Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/241/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200916 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200916.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. G. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. K. XX/XX, XXX XX B., právne zast.: Mgr. Vladimír Misároš, advokát, A3 advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horný Šianec 232, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ Ing. W. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX B., 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX B., obaja právne zast.: Mgr. Matej Csenky, advokát, so sídlom Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo V/OU-TT-OVBP2-2014/018136/Ma zo dňa 30.septembra 2014 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi 1/ Ing. W. N. a 2/ N. N. súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou dňa 12.12.2014 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2014/018136/Ma zo dňa 30.9.2014, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Piešťany č.j.01473/22/2/2014-BB zo dňa 28.4.2014, ktorým tento stavebný úrad rozhodol podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona o tom, že dodatočne povolil stavbu „Zmena dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu“ na pozemku parc. č. 7496 v k. ú. B., W. ul.. 2. V žalobe žalobkyňa namietala, že prvostupňový správny orgán resp. žalovaný dodatočne povolil zmenu dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu na pozemku parc.č.7496 v k. ú. B., na ul. W., pričom pri svojom rozhodnutí nerešpektoval námietky žalobkyne a porušil jej práva ktoré sú garantované článkom 2 a článkom 20 Ústavy SR, keď dostatočným spôsobom nevenoval pozornosť, že predmetným rozhodnutím bude zasiahnuté do vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa namietala presah zatepľovacieho systému susednej nehnuteľnosti do nehnuteľnosti žalobkyne. Doložila v predmetnej veci aj fotodokumentáciu, ktorá dokazuje, že sporný zatepľovací systém susednej nehnuteľnosti zasahuje do nehnuteľnosti žalobkyne minimálne 6,5 cm. Týmto došlo k zasiahnutiu do vlastníckych práv žalobkyne povolením cudzej stavby na nehnuteľnosti žalobkyne minimálne 1,088 m2. Okrem toho žalovaný v správnom konaní nepreveril dostatočným spôsobom aktuálnosť projektovej dokumentácie overovanej v stavebnom konaní. Projektová dokumentácia overovaná v predmetnom konaní nezohľadňuje skutočný stav povoľovanej stavby. Žalovaný bol povinný k predmetnému konaniu si vyžiadať aktuálnu projektovú dokumentáciu, ktorá bude zohľadňovať skutkový stav stavby v čase jej povoľovania, aby správny orgán dôveryhodne mohol dodatočne povoliť už zrealizovanú stavbu a preveriť dokumentáciu v konaní z pohľadu majetko-právneho ohrozenia verejného záujmu, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Uvedenú skutočnosť dokazuje to, že projektová dokumentácia vypracovaná W. B., ktorá tvorí časť dokumentácie overovanej v stavebnom konaní je z roku 2010 a teda nezohľadňuje aktuálny stav, ktorý je predmetom konania a žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z podkladov ktoré nedokladujú skutkový stav stavby v čase jej povoľovania v r.2014. Takisto si žalovaný nevyžiadal aktualizáciu s aktuálnym vyjadrením HaZZ Piešťany. Žalobkyňa namietala, že žalovaný povolil stavbu ktorá je zrealizovaná v rozpore s dokumentáciou napr. aj v tom smere, že názov projektovej dokumentácie nie je totožný s názvom stavby uvádzanej v predmetnom rozhodnutí. Žalovaný posudzuje dokumentáciu, ktorá pravdepodobne nesúvisí s povoľovanou stavbou. V bode 3.2 projektu požiarneho riešenia sa uvádza, že obvodové steny sú z materiálu porotherm a musia spĺňať požadované požiarne odolnosti. Stavba je v skutočnosti vymurovaná z iného stavebného materiálu, kde je predpoklad, že nie je zabezpečená projektová požiarna bezpečnosť stavby. Žalobkyňa uviedla, že na obvodovej stene v styku s nehnuteľnosťou žalobkyne sa nenachádza žiadna odstupová vzdialenosť