Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200898 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov a JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Boženy Husárovej v právnej veci žalobcu: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. K. O. X/XX, XX-XXX, O. - O., Poľsko proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8507-4/2014-BA zo dňa 26. 3.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovanej č. 8507-4/2014-BA zo dňa 26.3.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2014 domáhal na základe preskúmania zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 8507-4/2014-B A zo dňa 26.3.2014 s poukazom na to, že žalovaná sa v konaní o odvolaní žalobcu stotožnila a na základe toho potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0262/2011-23 zo dňa 12.9.2011, ktorá určila, že žalobcovi dňom 1. júla 2010 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti u zamestnávateľa L. U. P. - GM CONZULTING so sídlom Buková 22,ktorý bol zamestnávateľom žalobcu, ale ktorý ku dňu 02.06.2012 ukončil svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodnutie žalovanej považuje žalobca za nezákonné, že žalovaná pre vydanie rozhodnutia o odvolaní neúplne zistila skutkový stav, aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis, preto je takéto rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava v rozpore so zákonom. Dôvodnosť žaloby žalobca založil i na argumentácii vychádzajúcej z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, pretože žalovaná zaťažila žalobcu účinkami porušenia práva zo strany zamestnávateľa a žalobca nemal vedomosť o zámeroch svojho zamestnávateľa. Žalovaná ľubovoľne vyhodnotila dôkazy a doklady predložené žalobcom odmietla akceptovať. Žalobca vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku a zároveň uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom na Slovensku, svoje pracovné povinnosti si plnil a nemal vedomosť o tom, že jeho zamestnávateľ porušil zákon a neplnil si povinnosti zamestnávateľa. Žalovaný nesprávne vyložil i obsah nariadenia, ktoré sa vzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú prácu v rôznych členských štátoch Európskeho spoločenstva, pretože sa na žalobcu vzťahuje legislatíva iba jedného členského štátu a nemôže sa neho vzťahovať legislatíva dvoch štátov. Doklady, ktorými žalovaná disponuje dostatočne preukazujú jeho postavenie ako osoby, ktorá je registrovaná pre potreby poistenie v Slovenskej republike, bolo mu pridelené i číslo sociálneho poistenia a tak žalovaný mal tieto skutočnosti akceptovať. Žalovaná ale svojim konaní porušila princíp rovnakého zaobchádzania voči žalobcovi, ktorý je občanom Poľskej republiky, čo zakladá dôvodnosť pre vyhovenie žalobe a zrušenie rozhodnutia žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.1.2015 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrvala na názore, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 1.7.2010. K situácii a k okolnostiam zamestnávania zamestnancov, ktorí majú bydlisko na území Poľskej republiky začala Sociálna poisťovňa vykonávať kontroly zamerané na reálny výkon činnosti týchto zamestnancov na základe podnetu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, pretože podľa informácii od ZUS na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v inom členskom štáte, pričom často cieľom nie je skutočný výkon zamestnania, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti. Súčasne žalovaný zaznamenal zvýšení nárast registrácií poľských zamestnávateľov, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov, ktorých príjem bol v rozpätí 25 až 50 eur pri pracovnej činnosti 4 až 10 hodín mesačne, z toho dôvodu bola Sociálna poisťovňa oprávnená preveriť, či nedochádza k zneužívaniu predpisov a slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Žalovaná ako odvolací orgán následne na základe odvolania žalobcu preskúmala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a dospela k záveru, že predmetné rozhodnutie je správne, k čomu poukázala na to, že od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia spoločenstva, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je preto určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci ES. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobných pravidiel uvedených v nariadení ktoré neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Dané nariadenie je založené na princípe „lex loci laboris“ z čoho vyplýva, že príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Jedná sa o všeobecné pravidlo uplatniteľných právnych predpisov, ktoré je uvedené v článku 11 (3) základného nariadenia. Sociálna poisťovňa pobočka Trnava sa pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa ale zistila, že na adrese sídla podnikania podnikateľa L. U. P. je rodinný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prác, v čase kontroly tam nebol prítomný zamestnávateľ ani žiaden zamestnanec, ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré by preukázali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovného pomeru a že zamestnanci skutočne na území Slovenskej republiky prácu skutočne vykonávali. Správa o vykonaní kontroly bola vypracovaná dňa 14.júla 2011 a zamestnávateľ bol vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich skutočný výkon práce zamestnancov na území Slovenskej republiky, k čomu predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým pripijil vizitky z hotelov a reštaurácií. Iné doklady, ako napr. objednávky školení, realizovaných na Slovensku, faktúry, certifikáty na výučbu odbornej angličtiny nepredložil na základe čoho Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti a zamestnania žalobcu ako ani ďalších zamestnancov kontrolovaného zamestnávateľa , preto Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobca nie je od 1.7.2010 povinne nemocensky, a dôchodkovo poistení ako ani povinne poistení v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy a k súbehu poistenia žalobcu na území Slovenskej republiky a na území Poľskej republiky z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nedochádza. K námietke žalobcu v spojení s odkazom na prihlášku poistenia žalovaný uviedol, že prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie, ani deklarovať vznik tohto poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ. Ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. V závere žalovaná zdôraznila, že listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.12.2013 Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej ZUS zo dňa 10.10.2013 na uzatvorenie spoločnej dohody v súlade s čl.16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo určené žalobcovi poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie, ktorého sa účastníci nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnila iba zástupkyňa žalovanej a žalobca už v podanej žalobe súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti.. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava č. 700-0262/2011-23 zo dňa 12.9.2011 podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe článku 13 (3) a 13 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vydala rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.7.2010, ktoré rozhodnutie odôvodnila zistením, že zamestnávateľ L. U. P. - GM CONZULTING Buková, IČO 45 506 108 prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 1.7.2010, ale sociálna poisťovňa vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca rozhodla, že poistný pomer odo dňa 1.7.2010 nevznikol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 21.10.2011, doručené žalovanej 28.10.2011 a tvrdil, že rozhodnutie je pre neho neočakávané, nemohol v konaní vystupovať ako účastník, čím boli porušené jeho práva, nebolo mu tak umožnené celú záležitosť objasniť a vyjadriť sa k dôkazom. Okrem toho disponuje dôkazmi o vykonaní práce a plnení si povinnosti na základe a v súlade s pracovnou zmluvou. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 20.12.2011 č. 60163-2/2011-BA prerušila podľa § 193 ods. 3, 5, 6 zák. č. 461/2003 Z.z. konanie o odvolaní do dňa doručenia informácie ZUS z dôvodu potreby získania relevantných informácií potrebných na preskúmanie skutkového stavu a bez ktorých nie je možné o odvolaní žalobcu rozhodnúť. Uvedené rozhodnutie bolo doručené i žalobcovi, ktorý ho dňa 11.1.2012 prevzal. Súčasťou administratívneho spisu je i výpis zo živnostenského registra Obvodného úradu Čadca zo dňa 29.07.2013, vydané na vykonávanie živnosti pre L. U. P. - GM CONZULTING, s miestom podnikania Čadca, do 24.11.2011 Buková, registračný list zamestnávateľa L. U. P., registračný list zamestnanca - žalobcu, Správa o vykonaní kontroly vypracovaná dňa 14.7.2011, mail od G.J. P. zo dňa 21.7.2011, ktorým predkladal Sociálnej poisťovni plagát, aký rozdávajú jeho zamestnanci s vysvetlením, že oni neučia anglicky, len rozdávajú plagáty s údajmi o školeniach a kurzoch, ktoré sa vykonávajú cez internet, list ZUS zo dňa 10.10.2013 so žiadosťou o stanovisko, ktorým mala Sociálna poisťovňa, ústredie zaslať ZUS list a informovať, či vo firmách, medzi inými i L. U. P. sa vykonáva zamestnanie na území Slovenskej republiky a ZUS určí poľské zákonodarstvo na základe predpisov práva EÚ podľa článku 16 ods. 4 nariadenie č. 987/2009 s dotazom, či je potrebné žalovanú vo veci určenia poľského zákonodarstva informovať, list žalovanej adresovaný ZUS zo dňa 25.07.2013, týkajúci sa vykonania kontroly Národným inšpektorátom práce u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov s podozrivo nízkymi príjmami, list ZUS zo dňa 8.4.2011 a žiadosť o informáciu od ZUS zo dňa 11.4.2011 . Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je zamestnávateľ pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky neustanovuje inak. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase je povinne dôchodkovo poistení zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistení. Podľa § 196 od.s 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“). Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia. Podľa názoru konajúceho súdu pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Krajský súd v Trnave s poukazom na vyššie citované právne ustanovenia a obsah administratívneho spisu, ktorým má byť preukázaný rozsah dokazovania vykonaného správnym orgánom konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava nevykonala žiadne dokazovanie a nezískala žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne nevykonával činnosť ako zamestnanec, preto nemôže podliehať slovenskému právnemu predpisu podľa článku 13 (3) základného nariadenia a pre takéto rozhodnutie tak nemala a nedisponovala potrebnými dôkazmi, na základe ktorých vydala svoje rozhodnutie. Záver, na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla považuje konajúci súd za predčasný, prijatý na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava svoje rozhodnutie založila iba na konštatovaní, že fyzickou kontrolou nebolo možné preukázať reálny výkon činností zamestnanca u zamestnávateľa L. U. P. a tento nedostatok nebol odstránený ani žalovanou v rozhodnutí napadnutom žalobou. Argumentácia, na ktorej žalovaná založila svoje rozhodnutie je vzhľadom na rozsah zistených skutočností pochybná, hypotetická, nie je podložená žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a spôsob, akým žalovaná vykonávala šetrenie na reálny výkon činnosti žalobcom nie je postačujúci pre vydanie rozhodnutia. Súd má za to, že iba na základe nepreukázaných indícií zo strany žalovanej o možnosti zneužívania slovenského sociálneho systému, nie je možné prijať rozhodnutie, že u žalobcu účasť na sociálnom poistení nevznikla. Rovnako považuje konajúci súd za nedostatočne preukázané okolnosti spojené s možným uzatvorením dohody medzi Slovenskou republikou a ZUS ako orgánom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo nemôže postačovať na potvrdenie správnosti rozhodnutia žalovanej. Podľa korešpondencie nachádzajúcej sa v pripojenom administratívnom spise je posledný list od ZUS (č.l 11 admin. spisu )zo dňa 10.10.2013, ale žiaden list žalovanej zo dňa 10. decembra 2013, na ktorý poukazuje žalovaná vo vyjadrení k žalobe (č.l. 39), ktorým Sociálna poisťovňa akceptovala návrh ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody, v zmysle ktorej by bolo žalobcovi určené poľské zákonodarstvo, sa v administratívnom spise nenachádza. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ale žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný nárok na ich náhradu nepriznal, pretože si žiadne nežiadal ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.