahe Sociálnej poisťovne sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu a že títo zamestnanci skutočne na území Slovenskej republiky aj prácu vykonávali. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vykonala i kontrolu na odvod poistného na sociálne poistenie za obdobie od 01.08.2010 do 30.06.2011 v súlade s § 242 a nasl. zák. o sociálnom poistení, o čom bola vyhotovená zápisnica zo dňa 04.10.2011. a Protokol č. 700-0710013511-AG 02/11. K námietke žalobcu, podľa ktorej Sociálna poisťovňa nevyhodnotila vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne žalovaná uviedla, že zamestnávateľ nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, preto bolo potrebné vychádzať z tejto skutočnosti i vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom a podanie prihlášky do poistenia nemôže zakladať sociálne poistenie a deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ. Ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. K námietke žalobcu týkajúcej sa vydania rozhodnutia po uplynutí lehoty uvedenej v zákone odo dňa podania prihlášky (registračného listu) poukázala žalovaná na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, podľa ktorého k oneskoreniu vydaním rozhodnutia nedošlo, žalovaný konanie o odvolaní prerušil, lehota na rozhodovanie o odvolaní neplynula a až po zistení relevantných skutočností bolo zo strany žalovanej v konaní o odvolaní pokračované a bolo vydané rozhodnutie, preskúmania a zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha. Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava v súlade s článkom 16(4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 na uzatvorenie spoločnej dohody, v zmysle ktorej v prípade zamestnancov uvedeného zamestnávateľa bolo určené poľské zákonodarstvo a takéto určenie má konečnú platnosť. V závere žalovaná zdôraznila, že ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, tak vo vzťahu ku všetkých zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti sa rozhoduje o nevzniku povinného sociálneho poistenia. U osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území Slovenskej republiky neexistuje cudzí prvok a na situáciu takýchto osôb sa koordinačné správne predpisy ES nevzťahujú. U osôb s bydliskom v Poľskej republike existuje cudzí prvok, preto sa uplatniteľná legislatíva musí posudzovať podľa koordinačných nariadení ES a ak nie sú splnené kritéria na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa účastníci nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol i v ich neprítomnosti. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica č. 23310-1/2011-SE zo dňa 10.11.2011 podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe článku 13 (3) a 13 (4) Nariadenia európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010, ktoré rozhodnutie odôvodnila zistením, že zamestnávateľ G. U. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17 prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 01.08.2010, ale sociálna poisťovňa vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa G. U. nebolo možné fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca rozhodla, že poistný vzťah odo dňa 01.08.2010 nevznikol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 09.09.2011 a tvrdil, že pracovný pomer na dobu neurčitú mu vznikol na základe pracovnej zmluvy s firmou G. U. - PROJEKT PLUS na dobu neurčitú, jeho pracovnou náplňou bolo výkon činnosti reklamného a marketingového poradcu s pracovným časom 8 hodín mesačne za odmenu 30,- eur mesačne. Výkon činnosti potvrdzujú dochádzkové listy a vyplácaná dohodnutá odmena. Žalobca uvádzal, že jeho práca spočívala v roznášaní letákov do poštových schránok a ich zakladanie za stierače automobilov pred obchodnými centrami. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím prerušila konanie do dňa doručenia informácie ZUS postupom podľa § 193 ods. 3, 5, 6 zák. č. 461/2003 Z.z. z dôvodu potreby získania relevantných informácií potrebných na preskúmanie skutkového stavu a bez ktorých nie je možné o odvolaní žalobcu rozhodnúť. Uvedené rozhodnutie bolo doručené i žalobcovi ale z jeho adresy sa vrátila zásielka neprevzatá. Súčasťou administratívneho spisu je i osvedčenie Obvodného úradu Trnava, odbor živnostenského podnikania zo dňa 23.07.2010, vydané na vykonávanie živnosti pre G. U., ako i oznámenie o ukončení podnikania, ktoré podľa výpisu zo živnostenského registra bolo ukončené k 29.01.2011, registračný list zamestnávateľa G. U., ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Senica a registračný list zamestnanca - žalobcu. Súčasťou spisu je i list ZUS zo dňa 13.04.2011, ktorým bola požiadaná žalovaná o poskytnutie informácie, či zamestnanie na úväzok sa skutočne vykonáva na území Slovenskej republiky, teda v štáte, v ktorom má sídlo zamestnávateľ a či zamestnané osoby vykonávajú skutočné zamestnanie na Slovensku. Podľa listu zo dňa 10.10.2013 mala Sociálna poisťovňa, ústredie zaslať ZUS list a informovať, že vo firmách, medzi inými i G. U. - PROJEKT PLUS, Sobotište sa nevykonáva zamestnanie na území Slovenskej republiky a ZUS určí poľské zákonodarstvo na základe predpisov práva EÚ podľa článku 16 ods. 4 nariadenie č. 987/2009 s dotazom, či je potrebné žalovanú vo veci určenia poľského zákonodarstva informovať. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je zamestnávateľ pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase je povinne dôchodkovo poistení zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistení. Podľa § 196 od.s 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“). Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Krajský súd v Trnave s poukazom na vyššie citované právne ustanovenia a obsah administratívneho spisu, ktorým má byť preukázaný rozsah dokazovania vykonaného správnym orgánom konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica nevykonala žiadne dokazovanie a nezískala žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec, preto nemôže podliehať slovenskému právnemu predpisu podľa článku 13 (3) základného nariadenia. Názor, na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla považuje konajúci súd za predčasný, prijatý na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica svoje rozhodnutie založila iba na konštatovaní, že fyzickou kontrolou nebolo možné preukázať reálny výkon činností zamestnanca u zamestnávateľa G. U. - PROJEKT PLUS, Sobotište 17 a tento nedostatok nebol odstránený ani žalovanou v odôvodnení jej rozhodnutia. Argumentácia, na ktorej žalovaná založila svoje rozhodnutie je vzhľadom na rozsah zistených skutočností pochybná, nie je podložená žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a spôsob, akým žalovaná vykonávala šetrenie na reálny výkon činnosti žalobcom nie je postačujúci pre záver, ktorý žalovaná v rozhodnutí napadnutom žalobou prijala. Súd má za to, že iba na základe nepreukázaných indícií zo strany žalovanej, o možnosti zneužívania slovenského sociálneho systému, nie je možné prijať rozhodnutie, že u žalobcu účasť na sociálnom poistení nevznikla. Rovnako považuje konajúci súd za nedostatočne preukázané okolnosti spojené s uzatvorením dohody medzi Slovenskou republikou a orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo nemôže postačovať na potvrdenie správnosti rozhodnutia žalovanej. Podľa § 250j ods.2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v rozsahu 4 úkonov právnej pomoci ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) 2x po 130,16 eur, (námietky voči postúpeniu a vyjadrenie ) 2x 67eur (námietky voči postúpeniu a nesúhlas s prejednaním veci bez pojednávania ) podľa § 13a ods.5 cit. vyhl. , k tomu paušálna náhrada 2x 7,81 eur a 2x 8,04 eur, 20%DPH je celkom 511,22 eur a 70 eur súdny poplatok, z ktorého si právny zástupca nedôvodne uplatnil 20% DPH a ktorú mu súd v náhrade trov konania nepriznal. Senátom Krajského súdu Trnava bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.