požiarneho úseku a sporné okno na 4. podlaží je definované ako úsek N1.01/N4-1, teda ako požiarny úsek bez požiarneho rizika. Projektant vychádzal z projekčného návrhu stavebných konštrukcií kde sporné okno na 4. nadpodlaží schodiskový priestor je navrhnuté zo sklobetónu. V skutočnosti je okno zrealizované ako plastové, otváranie nevykazujúce parametre projektovanej požiarnej odolnosti. S poukazom na ust. § 62 ods. b) stavebného zákona č.50/1976 Zb. žalovaný nedostatočným spôsobom nepreskúmal bezpečnosť s vplyvom na nehnuteľnosť žalobkyne a neposudzoval aktualizáciu vypracovania požiarneho posúdenia kde bude garantovať požiarnu bezpečnosť nehnuteľnosti žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovej zóne mesta B., pričom stavebníci Ing. W. N. a N. N. boli okrem iného povinní postupovať pri prestavbe a nadstavbe svojej nehnuteľnosti nielen v súlade so stavebným zákonom, ale aj v súlade so zákonom č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Žalobkyňa preto požiadala žalovaného, aby v uvedenej veci bolo doložené jednoznačné vyjadrenie pamiatkového úradu k zabudovaným materiálom, aby bolo vylúčené protiprávne konanie v zmysle zák.č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Žalovaný uvedené nezohľadnil, čím povýšil svoje rozhodnutie nad rozhodnutie odbornej inštitúcie ktorou je Krajský pamiatkový úrad Trnava. Žalobkyňa podala viacero sťažností ako aj na stavebný úrad resp. na Mestskú políciu, pričom sa sťažovala na spôsob postavenia lešenia na jej nehnuteľnosti bez jej súhlasu a zásahu konštrukcií do jej nehnuteľnosti a následne zasiahnutie do vlastníckych práv resp. obmedzenie vlastníckych práv žalobkyne tým, že zatepľovacia konštrukcia zasahuje do nehnuteľnosti žalobkyne. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal resp. opomenul vyjadriť sa k doplnenému vyjadreniu žalobkyne ako účastníka konania zo dňa 14.8.2014, kde žalobkyňa dokazovala nezákonný zásah do jej nehnuteľnosti. V úvodnej časti žalovaného rozhodnutia žalovaný uvádza už vydané rozhodnutia týkajúce sa povoľovania predmetnej stavby. Medzi uvádzanými povoleniami nie je spomenuté rozhodnutie mesta Piešťany zo dňa 6.3.2009, ktoré pre predmetnú stavbu nadobudlo právoplatnosť a určovalo podrobné podmienky s realizáciou stavby s ktorými žalobkyňa súhlasila. Uvedené namietala za účelom objektívneho posúdenia dokladov v správnom konaní. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa preto navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 4.11.2015, keď uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené Krajským súdom v Trnave rozsudkom sp.zn.14S/120/2010 zo dňa 15.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012. Krajský súd vrátil vec na nové konanie najmä z dôvodu, že s námietkou účastníčky konania že stavebné úrady vydali svoje rozhodnutie bez toho, že by zabezpečili výskumnú správu z archeologického prieskumu tak ako to uložil vo svojom záväznom stanovisku Krajský pamiatkový úrad Trnava dňa 14.5.2010 sa odvolací orgán vysporiadal v rozpore so zákonom. Z dôvodu, že správny orgán je viazaný právnym názorom súdu, Okresný úrad Trnava rozhodnutím zo dňa 14.1.2013 rozhodnutie mesta Piešťany zo dňa 2.7.2010 zrušil a vrátil mu vec na nové konanie. Prvostupňový úrad mesto Piešťany bol povinný v novom konaní preveriť splnenie požiadavky určených Krajským pamiatkovým úradom Trnava a ďalej postupovať v súlade so správnym poriadkom, stavebným zákonom a s nimi súvisiacimi predpismi. Po vrátení spisového materiálu stavebný úrad preveroval splnenie požiadaviek určených v stanovisku Krajského pamiatkového úradu a to predloženie výskumnej správy z archeologického prieskumu Krajského pamiatkového úradu Trnava. Z uvedeného dôvodu listom zo dňa 18.12.2013 vyzval stavebníkov, aby najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy doplnili všetky podklady týkajúce sa archeologického prieskumu územia na ktorom je predmetná stavba postavená. Stavebníci dňa 10.1.2014 predložili na stavebný úrad požadovanú výskumnú správu vypracovanú Balneologickým múzeom, spracovateľom PhDr.V. N., M.N. zo dňa 20.11.2008. Táto správa bola predložená na Krajský pamiatkový úrad stavebníkmi dňa 16.1.2014. V správe sa na základe vykonaného výskumu konštatuje, že v danej lokalite sa v minulosti nenachádzalo žiadne osídlenie, na skúmanej ploche neboli zistené ani náhodné nálezy. Ďalej sa prvostupňový správny orgán resp. žalovaný vysporiadal aj s otázkou týkajúcej sa projektu požiarnej ochrany, keď k námietke žalobkyne týkajúcej sa projektu požiarnej ochrany skonštatoval, že stavebníci predložili v predchádzajúcom odvolacom konaní nový projekt požiarnej ochrany vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany W. B.. Stavebné konanie bolo prerušené 10.3.2010 a stavebník bol vyzvaný, aby doplnil dokumentáciu v súlade so skutočným vyhotovením stavby. Tieto doklady aj stavebník predložil a stavebný úrad postupom podľa § 88a stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby, pretože nezistil, že dodatočne povolená stavba by bola v rozpore s verejnými záujmami. V pôvodnej projektovej dokumentácii malo byť presvetlenie schodiska prevedené sklobetónom, avšak okno bolo dodatočne schválené dotknutými orgánmi, keďže toto sa nachádza zo schodiska neobytnej miestnosti a slúžilo na presvetlenie schodiska. Takisto bola riešená aj námietka žalobkyne v súvislosti zabezpečení stanoviska krajského pamiatkového úradu, ktorý sa vo všetkých stavebných konaniach týkajúce sa predmetnej stavby vyjadroval. Tomuto úradu bola predložená projektová dokumentácia podľa ktorej boli na stavbe naprojektované plastové okná. V podmienkach svojho stanoviska uviedol, že použitie klasických materiálov je prioritné čiže prednostné pred inými materiálmi, čo použitie iných materiálov ako klasických nevylučuje. Žalovaný na záver uviedol, že na predmetnú stavbu bolo v priebehu súdneho konania vydané rozhodnutie - kolaudačné rozhodnutie dňa 3.1.2012. Stavebníci mali právoplatné stavebné povolenie, čo ich oprávňovalo podať žiadosť o kolaudačné rozhodnutie. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.1.2012. 4. V priebehu konania boli uznesením sp.zn.14S/241/2014 zo dňa 8.12.2015 pribratí do konania účastníci správneho konania Ing. W. N. s manželkou N. N.. 5. Pribratí účastníci vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2016 uviedli, že v plnom rozsahu sa stotožňujú s argumentáciou žalovaného, ktorý prezentoval vo svojich doterajších vyjadreniach a rozhodnutiach. Žalobný návrh považujú za nedôvodný, nakoľko žalobkyňa v ňom uvádza viacero nepresných a účelových tvrdení a jej tvrdenia nemajú žiadny právny základ. 6. Z prvostupňového rozhodnutia mesta Piešťany č.j.01473/22/2/2014-BB zo dňa 28.4.2014 súd zistil, že mesto Piešťany ako stavebný úrad vydal stavebníkom Ing. W. N. a N. N. povolenie na stavbu „Zmena dokončenej stavby - prístavba a nadstavba polyfunkčného domu“ na pozemku parc.č.7496 v k.ú. B., na ul. W.. V uvedenom rozhodnutí určil podmienky dodatočného povolenia stavby, vysporiadal sa s námietkami účastníkov konania, kde jednou z namietajúcich bola aj žalobkyňa Mgr. G. W.. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 19.5.2014 odvolanie, v ktorom namietala v podstate rovnaké skutočnosti aké sú obsahom žalobného návrhu. 8. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Trnava ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo V/OU-TT-OVBP2-2014/018136/Ma zo dňa 30.9.2014 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie mesta Piešťany zo dňa 28.4.2014 potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovaný ako druhostupňový správny orgán zistil, že stavebníci v konaní doložili všetky požadované náležitosti v zmysle § 8, § 9 vyhlášky č.453/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Stavba je v súlade s územným plánom mesta Piešťany, stavebníci v konaní dodatočne preukázali že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej povolenie neodporuje podmienkam vyplývajúcich z platných zákonov a vyhlášok. 9. Krajský súd v Trnave postupom podľa § 107 ods. 2 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že žaloba je nedôvodná. 10. Podľa § 62 stavebného zákona (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, Podľa § 88a stavebného zákona Konanie o dodatočnom povolení stavby (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné 11. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že námietky žalobkyne sú nedôvodné. V prvom rade treba spomenúť, že v danej veci ide už o druhé rozhodnutie žalovaného o dodatočnom povolení stavby, keď Krajský súd v Trnave prvé rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom Trnava zrušil rozsudkom sp.zn.14S/120/2010 zo dňa 15.11.2012, keď skonštatoval, že žalovaný síce zabezpečil do spisového materiálu v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu, avšak jeho obsah vyhodnotil nezákonne, keď nepreveril v rámci svojej kompetencie splnenie podmienok zo strany stavebníka, ktoré mu boli určené v tomto záväznom stanovisku. Žalovaný (predtým Krajský stavebný úrad Trnava) sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj ďalšími námietkami žalobkyne, ktoré Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí sp.zn.14S/120/2010 z 15.11.2012 vyhodnotil ako nedôvodné. Išlo najmä o námietku súladu projektovej dokumentácie presvetlenie schodiska a umiestnenia okna. Krajský súd považuje námietky žalobkyne, že pri vydaní rozhodnutia v tomto konaní vychádzal z pôvodnej projektovej dokumentácie z r.2010 a nepredložil novú projektovú dokumentáciu, ktorá by zodpovedala stavu v r.2014 keď bolo vydané napadnuté rozhodnutie za nedôvodnú. Je totiž nelogické, aby stavebník ktorý vykonáva stavbu na základe určitej projektovej dokumentácie predkladal v tom istom stavebnom konaní inú projektovú dokumentáciu resp. inú dokumentáciu, keď ide o podklady ktoré sa týkajú rovnakej stavby. Stavebník môže meniť túto dokumentáciu len v súlade s požiadavkami stavebného úradu, t. j. pokiaľ bola určitá projektová dokumentácia podkladom pre vydanie stavebného povolenia, jej zmena musí reagovať len na požiadavky správneho orgánu rozhodujúceho o vydaní stavebného povolenia. V danom smere takto stavebník aj postupoval, keď doplnil svoje podklady predkladajúce v súvislosti so žiadosťou o stavebné povolenie o vyjadrenie dotknutých orgánov tak ako to určil stavebný úrad. V tomto smere krajský súd zistil, že k projektu požiarnej ochrany žalovaný uviedol, že touto námietkou sa zaoberal a skonštatoval, že stavebníci predložili v predchádzajúcom konaní nový projekt požiarnej ochrany vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany W. B.. Stavebné konanie bolo prerušené dňa 10.3.2010 a stavebník bol vyzvaný, aby doplnil dokumentáciu v súlade so skutočným vyhotovením stavby, predložil doklad o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými právnymi predpismi a predložil stavebnému úradu vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru Piešťany. Stavebník požadované doklady predložil a stavebný úrad postupom podľa § 88a stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby, pretože nezistil, že dodatočne povolená stavba by bola v rozpore s verejnými záujmami. V pôvodnej projektovej dokumentácii malo byť presvetlenie schodiska prevedené sklobetónom, avšak okno bolo dodatočne schválené dotknutými orgánmi, keďže toto sa nachádza zo schodiska (neobytnej miestnosti) a slúžil na presvetlenie schodiska, preto súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. V napadnutom rozhodnutí stavebný úrad stanovil podmienku, že v prípade budúcej zástavby na susednom pozemku parc.č.7495 sa okno na 4.nadzemnom podlaží z priestoru schodiska znefunkční. Stavebník si dodatočne zabezpečí primerané umelé vetranie a osvetlenie predmetných priestorov. 12. V súvislosti s námietkou zásahu do vlastníckych práv žalobkyne zo strany stavebníkov tým, že títo použili zatepľovací systém, ktorý zasahuje do nehnuteľnosti žalobkyne, krajský súd konštatuje, že v súčasnej dobe je štandardom pri výstavbe rodinných domov, aby tieto boli zateplené, čo logicky zvyšuje aj šírku stavby o šírku použitého zatepľovacieho materiálu. Takýto zásah nemožno považovať ako zásah do vlastníckych práv žalobkyne a nemožno ho chápať ako zásah obmedzujúci práva žalobkyne v súvislosti s užívaním jej nehnuteľnosti. Navyše takéto riešenie nie je ani v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Žalobkyňa nepreukázala akým spôsobom došlo k zásahom do jej vlastníckych práv v súvislosti so zateplením, keďže z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou jednoznačne vyplýva, že k presahu obvodného zateplenia na nehnuteľnosť žalobkyne dochádza na takých miestach, ktoré žalobkyňa bežne nevyužíva (strecha a 6,5 cm od obvodového muriva stavebníkov) a žalobkyňa v žalobe jasne a zrozumiteľne nezdôvodnila ako ju tento presah zateplenia obmedzuje pri užívaní jej nehnuteľnosti. 13. Námietka zásahu stavebníkov do vlastníckych práv žalobkyne umiestnením konštrukcie lešenia na pozemku žalobkyne je podľa názoru krajského súdu rovnako nedôvodná a jednak z dôvodu, že konštrukčné riešenie zateplenia rodinného domu stavebníkov si vyžadovalo využitie lešenia zo strany susednej stavby (žalobkyne) a jednak z dôvodu, že toto lešenie bolo po vykonaní zateplenia nehnuteľnosti odstránené t. j. išlo len o prechodný stav obmedzujúci práva žalobkyne. 14. Krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že jeho úlohou v rámci tohto preskúmavacieho konania je preskúmať zákonnosť postupu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a stavebného zákona. Podľa uvedeného ustanovenia ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 a § 66 stavebného zákona ( § 88a ods. 7 stavebného zákona). Zákonodarca v právnej norme v ust. § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ods. 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykoná stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení predovšetkým vychádza z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov, podľa toho o aký druh stavby ide a na aký účel sa má stavba užívať. 15. Okrem toho stavebný úrad i v konaní o dodatočnom povolení stavby musí následne vyhodnotiť charakter námietok, či ide o námietky občianskoprávne alebo námietky územnotechnického charakteru príp. stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 16. Z podkladov administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci, na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie stavby boli splnené zákonné podmienky a k takému záveru dospel aj krajský súd. Správne orgány si pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 17. Na záver krajský súd považuje ešte potrebné vyjadriť sa k námietke žalobkyne týkajúcej sa použitia plastových okien. V tomto smere krajský súd poukazuje, že krajský pamiatkový úrad ako dotknutý úrad sa vyjadroval vo všetkých stavebných konaniach týkajúcich sa predmetnej stavby, bola mu predložená projektová dokumentácia, podľa ktorej boli na stavbe naprojektované plastové okná. V podmienkach svojho stanoviska uviedol, že použitie klasických materiálov je prioritné, teda prednostné, avšak použitie iných materiálov ako klasických nevylučuje. 18. Záverom krajský súd konštatuje, že predmetná stavba bola postavená v súlade s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona a pri rozhodovaní o dodatočnom schválení stavby resp. o zmene stavby stavebný úrad zabezpečil od stavebníkov dostatočné doklady, ktoré preukazovali, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, že stavba je v súlade s územným plánom mesta Piešťany ako aj s osobitnými predpismi. 19. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 168 SSP, keď žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom ktorí boli v konaní v podstate úspešní, v zmysle ust. § 169 SSP priznal voči neúspešnej žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov z dôvodu, že súd považoval žalobu za šikanóznu, ktorá je len výsledkom zlých susedských vzťahov medzi žalobkyňou a stavebníkmi. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.